Dedia aj vnuci pri dedení zo zákona alebo len deti?

V zmysle ustanovení § 473 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov rozlišujeme štyri dedičské skupiny.

„V prvej dedičskej skupine dedia deti a manžel všetci v rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, jeho dedičský podiel dedia rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.“

Z uvedené vyplýva, že primárne zo zákona dedia deti a manžel. Vnuci poručiteľa, t.j. deti žijúcich detí poručiteľa nemajú žiadne dedičské právo. Ustanovenia Občianskeho zákonníka však vo vzťahu k deťom poručila zakotvili tzv. právo reprezentácie, čo znamená, že potomkovia detí poručiteľa (t.j. vnuci a vnučky) nadobudnú postavenie dedičov v prípade, ak z konkrétneho dôvodu nededia deti poručiteľa.

Príklad: Rozvedený poručiteľ mal syna a dcéru. Dcéra sa nedožila poručiteľovej smrti, avšak sama mala dvoch synov. V takomto prípade syn poručiteľa nadobudne polovicu dedičstva a druhú polovicu dostanú na základe práva reprezentácie po svojej matke dvaja vnuci poručiteľa. (I. Fekete: Občiansky zákonník. Komentár. 2 diel § 460- §480).

Do pozornosti však chceme dať skutočnosť, že tento model je aplikovateľný len v prípade, ak dieťa poručiteľa zomrelo pred poručiteľom. Ak by dieťa zomrelo až po poručiteľovi, stalo sa už po smrti poručiteľa dedičom jeho podielu, a preto sa neuplatní právo reprezentácie, ale nastupuje celé zákonné dedenie v prvej skupine t.j. dedí manžel aj deti.