Môžu byť zamestnanci – občania tretích štátov zo Slovenska dočasne vyslaní do zahraničia?

Autor: Advokátska kancelária | Kategória: Pracovné právo | Dátum: 06.08.2018 |

Na území Slovenskej republiky v posledných mesiacoch stúpa počet zamestnancov, ktorí sú občanmi štátov nepatriacich do Európskej únie. Zamestnávatelia sa tak vo väčšej miere musia zaoberať rôznymi právnymi aspektami ich zamestnávania. V dnešnom článku si priblížime dočasné vyslanie takýchto zamestnancov do zahraničia.

Dočasné vyslanie 

Vyslaný zamestnanec je zamestnanec, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu EÚ, než štát, v ktorom bežne pracuje. To znamená, že zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce v jednom členskom štáte EÚ, avšak počas určitej doby bude dočasne vykonávať prácu v inom členskom štáte EÚ. Zamestnancov, ktorí majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce na území SR, tak ich zamestnávateľ dočasne vyšle na výkon práce do niektorého členského štátu EÚ. 

Ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora, občania tretích krajín, ktorí sú legálne zamestnaní s miestom výkonu práce v Slovenskej republike (v EÚ), môžu byť svojim zamestnávateľom pri poskytovaní služieb vyslaní do iného členského štátu EÚ bez toho, aby v tomto hostiteľskom štáte podliehali administratívnym obmedzeniam, ako napr. povinnosti mať v štáte, kam budú vyslaní pracovné povolenie (C-43/93 (Elst) zo dňa 9.8.1994, C – 44/03 (Komisia/Luxembursko) zo dňa 21.10.2004; C-244/04 (Komisia/Nemecko) zo dňa 19.1.2006). 

Dočasné vyslanie je upravené v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v aktuálnom znení (ďalej ako „Zákonník práce“) a v zákone č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o cezhraničnej spolupráci“). 

Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 Zákonníka práce je vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb jeho cezhraničné:

  1. vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,
  2. vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo
  3. dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah. 

Do úvahy teda prichádzajú tri modely cezhraničného vyslania – vyslanie na základe konkrétnej obchodnej zmluvy (napr. zmluvy o dielo), tzv. koncernové vyslanie a dočasné pridelenie. 

Vyslanie agentúrou dočasného zamestnávania (ADZ) 

V prípade, že by svojich zamestnancov na základe ustanovenia § 5 ods. 4 písm. c) mal prideľovať slovenský zamestnávateľ ako ADZ, je potrebné disponovať povolením na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania na území Slovenskej republiky a tiež preveriť, či sa povolenie na vykonávanie činnosti ADZ vyžaduje aj v členskom štáte, kam budú zamestnanci vyslaní. 

V tejto súvislosti chceme ešte poukázať na určitý rozpor právnej úpravy dočasného pridelenia podľa zákona o službách zamestnanosti a zákona o cezhraničnej spolupráci. Kým zákon o službách zamestnanosti dočasné pridelenie občana tretieho štátu vylučuje, podľa zákona o cezhraničnej spolupráci je dočasné pridelenie (cezhraničné) jedným zo spôsobov dočasného vyslania, ktoré zákon umožňuje aplikovať aj na občanov tretích štátov, samozrejme za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky pre zamestnanie cudzinca na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá právny poriadok pri dočasnom vysielaní zamestnancov. 

Dohoda o cezhraničnom vyslaní 

Slovenský zamestnávateľ môže vyslať svojho zamestnanca s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie na základe písomnej dohody o cezhraničnom vyslaní – zamestnanec teda musí s cezhraničným vyslaním súhlasiť. Takáto dohoda musí obsahovať najmä:

  • deň začatia a skončenia vyslania,
  • druh práce počas vyslania,
  • miesto výkonu práce počas vyslania,
  • mzdové podmienky počas vyslania. 

Pri cezhraničnom dočasnom pridelení musí dohoda o dočasnom vyslaní obsahovať aj náležitosti dohody o dočasnom pridelení podľa Zákonníka práce. 

Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia 

Následne je potrebné v dostatočnom predstihu pred začatím vyslania požiadať o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania. PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví v lehote do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti po splnení všetkých podmienok vyslania vysielajúcim zamestnávateľom a zašle ho vysielajúcemu zamestnávateľovi. Vysielajúci zamestnávateľ odovzdá originál PD A1 vyslanému zamestnancovi, ktorý sa ním počas vyslania preukazuje v prípade kontrol vykonávaných v oblasti sociálneho zabezpečenia. 

Pracovné podmienky 

Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Domáci zamestnávateľ je pred vyslaním povinný informovať domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, pričom informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky je povinný oznámiť písomne. 

Vo vzťahu k pracovným podmienkam vyslaných zamestnancov musí byť rešpektované tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok štátu dočasného výkonu práce, medzi ktoré patrí dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania. To však nebráni uplatňovaniu zásad a podmienok zamestnávania výhodnejších pre zamestnancov, pričom výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne. 

Ďalšie povinnosti pri cezhraničnom vyslaní slovenských zamestnancov môže zakotviť právny poriadok štátu, kam budú zamestnanci vyslaní. Preto je nevyhnuté overiť si rozsah povinností aj podľa tohto právneho poriadku. 

Identifikácia dočasného vyslania 

Posudzovanie, či v konkrétnom prípade ide o dočasné vyslanie je v praxi často komplikované a vychádza z posúdenia konkrétnych skutkových okolností jednotlivých prípadov, ohľad sa pritom berie aj na vzájomný súvis jednotlivých skutočností a osobitosti situácie. Právna úprava kritéria pre identifikáciu dočasného vyslania nezakotvuje taxatívne. 

Posudzovanými faktormi sú obvyklé miesto výkonu práce, čas návratu zamestnanca po skončení dočasného vyslania, poskytovanie náhrad cestovných výdavkov, predchádzajúce doby, počas ktorých bolo určité pracovné miesto opakovane obsadené, existencia obchodnej zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vyslaný. 

Obvyklé miesto výkonu práce 

Pri posudzovaní, či je obvyklým miestom výkonu práce vysielaných cudzincov Slovenská republika sa berú do úvahy skutočnosti ako, či zamestnanec vykonáva prácu v zahraničí po obmedzenú dobu, miesto, kde zamestnanec bežne pracuje, dátum začiatku vyslania, či sa zamestnanec po skončení vyslania vráti na územie Slovenskej republiky, povaha vykonávaných činností, či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady výdavkov na dopravu, stravovanie a ubytovanie a akým spôsobom ich poskytuje, predchádzajúce doby, počas ktorých pracovné miesto bolo opakovane obsadzované tým istým zamestnancom alebo iným zamestnancom. 

Podstatou identifikácie vyslania je posúdenie, či vyslaný zamestnanec dočasne vykonáva svoju prácu v inom členskom štáte než je členský štát, v ktorom bežne pracuje. Teda ide o posúdenie, či je zamestnanec skutočne vyslaný z členského štátu, v ktorom bežne pracuje (resp. z ktorého bežne pracuje), alebo naopak ide napr. o fiktívne vyslanie zo štátu, v ktorom zamestnanec bežne nepracuje do štátu, v ktorom zamestnanec bežne pracuje. 

Ak by sa vzhľadom na konkrétne okolnosti ukázalo, že cudzinec nebol vyslaný zo štátu, v ktorom bežne pracuje, bol by takýto cudzinec vylúčený z režimu dočasného vyslania, čo by u občana tretieho štátu mohlo viesť k nelegálnemu zamestnávaniu a neoprávnenému pobytu na území EÚ. 

Naše služby 

  • Komplexné právne poradenstvo v oblasti pracovného práva
  • Vypracovanie pracovných zmlúv, dohôd o cezhraničnom vyslaní, dohôd o dočasnom pridelení
  • Zastupovanie v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
  • Založenie agentúry dočasného zamestnávania

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontatovať na zadaný telefón alebo email.