Zbavenie svojprávnosti

Otázka

Dobrý deň, na aké činnosti je možné obmedziť spôsobilosť?

Odpoveď:

Ako vyplýva aj zo samotného názvu inštitútu, fyzickú osobu je možné obmedziť len na právne úkony. „Podľa § 10 ods. 2 OZ fyzickú osobu v spôsobilosti na právne úkony, môžu určiť rozsah tohto obmedzenia len so zreteľom na právne úkony, z ktorých vznikajú, menia sa, či zanikajú právne vzťahy podľa občianskoprávnych (vrátane vzťahov obchodnoprávnych) a pracovnoprávnych ustanovení, pri riešení ktorých je daná právomoc súdu.“ (Rozsudok 22Cdo 2014/2001)

Príkladmo môže ísť o obmedzenia vo vzťahu:

  • k nadobúdaniu vlastníckeho práva;
  • k nakladaniu s finančnými prostriedkami nad určitú sumu;
  • k uzatváraniu zmlúv, ktorých obsahom je akákoľvek dispozícia s finančnými prostriedkami alebo inými majetkovými hodnotami nad určitú sumu;
  • na preberanie dôchodkových alebo iných dávok;
  • na spôsobilosť odmietnuť dedičstvo;
  • k uzatváraniu zmlúv o pôžičke;
  • k uzatvoreniu pracovného pomeru;
  • k disponovaniu bankovým účtom a bankomatovou alebo kreditnou kartou
  • na právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Je dôležité podotknúť, že obmedzenie nesmie zasahovať do mimoprávnej sféry (zákaz chodenia na určité miesta, zákaz nadväzovať kontakt s určitými osobami).

V prípade otázok nás kontaktujte na office@akmv.sk

Otázka

Máme v rodine vzdialenú príbuznú, ktorej by sme chceli obmedziť spôsobilosť. Nemá však žiadnych blízkych príbuzných. Môže nariadiť súd, aby sa o ňu staral aj vzdialenejší príbuzný? Čo v prípade, ak sa nikto nenájde?

Odpoveď:

V prvom rade treba povedať, že konanie o obmedzení spôsobilosti je vždy spojené s ustanovením opatrovníka ako vyplýva z ustanovenia §248 ods.1 (Civilný mimosporový poriadok): „Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.“

Postupnosť súdu pri určovaní je v §27 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).“

Z ustanovenia vyplýva, že súd najprv zisťuje, či nemožno za opatrovníka určiť príbuzného (manžel, potomok, rodič) alebo inú osobu (osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti). Neexistuje však žiadna zákonná povinnosť, aby takáto osoba prevzala opatrovníctvo (napríklad ak by to vzhľadom na jej pracovný alebo osobný život nebolo možné).

Ak súd za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzného alebo inú osobu, ustanoví za opatrovníka obec (mesto) alebo jej zaradenie (len ak má právnu subjektivitu).

Ak by ste potrebovali v danej veci poradenstvo, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk

Viac sa dozviete v našom článku: https://www.akmv.sk/zbavenie-svojpravnosti-postup-lehoty-a-povinnosti-opatrovnika-2021/

Otázka:

Sme nútení zbaviť syna právnej resp. zdravotnej spôsobilosti, nakoľko trpí schizofréniou. My ako rodičia, ako aj syn, máme všetci rakúske občianstvo. Syn má trvalý pobyt na Slovensku, my v Rakúsku. Je možné riešiť vec na Slovensku pred slovenským súdom?

Odpoveď:

Právomoc slovenských súdov vo veciach spôsobilosti na právne úkony s cudzím prvkom (ako napr. v prípade občanov iných štátov) upravuje zákon č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1, 2 uvedeného zákona: „Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“ 

Obvyklým pobytom sa myslí miesto, kde sa daná osoba reálne, prevažne zdržiava, a teda obvyklý pobyt sa môže, ale nemusí zhodovať s miestom trvalého pobytu. Podľa odbornej literatúry: „Súd pri posudzovaní otázky, kde má osoba svoj obvyklý pobyt, musí brať do úvahy tú skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje (napr. kde pracuje, prípadne študuje)… V súčasnosti právomoc slovenského súdu nie je vôbec viazaná na štátnu príslušnosť osoby…“ (LYSINA, P. a kol. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Komentár. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, str. 247) 

Pokiaľ je teda obvyklým pobytom Vášho syna miesto na území Slovenskej republiky, je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na slovenský súd, pričom mieste príslušný bude okresný súd, v ktorého obvode má syn bydlisko. Postup pri konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je upravený v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Otázka:

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na proces zbavenia svojprávnosti. Manžel je ZŤP – je na invalidnom vozíku a má diagnostikovaný organický psychosyndróm. Potrebuje 24 hodinové opatrovanie. Na úradoch vybavujem všetko ja, mám generálnu plnú moc, ktorú podpísal, kým ešte bol ako tak schopný vnímať. Dnes sa nedokáže už ani podpísať, nevníma v plnom rozsahu, čo sa okolo neho deje. Na úrade mi povedali, že mám požiadať o zbavenie svojprávnosti. Má to nejaký význam? Čo sa tým zmení pre mňa ako manželku? Ako dlho to trvá? Čo k tomu treba?

Odpoveď:

Súčasná právna úprava umožňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (nie úplné zbavenie svojprávnosti). Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa podáva na okresný súd miestne príslušný podľa bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Návrh môže podať aj blízka osoba, teda aj Vy ako manželka. V návrhu je potrebné opísať skutočnosti odôvodňujúce zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Tieto skutočnosti sú následne posudzované súdnym znalcom.

Pokiaľ súd návrhu vyhovie a rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, v rozsudku určí rozsah, v ktorom bude spôsobilosť na právne úkony obmedzená, resp. ktoré úkony nebude Váš manžel spôsobilý vykonávať. Zároveň súd ustanoví opatrovníka (pravdepodobne Vás), ktorý bude manžela v týchto úkonoch zastupovať.

Pokiaľ by ste boli ustanovená za manželovho opatrovníka, budete môcť za neho vykonávať úkony, na ktoré je jeho spôsobilosť obmedzená. Na tieto úkony nebudete potrebovať plnú moc. V praxi to pre Vás môže mať taký význam, že manžela budete môcť zastupovať aj pri úkonoch, na ktoré nebude možné aplikovať generálnu plnú moc, ktorú máte k dispozícií. Takisto by sa predišlo prípadným problémom, ak by bola v budúcnosti nejakým spôsobom spochybňovaná plná moc, ktorú Vám manžel udelil.

Presnú dĺžku konania nie je možné vopred určiť, vo všeobecnosti sa však väčšinou jedná o niekoľko mesiacov.

Prečítajte si aj: Zbavenie svojprávnosti – zmeny v právnej úprave od 1.7.2016

Právne služby

Zobraziť všetky z rovnakej kategórie

Otázka:

Dobrý deň, mám niekoľko otázok:

  1. Môže človek zbavený svojprávnosti (nie len obmedzenie na právne úkony – sestra ma Downov syndróm a je už 25 rokov zbavená sv.) nadobudnúť majetok dedením? Ak áno, je možné spraviť nejaký právny úkon ešte za života jej aktuálneho poručníka (mama), ktorý zabezpečí to, aby som sa do budúcnosti vyhla dvojitým poplatkom, kolkom a rozhodnutiam sudov, keďže tak či tak som okrem otca jediný človek, ktorý sa o sestru bude starať a teda budem chcieť byt jej poručník?
  2. Ako prebieha proces pridelenia poručníka po smrti aktuálneho? Je ním moja mama, takže by som rada vedela, čo sa bude diať po jej smrti. Automaticky prechádza poručníctvo na otca alebo je to otázka rozhodnutia sudu a môžem sa o toto uchádzať aj ja?

