Pár poznámok k novému zákonu o vyvlastnení účinnému od 1.7.2016

Hneď úvodom je potrebné zdôrazniť, že nový Zákon o vyvlastnení upravuje vyvlastnenie ako po hmotnoprávnej stránke, tak aj po stránke procesnoprávnej a môžeme ho tak považovať čo do úpravy za komplexný právny predpis v pozíciu lex specialis / osobitného zákona. V dnešnom príspevku sa budeme venovať otázkam hmotnoprávnym. Samozrejme dotkneme sa aj procesnoprávnych otázok, no ich podrobnejšiu analýzu chceme rozobrať v budúcich príspevkoch.

V ustanovení § 1 nového Zákona o vyvlastnení je špecifikovaný predmet vyvlastnenia, ktorým rozumieme:

Účel vyvlastnenie, resp. jeho definície nový Zákon o vyvlastnení prenecháva na osobitné zákony, ktoré obsahujú otázky osobitných druhov stavieb a účelov vyvlastnenia. Takéto legislatívne znenie má svoje odôvodnenie, ktoré je vysvetlené aj v Dôvodovej správe k Zákonu o vyvlastnení: „účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v osobitných zákonoch , ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet právnej úpravy.“

Vyvlastňovanie je inštitútom, ktorý zasahuje do práv vlastníkov a preto je nevyhnutné dôkladné a najmä spravodlivé nastavenie jeho podmienok, ktoré v modernej spoločnosti nesmú byť nástrojom zneužívania zo strany štátnej moci, či inej autority. Podmienky vyvlastnenia upravuje Zákon o vyvlastnení v ustanovení § 2 a § 3 a sú formulované v súlade s právami zakotvenými v Listine základných práv a slobôd a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako zákon zohľadňuje podmienky vyvlastnenia zakotvené v zákone č. 46/1960 Zb. Občiansky zákonník v platnom a účinnom znení. V súlade s ustanovením § 2 Zákona o vyvlastnení vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Dôležitou podmienkou je, že vyvlastnenie musí byť vykonané vždy za primeranú náhradu a samotnému vyvlastneniu musí v zásade predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov a až následne môže dôjsť k samotnému procesu vyvlastnenia. Otázky na prvý pohľad vzbudzuje najmä výraz iný spôsob. Pod iný spôsob je možné zaradiť napr. zrušenie spoluvlastníctva, alebo riešenie vlastníckych vzťahov v súdnom konaní a pod.

Ako uvádzame vyššie, Zákon o vyvlastnení rieši inštitút vyvlastnenia z hmotnoprávneho a aj z procesnoprávneho hľadiska. Pre osobu, v ktorej prospech sa pozemok vyvlastní, zákon používa legislatívne označenie vyvlastniteľ. Gramatický výklad paragrafového znenia Zákona o vyvlastnení deklaruje to, že vyvlastniteľ musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody, a až keď zo strany vlastníka dôjde k zamietnutiu, resp. neprijatiu dohody, potom môže dôjsť k vyvlastneniu. Potenciálny vyvlastniteľ je povinný preukázať bezvýslednosť pokusu o usporiadanie vzťahov dohodou.

Splnenie legislatívnej podmienky predchádzajúcej vyvlastneniu – pokusu o uzavretie dohody – sa nevyžaduje, ak je:

Zákon o vyvlastnení primárne ustanovuje, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Čo sa považuje za účelne vynaložené náklady definuje Zákon o vyvlastnení, a sú to napr. súdne a správne poplatky, náklady na presťahovanie majetku a pod. Zákon umožňuje namiesto poskytnutia náhrady v peniazoch poskytnúť náhradný pozemok. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.Zákon o vyvlastnení tak umožňuje tri spôsoby náhrady za vyvlastnenie, a to poskytnutie peňažnej náhrady, poskytnutie náhradného pozemku a poskytnutie náhradnej stavby. Pri poskytnutí náhradnej stavby alebo náhradného pozemku sa vyžaduje súhlas vyvlastneného s touto formou náhrady, resp. vyporiadania.

Zákon o vyvlastnení neumožňuje poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku alebo náhradnej stavby v prípade, ak ide o vyvlastnenie tzv. líniových stavieb, ako sú cesty, diaľnice, dráhy, letiská a verejné lodné prístavy.

Zákon o vyvlastnení vo svojej hmotnoprávnej časti upravuje aj vzťah vyvlastnenia k vecnému bremenu. V súlade s ustanovením § 5 Zákona o vyvlastnení „ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Obdobne sa postupuje pri obmedzení alebo pri zrušení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez toho, aby súčasne došlo k vyvlastneniu pozemku alebo stavby, s ktorej vlastníctvom je spojené vecné bremeno“

Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne oprávnenému z vecného bremena za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, s ktorých vlastníctvom bude spojené vecné bremeno, náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia.

Povinnosť poskytnúť náhradu má osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňuje a náhrada za vyvlastnenie je obligátornou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení. Orgán, ktorý vyvlastňuje má zákonnú povinnosť uviesť výšku náhrady, spôsob jej úhrady a aj lehotu, do kedy má byť náhrada poskytnutá.

Ak na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, vyvlastniteľ zloží náhradu za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu na účet cudzích prostriedkov vyvlastňovacieho orgánu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Zákon o vyvlastnení sa zaoberá aj otázkami, ak nie je možné vyplatiť náhradu za vyvlastnenie. Náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.

Náhradu za vyvlastnenie pozemku okrem lesného pozemku alebo za vyvlastnenie stavby, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba nie je známa, alebo nie je známa adresa jej trvalého pobytu alebo adresa jej sídla, zloží vyvlastniteľ do úschovy Slovenskému pozemkovému fondu podľa osobitného zákona.

Náhradu za vyvlastnenie lesných pozemkov zloží vyvlastniteľ správcovi lesných pozemkov podľa osobitného predpisu, ktorý naloží s prijatou náhradou za vyvlastnenie lesných pozemkov rovnako ako Slovenský pozemkový fond. Náhradu za vyvlastnenie nehnuteľností, ktorých hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností je spochybnená podľa osobitného predpisu, zloží vyvlastniteľ na súde, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

V ďalšom príspevku sa budeme zaoberať otázkami procesnoprávnymi, kedy si rozoberieme proces vyvlastnenia, kde prvostupňovým orgánom bude s účinnosťou od 01.07.2016 príslušný okresný úrad v sídle kraja.