Nárok zamestnanca na odstupné pri skončení pracovného pomeru

Odstupné môžeme považovať za určitú formu satisfakcie za stratu zamestnania bez vlastného zavinenia. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) ustanovuje kedy a v akej výške vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru nárok na odstupné.

Vznik nároku na odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ak jeho pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou: 

  • z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti
  • z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa alebo
  • ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo
  • zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva

Tento výpočet však môže byť rozšírený aj na iné prípady, nakoľko zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch.

Tip

Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer sa končí výpoveďou z vyššie uvedených dôvodov, vzniká nárok na odstupné, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky. Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer sa končí dohodou, vzniká nárok na odstupné vždy, ak je dôvodom skončenia pracovného pomeru niektorý z vyššie uvedených dôvodov.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca a od toho, či sa pracovný pomer zamestnanca končí výpoveďou alebo dohodou. „V zásade možno povedať, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou patrí zamestnancovi o kategóriu vyššie odstupné, ako v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou.“ ( Tkáč, V., Matejka, O., Friedmannová, D., Masár, B.: Zákonník práce komentár, Wolters Kluwer 2014).

V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa alebo ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí zamestnancovi odstupné vo výške: 

  • jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov

V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa alebo ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí zamestnancovi odstupné vo výške: 

  • jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov
  • päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov

Osobitná výška odstupného je upravená v § 76 ods. 3 Zákonníka práce v sume najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, na ktoré má zamestnanec nárok, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov, že zamestnanec nesmie prácu vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Nárok na odstupné z týchto dôvodov vzniká vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca a bez ohľadu na to, či bol pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou. V prípade, že bol pracovný úraz zamestnanca spôsobený jeho zavinením, nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká.

Splatnosť odstupného

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru. V prípade, že zamestnávateľ odstupné v tomto termíne nevyplatí, vzniká zamestnancovi popri nároku na odstupné aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy odstupného, a to až do zaplatenia odstupného.

Nie ste si istí, či máte nárok na odstupné? Nevyplatil Vám zamestnávateľ odstupné? Využite naše služby.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Prestávky v práci

Zamestnávateľ nám v práci nanútil bez udania dôvodu a súhlasu zamestnancov 60 min. prestávku na oddych a stravovanie Zamestnávateľ nám...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Dodatková dovolenka

Pracujem na CNC fréze v hlučnom prostredí - pracovná činnosť s tretím stupňom náročnosti. Mám nárok na dodatkovú dovolenku?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Finančný príspevok na stravovanie zamestnancov

Dobrý deň, rád by som sa s vami poradil v tejto veci PRO BONO: pracoval som na dobu určitú od februára...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie