Založenie SE – 3. časť (Pramene práva)

Úprava prameňov právneho inštitútu SE je rozdelená medzi Nariadenie SE, Smernicu o SE, stanovy a právo členského štátu, v ktorom má SE umiestnené svoje sídlo.[1]

SE sa primárne riadi Nariadením SE a primárnym právom ES, t.j. zakladajúcimi zmluvami ES a EÚ, zmluvy doplňujúce, meniace a zmluvy o pristúpení jednotlivých členských štátov  EÚ/ES.Čl. 9 Nariadenia SE upravuje svojím znením hierarchiu jednotlivých prameňov práva pri ich aplikácii na SE v statusových záležitostiach. Podľa tohto ustanovenia sa SE spravuje:

Podľa uvedenej hierarchie je Nariadenie SE ako prameň sekundárneho práva ES, súčasť komunitárneho práva (acquis comunataire), prednostne aplikovateľné pred národnými právnymi normami. Nariadenie SE má zásadne kogentný charakter, tzn. odchýlenie je možné, len keď to samo výslovne dovoľuje a to spôsobom, ktorý nariaďuje. Povinnosť uprednostniť jeho aplikáciu vždy pred národným právnym poriadkom má každý súd alebo iný orgán verejnej moci.

V prípade vecnej zhodnosti národnej úpravy s úpravou v Nariadení SE sa aplikuje vždy Nariadenie SE bez úvahy o ďalšej diskusii.[6] Nakoľko Nariadenie SE obsahuje len základné otázky právnej úpravy a.s. (otázky vzniku SE, základné otázky postavenia SE, štruktúru jednotlivých orgánov a niekoľko ustanovení dotýkajúcich sa účtovníctva a zániku SE), v niektorých miestach dokonca samo odkazuje na národnú akciovú úpravu konkrétnych záležitostí[7] (napr. č. 5, 15, 47), vzniká pomerne komplikovaný systém vzťahov medzi Nariadením SE a ostatnými prameňmi práva SE. Národným právom sa pritom myslí právo členského štátu sídla SE. Prípadná kolízia môže vzniknúť pri porušení povinnosti SE mať hlavnú správu v štáte zapísaného sídla.

SE je upravené Nariadením SE s cieľom zabezpečiť, aby sa hospodárska jednotka podnikateľa zhodovala s jeho právnou jednotkou. To znamená, aby registrované sídlo spoločnosti bolo totožné s ústredím riadenia spoločnosti, t.j. s faktickým sídlom.[8]

Nie je však nutné, aby Nariadenie SE obsahovalo úpravu explicitne. V skutočnosti je vplyv národného akciové práva v štáte, v ktorom má SE svoje sídlo, na štruktúru či podobu SE dosť veľký. Prakticky národná akciová úprava ingeruje do všetkých oblastí života SE, s výnimkou niekoľkých málo inštitútov, ktoré Nariadenie o SE upravuje relatívne komplexne.[9] Medzery možno vyplniť aj len samotným výkladom ustanovení Nariadenia SE, resp. aplikáciou všeobecných zásad, na ktorých Nariadenie SE spočíva.

Medzery v úprave Nariadenia SE, resp. otázky vôbec neupravené, sa riadia na základe odkazov právom členských štátov.[10] Odkazy majú v Nariadení SE dve funkcie: rozhraničenie teritoriálnej pôsobnosti práva rôznych členských štátov (kolízna) a rozhraničenie pôsobnosti komunitárneho práva a práva členských štátov.[11] Tieto odkazy nariaďujú aplikáciu práva členského štátu na právne vzťahy, na ktoré by sa inak vnútroštátne právo nevzťahovalo, pretože SE nie je a.s. upravenou vnútroštátnym akciovým právom. Právo členského štátu sa teda nepoužije z vlastnej normatívnej sily, ale na základe splnomocnenia v Nariadení SE.[12] Odkazy vždy nemusia odkazovať na právo štátu sídla SE. V niektorých prípadoch, pokiaľ by sa v danej veci použilo na bežnú a.s., môže ísť aj o právo iného štátu.[13]

