Vyživovacia povinnosť voči plnoletým deťom

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ŽM“) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 zákona o ŽM spoločne, považuje suma alebo úhrn súm:

a) 210,20 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu

b) 146,64 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu

c) 95,96 eura mesačne, ak ide:

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa
2. o nezaopatrené dieťa

Na účely zákona o ŽM sa na definíciu nezaopatreného dieťaťa použije § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa (ďalej len „zákon o PD“). Podľa uvedeného paragrafu zákona o PD je nezaopatreným dieťaťom dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak:
a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz

Po skončení povinnej školskej dochádzky – maximálne však do dovŕšenia 25 rokov veku – sa teda dieťa podľa vyššie uvedeného písm. a) považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Sústavnou prípravou na povolanie štúdiom je aj štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

Posúdenie, či je dieťa schopné samo sa živiť závisí od okolností konkrétneho prípadu. Vo všeobecnosti je za schopnosť sám sa živiť možné považovať situáciu, kedy je dieťa z vlastných príjmov stabilne schopné uhrádzať svoje opodstatnené životné náklady. Určité príležitostné príjmy preto nie sú postačujúce. Pri posúdení, či je dieťa schopné samo sa živiť sa zohľadňuje napr., či sa sústavne pripravuje na výkon povolania (napr. denné štúdium na vysokej škole a pod.), ale napr. aj zdravotný stav dieťaťa a pod.

U Vášho syna by po ukončení štúdia na strednej škole bolo možné predpokladať skončenie vyživovacej povinnosti, pokiaľ nebude pokračovať v ďalšom štúdiu a pokiaľ u neho nenastali okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu alebo iné vážne okolnosti, ktoré by mu neumožňovali pracovať, prípadne podnikať alebo inak zabezpečovať svoju obživu. Samozrejme, ak by neskôr došlo k zmene pomerov, napr. syn by neskôr nastúpil na denné vysokoškolské štúdium, mohlo by dôjsť k opätovnému vzniku vyživovacej povinnosti.

Upozorňujeme však, že pokiaľ Vám platenie výživného bolo určené rozhodnutím súdu, ste povinný výživné v zmysle súdneho rozhodnutia uhrádzať až pokiaľ by nedošlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti súdom. Pokiaľ teda došlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zánik vyživovacej povinnosti, bolo by potrebné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti a s úhradou výživného by ste mohli prestať až po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyživovacia povinnosť zrušená.

Prečítajte si aj: Výživné pre plnoleté dieťa

Dobrý deň,

právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine“).

Podľa § 24 ods. 1 uvedeného zákona: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“

Keďže uvádzate, že ste boli súdom zverený do starostlivosti otca, súčasťou rozsudku o rozvode Vašich rodičov mal byť aj výrok, ktorým súd zaviazal Vašu matku (ako rodiča, ktorému ste neboli zverený do starostlivosti) prispievať na Vašu výživu. Pokiaľ nedošlo neskôr k prijatiu iného súdneho rozhodnutia, je pôvodné rozhodnutie aj naďalej záväzné a Vaša matka je naďalej povinná prispievať na Vaše výživné v zmysle tohto rozsudku. Po dosiahnutí plnoletosti však môže prispievať na Váš účet. Vzhľadom na zmenu pomerov, napr. v tom zmysle, že sa Vaša matka v súčasnosti podieľa na Vašej výžive iným spôsobom, je oprávnená podať na súd návrh na zmenu vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ súd doteraz neupravil vyživovaciu povinnosť Vášho otca voči Vám, môžete ako plnoletý podať na súd návrh na úpravu vyživovacej povinnosti, aby súd zaviazal Vášho otca platiť Vám výživné. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine: „Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.“

Vyživovacia povinnosť rodiča do 25 rokov jeho dieťaťa je v slovenskej legislatíve veľmi častý mýtus. Právny poriadok v skutočnosti neupravuje žiadnu vekovú hranicu, ktorá by ustanovovalo vyživovaciu povinnosť.

V zmysle § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

Práve toto ustanovenie určuje dĺžku vyživovacej povinnosti, a to do momentu, keď je dieťa schopné samostatne sa živiť. V tom prípade sa skúmajú viaceré faktory, ktoré je nutné naplniť, aby sa dieťa pokladalo za samostatné, nakoľko je to u každého individuálne. Na schopnosť samostatnosti sa posudzuje zdravotná stránka dieťaťa, štúdium a jeho príprava na budúce povolanie ako aj jeho schopnosť samostatne sa zamestnať a uživiť.

K danej skutočnosti prikladáme aj rozhodnutie súdu: R 86/1967 „Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti).“

Dieťa je prevažne samostatne v momente, keď je schopné samostatne sa živiť a pokrývať všetky nevyhnutné potreby pre život zo zdrojov práce, na ktorú je psychický a fyzický spôsobilé. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj v prípade, ak dieťa nie je zamestnané, ale ukončilo štúdium a je spôsobilé zamestnať sa.