Skončenie pracovného pomeru zamestnancom zo zdravotných dôvodov

V zmysle Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Zatiaľ čo u zamestnávateľa Zákonník práce taxatívne zakotvuje dôvody výpovede, u zamestnanca podobná právna úprava zakotvená nie je, a teda zamestnanec môže vypovedať pracovnú zmluvu v zásade z akýchkoľvek dôvodov, resp. aj bez uvedenia dôvodu. 

V prípade, že bola daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, pričom ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. 

V prípade vážnych zdravotných problémov zamestnanca do úvahy prichádza inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru. 

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba z dôvodov zakotvených v Zákonníku práce, a to v lehote jedného mesiaca, odkedy sa o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť urobené písomne a musí obsahovať skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to dostatočne určito, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť v stanovenej lehote doručené zamestnávateľovi. 

V zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer ak „podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,“ a podľa písm. c) citovaného ustanovenia tiež v prípade, že „je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie“. 

Ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, „musí ísť o nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, že z tohto dôvodu by ďalší výkon práce vážne ohrozil jeho zdravie. Uvedené skutočnosti musia jasne vyplývať z lekárskeho posudku.“ (BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár. SPRINT: Bratislava 2007, ISBN 978-80-89085-94, str. 515)                                                          

Od doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľovi plynie lehota 15 dní na preloženie zamestnanca na inú vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať s ohľadom na svoj zdravotný stav. Pokiaľ k preloženiu v stanovenej lehote nedôjde, pracovný pomer je ukončený. 

„Uvedená 15-dňová lehota neznamená, že v jej priebehu zamestnanec je povinný vykonávať prácu, ktorá vážne ohrozuje jeho zdravie. Ak ho zamestnávateľ nepreradí na inú prácu hneď po doručení lekárskeho posudku, vzniká mu u zamestnávateľa prekážka v práci, za ktorú zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.“ (BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár. SPRINT: Bratislava 2007, ISBN 978-80-89085-94, str. 515) 

Ak je život alebo zdravie zamestnanca bezprostredne ohrozené, vzniká zamestnancovi právo na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že vnímanie bezprostrednosti ohrozenia môže byť do značnej miery subjektívne, v prípadnom súdnom spore by posúdenie bolo predmetom znaleckého dokazovania.