Škoda na zdraví

Z Vašej otázky nie je zrejmé, v akej súvislosti sa informujete o premlčaní. Vo všeobecnosti uvádzame, že do úvahy prichádza jednak premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ale v závislosti od konkrétneho prípadu by sa mohlo jednať aj o premlčanie trestného stíhania, pokiaľ bolo poškodenie zdravia spôsobené trestným činom. Vzhľadom na to, že na trestnoprávne posúdenie Vašej otázky nedisponujeme dostatkom informácií, budeme sa v odpovedi orientovať na premlčanie nároku na náhradu škody.

Premlčanie je upravené v § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna premlčacia doba). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna premlčacia doba); to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.“

Z uvedeného vyplýva, že na náhradu škody na zdraví sa vzťahuje iba subjektívna premlčacia doba 2 roky odkedy sa poškodený dozvedel o škode a osobe zodpovednej za škodu a nevzťahuje sa na ňu objektívna premlčacia doba 3 / 10 rokov od udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Aj podľa odbornej literatúry: „Na uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví platí výlučne dvojročná premlčacia subjektívna lehota. Objektívna premlčacia lehota tak pri týchto právach normovaná nie je vôbec. Tento pomerne výnimočný konštrukt je teleologicky odôvodniteľný samotnou povahou škody spôsobenej na zdraví, ktorá sa nemusí nevyhnutne prejaviť v krátkom časovom odstupe od protiprávneho konania škodcu či škodovej udalosti. Môže napríklad dochádzať k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu, k prejaveniu ďalších škodlivých následkov a pod. Je konštantne judikované, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody predstavujú samostatné čiastkové práva, ktoré sa ako také aj samostatne premlčujú (napr. náhrada straty na zárobku, bolestné a odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a pod.)“ (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015)