Náhrada za štátnu cestu postavenú na pozemku súkromnej osoby

Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej ako „VÚC“) upravuje zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 66/2009 Z. z.“). 

Podľa ustanovenia § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.: „Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.“ 

V zmysle uvedeného zákona môže VÚC vlastníkom pozemku pod stavbou na základe zámennej zmluvy poskytnúť náhradný pozemok. Pokiaľ nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemku takýmto spôsobom, vykoná sa usporiadanie v konaní o nariadení pozemkových úprav. Konanie o nariadení pozemkových úprav začína na žiadosť vlastníka stavby – teda v tomto prípade VÚC. Do úvahy preto prichádza zvážiť oficiálne oslovenie VÚC s možnosťou zámeny pozemku. 

Pokiaľ VÚC k Vašim pozemkom nemalo iné právo, je oprávnené Vaše pozemky užívať na základe zákonného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Užívanie pozemkov zo strany VÚC však jednoznačne predstavuje obmedzenie Vášho vlastníckeho práva. 

Zákon č. 66/2009 Z. z. neustanovuje žiadnu konkrétnu formu, ako by mala byť poskytnutá náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. Preto je potrebné vychádzať z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“) a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, ako aj všeobecnej právnej úpravy vecných bremien zakotvenej v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je obmedzenie vlastníckych práv možné iba (i) v nevyhnutnej miere, (ii) vo verejnom záujme, (iii) na základe zákona a (iv) za primeranú náhradu. Pri obmedzení vlastníckeho práva je v zmysle uvedeného potrebné dbať na to, aby pri obmedzení vlastníckeho práva a následnom poskytnutí náhrady za jeho obmedzenie bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami verejného záujmu a záujmami jednotlivca a zohľadnené konkrétne okolnosti jednotlivých obmedzení vlastníckeho práva (Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Agosi proti Taliansku zo dňa 24.10.1986, Annuaire č. 1087). 

V rozhodovacej praxi súdov sa rôznia názory, či je v takýchto prípadoch možné poskytnutie náhrady za zriadenie vecného bremena iba formou jednorazového plnenia alebo aj formou opakovaných plnení. Táto otázka môže mať dôležitý vplyv na posúdenie plynutia premlčacej doby aj vo Vašom prípade. Pokiaľ by bolo náhradu možné priznať iba vo forme jednorazového plnenia, začala by premlčacia doba pravdepodobne plynúť odo dňa, kedy sa mohlo právo prvýkrát uplatniť. 

Pokiaľ vychádzame z toho, že náhradu je možné poskytnúť aj vo forme opakujúcich sa plnení, bolo by možné úspešne si uplatňovať nárok na náhradu za obdobie od troch rokov spätne až do skončenia obmedzenia vlastníckeho práva, resp. vykonania pozemkových úprav. 

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. „vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“ Vecné bremeno má byť zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené len dočasne, čo potvrdzuje aj Dôvodová správa k zákonu č. 66/2009 Z. z., v ktorej sa uvádza, že: „Vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením.“ Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v tomto prípade predstavuje náhradu za obdobie do vykonania konečného usporiadania vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. a jej účelom je ochrana vlastníckeho práva počas obdobia do konečného usporiadania vlastníckych vzťahov. Zákon č. 66/2009 Z. z. pritom ponecháva dosiahnutie konečného usporiadania vlastníckych vzťahov k zaťaženým pozemkom na iniciatíve oprávneného z vecného bremena, v dôsledku čoho nie je možné určiť, ako dlho bude obmedzenie vlastníckeho práva trvať, a tým ani spravodlivo určiť výšku prípadnej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena. Poskytnutím jednorazovej náhrady za popísaných okolností by teda Žalovaný nebol finančne motivovaný k definitívnemu doriešeniu vzniknutej situácie v zmysle zákona. 

Priznanie náhrady formou opakovaných plnení pripúšťa aj odborná literatúra. „Miera intenzity zásahu do vlastníckych práv je rozdielna v prípade odňatia majetku vyvlastnením a pri nútenom obmedzení vlastníckych práv. Za predpokladu, že uskutočnený zásah do vlastníckych práv sa týka tej istej alebo porovnateľnej veci, „primeraná náhrada“ za vyvlastnenie môže byť vyššia ako „primeraná náhrada“ za nútené obmedzenie vlastníckych práv. Na rozdiel od „primeranej náhrady“, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. V oboch prípadoch, pri vyvlastnení, aj pri nútenom obmedzení vlastníckych práv, však dôjde k zásahu, ktorý bude v súlade s ústavou len vtedy, ak sa splní účel poskytnutia „primeranej náhrady.“ (DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 3. vydanie. Šamorín : Heuréka, 2012, s. 430.) 

Možnosť priznania náhrady za zriadenie vecného bremena vo forme opakovaného plnenia aj s ohľadom na problematickosť určenia dĺžky doby, po ktorú bude vlastnícke právo obmedzené vyplýva taktiež z rozhodovacej praxe súdov. Napr. Uznesenie sp. zn. 4 MCdo 2/2014 zo dňa 23.04.2015, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza: „Ak potom zákon č. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhania sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu núteného obmedzenia vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.“ 

Presnejšie posúdenie Vášho prípadu by si vyžadovalo bližšie posúdenie konkrétnych okolností.