Odpoveď:

  1. Súčasná právna úprava neumožňuje úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, ale iba obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu ku konkrétnym právnym úkonom vymedzeným v súdnom rozhodnutí. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa môže týkať možností nakladania s majetkom, nevylučuje však, aby mohla osoba s obmedzenom spôsobilosťou na právne úkony nadobudnúť majetok, napr. aj dedením.
  2. Pokiaľ dôjde k zániku opatrovníctva, napr. aj z dôvodu úmrtia opatrovníka a na strane opatrovanca naďalej existujú dôvody na ustanovenie opatrovníka, môže súd začať konanie o ustanovení nového opatrovníka aj ex offo, teda aj bez toho, aby bol podaný návrh na ustanovenie nového opatrovníka.

Súd pri ustanovení opatrovníka postupuje podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“). Podľa § 274 CMP: „V uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.“ 

Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba, ktorá na to spĺňa predpoklady. Odborná literatúra k predpokladom na strane opatrovníka uvádza: „spôsobilosť na právne úkony, morálne predpoklady, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy opatrovanca a opatrovníka, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, v prípade špecifického účelu – napr. pre správu majetku to môže byť vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov a tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie plynúcich.“ (SMYČKOVÁ, R. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, str. 861)

Otázka:

V marci 2018 sme podali žiadosť o zbavenie svojprávnosti 19-ročneho syna zo zdravotných dôvodov, na súde majú všetko potrebné, vrátanie vyjadrenia znalca, no dodnes, sme nedostali ani len nejaký náznak pojednávania, aj napriek tom že sme viackrát apelovali na súd, aby konal, stále nič.

Odpoveď:

Právna úprava Slovenskej republiky už neumožňuje pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony ale len jej tieto spôsobilosti obmedziť.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa po novej úprave spravuje zákonom č. 161/2015 Z. z, Civilný mimosporový poriadok. V zmysle tohto zákona súdne konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony začína podaním návrhu na súd. 

Zákon nezakotvuje lehotu, do kedy by bol súd povinný v takýchto prípadoch rozhodnúť alebo uskutočniť určité úkony, ako napr. vytýčenie termínu pojednávania. 

Pokiaľ máte dojem, že vo Vašom prípade dochádza k prieťahom v súdnom konaní, prichádza do úvahy podanie sťažnosti podľa  § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Vyživovacia povinnosť na plnoleté invalidné dieťa

So svojím exmanželom máme zdravotne postihnuté dieťa, ktoré poberá invalidný dôchodok. Po dovŕšení 18 roku našej dcéry, manžel prestal platiť výživne. Je možné, aby napriek zdravotnému znevýhodneniu už neprispieval na naše dieťa ? 

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu aj po dosiahnutí plnoletosti, v prípade ak nie je schopné samostatne sa živiť. Samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné si samostatne zaobstarať náklady na základné relevantné potreby pre život. 

Daná skutočnosť vyplýva z § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého: „ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“ 

Nepriaznivý zdravotný stav môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa zabezpečiť si prostriedky na živobytie. Poberanie invalidného dôchodku nemusí byť automaticky dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti, avšak súd posudzuje každý prípad individuálne. 

Nepriaznivý zdravotný stavom ako dôvod na pokračovanie nároku na výživné aj po dovŕšení plnoletosti sa opakovane vyskytuje aj v rozhodovacej praxi súdov. Napr. podľa nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.US 2306/12: „Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (pozn. redakcie najprávo.sk: podotýkame, že podľa § 62 ods. 3 slovenského Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.)“ 

Okrem toho k skončeniu uhrádzania výživného nemôže bývalý manžel pristúpiť svojvoľne a výživné je povinný uhrádzať v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia až dovtedy, dokiaľ by súd nerozhodol o zmene.