Spýtajte sa na cenu služieb, odpoveď do 24 hodín

Návrh novely zákona o rozhodcovskom konaní (účinný od 1.1.2015)

Autor: Advokátska kancelária; Kategória: Rôzne

Do Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Cieľom systémových opatrení, ktoré navrhovaný zákon prináša, je predovšetkým posilnenie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, najmä s ohľadom na konania vedené rozhodcovskými súdmi, ktoré nie sú konaním pred štátnymi súdmi.

V rozhodcovskom konaní ide o alternatívne riešenie súdnych sporov, tzv. mimosúdne konanie, ktoré sa uskutočňuje na základe zmluvy účastníkov. Vzniknutý spor je predkladaný na posúdenie vybranému nezávislému subjektu (rozhodcovi) a výsledkom rozhodcovského konania je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcom. Konečné rozhodnutie rozhodcom je záväzné pre účastníkov a vynútiteľné zákonnými prostriedkami.

Návrh novely zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje ustanovenia o novo definovanej arbitrabilite. V dôvodovej správe sa uvádza, že ako jediné kritérium sa zavádza to, či ide o právny vzťah ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní. Tým sa nahradilo kritérium majetkového charakteru sporu.

Absolútnou novinkou je, že sa obmedzuje možnosť rozhodovať spotrebiteľské spory podľa tohto zákona. Spotrebiteľské spory po novom môžu byť rozhodované iba podľa osobitného zákona. Týmto zúžením na „nespotrebiteľské“ spory je možné právnu úpravu liberalizovať a prispôsobiť najnovším trendom.

Spresňuje sa aj režim právomoci všeobecných súdov na vydávanie predbežných opatrení v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Rozhodcovské konanie začína už podaním žaloby na rozhodcovský súd, avšak k ustanoveniu rozhodcu alebo rozhodcovského senátu často dochádza až niekoľko dní alebo týždňov po začatí konania. V tomto medziobdobí sa účastník už nemôže domáhať nariadenia predbežného opatrenia všeobecným súdom. Zároveň však predbežná ochrana nie je dostupná ani zo strany rozhodcovského súdu, keďže rozhodca ešte nebol ustanovený.

Zavádzajú sa dva druhy rozhodcovských predbežných opatrení:

  1. Rozhodcovské predbežné opatrenie vydané v konaní za účasti a s možnosťou vypočutia druhej strany,
  2. Rozhodcovské predbežné opatrenie vydané ex parte, teda bez toho, aby sa druhá strana mala možnosť k obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia vopred vyjadriť.

Zatiaľ čo prvý druh predbežného opatrenia bude exekučným titulom, ohľadom druhého druhu nebude môcť byť vedená exekúcia a jeho vymáhateľnosť bude závislá od dobrovoľného plnenia povinností adresátom predbežného opatrenia.

Legislatívne sa spresňuje nástupníctvo strán rozhodcovskej zmluvy. V rámci spresnenia nástupníctva sa potvrdzuje skutočnosť, že s postúpením práv alebo povinností zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku, dochádza aj k zmene strán rozhodcovskej zmluvy. Za súčasť dohody strán sa po novom v rozhodcovskej zmluve alebo doložke považujú rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje bez toho, aby boli k dohode pripojené.

Zjednotili sa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami, ktoré sú stanovené v § 40 Občianskeho zákonníka.

Oproti pôvodnému zneniu zákona, je veľmi výraznou zmenou ustanovenie o tom, že zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu bude môcť podľa nových pravidiel byť len obchodná alebo profesijná komora alebo záujmové združenie právnických osôb, resp. občianske združenie. Obchodné spoločnosti nebudú môcť byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu. Tento krok by mal priniesť nestranné a spravodlivé riešenie sporov.

Zrušuje sa inštitút pobočky stáleho rozhodcovského súdu, keďže pojednávania sa môžu konať podľa dohody strán alebo rozhodnutia rozhodcovského súdu aj kdekoľvek mimo sídla stáleho rozhodcovského súdu.

Rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu. Elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu.

Vypúšťa sa povinnosť vedenia zoznamu rozhodcov stálym rozhodcovským súdom.

Pribudol aj nový dôvod na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým je rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Na druhej strane požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku už nebude možné z dôvodov, pre ktoré by bola v konaní pred všeobecným súdom na mieste obnova konania. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zrušenie, len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej. Zároveň sa predlžuje lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na 60 dní.


Účinnosť

Účinnosť novej právnej úpravy sa navrhuje od 1.1.2015.

Detaily návrhu zákona

Máte záujem o naše služby? Neváhajte a kontaktujte nás.