Stanovy sú základným dokumentom každej a.s., ktorým sa sekundárne riadi SE. Vzhľadom k ich obsahu a dôležitosti stoja ako prameň práva medzi Nariadením SE a vnútroštátnym právom. Odchýlenie stanov od NOSE je možné len za podmienky, že to Nariadenie SE výslovne dovoľuje. V prípade rozporu stanov s Nariadením SE, budú neúčinné a neaplikovateľné v tej časti, ktorá je v rozpore. Otázka, či pôjde o relatívnu, resp. absolútnu neplatnosť rozporných častí stanov, nie je jednoznačná, možno však vzhľadom k subsidiarite národného akciového práva vyvodiť záver o ich absolútnej neplatnosti.

V prípadoch, ktoré neupravuje Nariadenie SE vôbec, resp. upravuje ich len čiastočne, sa použijú ustanovenia národného zákona – v SR zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov[14], prijatého k prevedeniu tých článkov SE, ktoré počítajú s národnou právnou úpravou určitých špecifických otázok SE. Prijatie vykonávacieho zákona vyplýva z čl. 68 Nariadenia SE, podľa ktorého členským štátom vyplýva povinnosť prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania Nariadenia SE. Súčasne sa v čl. 9 ods. 2 Nariadenia SE zabezpečuje, že všetky predpisy vydané pre SE budú v súlade s harmonizáciou, ktorá už v Spoločenstve prebehla: „Ustanovenia právnych predpisov prijatých členskými štátmi osobitne pre SE musia byť v súlade so smernicami uplatniteľnými na akciové spoločnosti podľa prílohy 1.“ Predkladaný návrh zákona o SE predstavuje „doplnkovú“ právnu úpravu k Nariadeniu SE. Pokiaľ by národný zákonodarca prijal úpravu, ktorá by bol odchylná od národného akciového práva špeciálne pre SE bez predchádzajúceho odkazu plynúceho z Nariadenia SE, stanú sa odchylné ustanovenia národnej legislatívy neaplikovateľné, tzn. fakticky neúčinné.

Návrh zákona o SE neupravuje otázky priamo upravené Nariadením SE (čo by predstavovalo nadbytočnú duplicitu) a rieši buď otázky, ktoré Nariadenie SE výslovne ponecháva na „národnú úpravu“, alebo zmenou a doplnením národnej právnej úpravy zabezpečuje súlad našej vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami Nariadenia SE. SE ako osobitná „európska“ právna forma je regulovaná v prvom rade priamo nariadením a každá ďalšia právna regulácia (primerané uplatnenie ustanovení o obchodných spoločnostiach) je len doplňujúca, tzn. že priamo z právnej sily Nariadenia SE vyplýva, že niektoré ustanovenia OBZ, aj napriek všeobecnému odkazu, sa na SE neuplatnia, pretože nie sú zlučiteľné s režimom Nariadenia SE. Nariadenie SE a zákon o SE upravujú založenie a riadenie SE – obchodných spoločností s európskou dimenziou, pričom odstránili prekážky vznikajúce v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách práva obchodných spoločností.[15]

Vykonávací predpis k Nariadeniu SE by mal upravovať najmä tieto záležitosti:

Možnosť stanovenia povinnosti uvádzať základný kapitál a zverejňovať výročnú správu a účtovné závierky v národnej mene (čl. 67).“[16]

Na záležitosti, ktoré nie sú upravené Nariadením SE, odkazom na stanovy spoločnosti alebo vykonávacím zákonom, sa budú subsidiárne používať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a činnosť a.s. Aplikácia bežného akciového práva na nadnárodnú právnu formu má určité špecifiká. Prvým je fakt, že pri aplikácii bežného akciového práva je nutné vždy skúmať, či nejde o nepriamu diskrimináciu SE voči národným a.s. Druhým je skutočnosť, že nakoľko môže mať SE inú organizačnú štruktúru ako je organizačná štruktúra národnej a.s., je treba spresniť jeho aplikáciu i pre tento prípad.

V európskom práve je problematika európskej spoločnosti upravená aj v smernici Rady EÚ č. 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (ďalej len smernica o SE).