Môžeme dcérinho priateľa požiadať aby ju živil?

Otázka:

Moja dcéra je študentka denného štúdia na vysokej škole. Otehotnela so svojím priateľom, s ktorým nechce uzavrieť manželstvo, ani zdieľať spoločnú domácnosť. Nakoľko na tom nie sme finančne najlepšie a jej náklady na živobytie sa budú navyšovať môžeme požiadať jej priateľa, aby ju primárne živil?

Odpoveď:

Ak je jej priateľ otcom dieťaťa bude mať voči nemu vyživovaciu povinnosť. Je to jeho zákonná povinnosť, dokým nebude dieťa schopné samostatne sa živiť. Každý z rodičov sa bude na výživnom podieľať podľa svojich finančných možnosti. 

Vo vzťahu k Vašej dcére dávame do pozornosti § 74 zákona o rodine upravujúci príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke: Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. 

Zároveň však upozorňujeme na skutočnosť, že ako rodičovi Vám v takejto situácii bez ďalšieho nezaniká vyživovacia povinnosť voči Vašej dcére. Podľa zákona o rodine, má rodič vyživovaciu povinnosť na dieťa, ktoré nie je schopné zadovážiť si potrebné prostriedky na živobytie. Nakoľko Vaša dcéra študuje v dennej forme štúdia na vysokej škole, môžeme ju radiť k nezaopatreným deťom. 

Podľa rozhodovacej praxe súdov, ako napr. rozsudok R 1/1967 v podobnom prípade: „Skutočnosť, že matka je maloletá a pripravuje sa štúdiom na svoje budúce povolanie, teda vyživovaciu povinnosť voči nej majú jej rodičia (§ 85 ods. 1ZR; teraz § 62 ods. 1 – pozn. autora), sama o sebe nestačí na to, aby žalovaný bol oslobodený od povinnosti, ktorú mu ako otcovi dieťaťa ukladá § 95 ods. 1 ZR (teraz § 74 ods. 1 – pozn. autora). Na druhej strane to však tiež neznamená, že po dobu určenú v tomto ustanovení vyživovacia povinnosť rodičov maloletej matky prechádza na otca dieťaťa. V takomto prípade trvá teda vyživovacia povinnosť rodičov voči dcére podľa § 85 ods. 1 ZR (teraz § 62 ods. 1 – pozn. autora); je tu však tiež (práve s ohľadom na špecifické pomery spôsobené tehotenstvom a pôrodom maloletej matky) povinnosť otca narodeného dieťaťa primerane prispieť na úhradu výživy matky dieťaťa, ako aj primerane prispieť na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zákon o rodine matku, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa, chráni tým, že ukladá otcovi dieťaťa, aby v čas, keď je matka spravidla celkom alebo z časti vyradená z pracovnej činnosti (štúdia), primerane prispieval na úhradu jej výživy, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Štúdiou chápané ako príprava na budúce povolanie nevylučuje použitie § 95 ZR (teraz § 74 – pozn. autora). Primeranosť príspevku treba posúdiť podľa § 96 ZR (teraz § 75 ods. 1 – pozn. autora) (t. j. ako vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam žalovaného, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky), teda aj so zreteľom na to, či a ako bolo v uvedenom čase o jej potreby postarané zo strany rodičov pri plnení ich vyživovacej povinnosti.“