Likvidácia vs. konkurzné konanie

Likvidácia obchodnej spoločnosti je proces, ktorý smeruje k zrušeniu spoločnosti a jej následnému výmazu z príslušného obchodného registra. Likvidáciu obchodnej spoločnosti z vecného hľadiska upravujú ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Obchodný zákonník“). Obchodný zákonník výslovne uvádza, kedy sa likvidácia obchodnej spoločnosti nevyžaduje, a to v prípade ak (i) imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu – napr. prípad zlúčenia spoločnosti (ii) spoločnosť nemá žiaden majetok (iii) sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (iv) konkurz bol zrušený z dôvodu, že majetok nestačí ani na uspokojenie a úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty (v) bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo (vi) bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku alebo (viii) po ukončení konkurzného konania neostane spoločnosti žiaden majetok.

Na to, aby mohla vstúpiť spoločnosť do likvidácie nesmie byť v strate, t. j. spoločnosť nesmie mať väčšie pasíva ako aktíva. Pretože ak je spoločnosť v strate predpokladá sa jej predĺženie / platobná neschopnosť a v danom prípade musí zo strany zodpovednej osoby dôjsť k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Preto pri zápornom výsledku hospodárenia v zásade likvidácia nie je možná, keďže z účtovného hľadiska sa na spoločnosť dívame ako na subjekt, pri ktorom prevažujú záväzky nad jej majetkom.

Ak je spoločnosť v úpadku musí byť podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. V súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) spoločnosť je v úpadku, ak je platobne neschopná alebo predlžená. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Definíciu platobnej neschopnosti a predĺženosti obsahujú ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou súdu (ak podal návrh na konkurz veriteľ), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávané výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávané výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa ustanovenia § 155a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

V súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná. Vylúčiť, či obmedziť ju nemôže ani spoločenská zmluva alebo stanovy. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní, rovnako sa nepripúšťa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

V súvislosti s likvidáciou je nevyhnutné upozorniť na to, že povinnosť návrhu na vyhlásenie konkurzu vzniká aj na strane likvidátora, ak sú v spoločnosti splnené pre to zákonné podmienky. Pred vstupom do likvidácie je preto potrebné zistiť účtovný stav spoločnosti a vypracovať mimoriadnu účtovnú závierku, kedy sa spoločníci spoločnosti uistia, že likvidácia môže prebehnúť bez problémov a nehrozí im postih za to, že opomenuli svoju zákonnú povinnosť, a to podanie návrhu na vyhlásenie konkurz.