Zvyšovanie / prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca

Áno, zamestnávateľ má možnosť požadovať vrátenie nákladov v prípade, ak má uzavretú so zamestnancom dohodu o zvyšovaní kvalifikácie. 

V prípade, že by u zamestnanca počas trvania pracovného pomeru malo dôjsť k zvýšeniu kvalifikácie alebo k prehlbovaniu kvalifikácie, zakotvuje Zákonník práce v § 155 možnosť zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zvyšovaní / prehlbovaní kvalifikácie. Dohodou o zvyšovaní kvalifikácie: „sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.“ 

Zákonník práce rozlišuje medzi zvyšovaním a prehlbovaním kvalifikácie. Dohodu je však možné uzatvoriť aj v prípade prehlbovania kvalifikácie. O prehlbovaní kvalifikácie môže zamestnávateľ so zamestnancom uzavrieť dohodu v prípade, že predpokladané náklady dosiahnu aspoň 1 700,- EUR. 

V zmysle Zákonníka práce musia takéto dohody obsahovať:

• druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia
• študijný odbor a označenie školy
• dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere
• druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zostať uňho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby (celková suma nákladov môže byť vyjadrená aj inak než číselným vyjadrením určitej sumy.) 

Dohoda musí byť pod sankciou neplatnosti uzavretá písomne. Doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Doba by mala byť určená primerane podľa konkrétnych okolností ako doba získania / zvyšovania kvalifikácie, druh kvalifikácie, jej významu a pod. Pri čiastočnom splnení záväzku sa povinnosť nahradiť náklady pomerne znižuje.

Z Vašej otázky nám zreteľne nevyplýva, že ste už mali s príslušnou školou podpísanú pracovnú zmluvu alebo či zo strany školy išlo len o akýsi „ústny prísľub“ zamestnania bez podpisu pracovnej zmluvy. Bez ohľadu na túto skutočnosť však z Vami položenej otázky jasne vyplýva, že predpokladaný nástup do zamestnania bol plánovaný až na 1.8.2019. Vzhľadom na uvedené si dovolíme uviesť nasledovné: 

Vykonávanie činnosti vedúcej školskej jedálne spadá pod pôsobnosť zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej ako „zákon č. 552/2003 Z. z.“). Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa podľa § 1 ods. 4  zákona č. 552/2003 Z. z. vzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZP“), ak nie je ustanovené inak. 

Podľa § 46 ZP vzniká pracovný pomer odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. 

V § 154 ods. 1 ZP je zakotvené, že zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením.

Zaučenie predstavuje riadnu súčasť pracovného procesu, resp. adaptáciu zamestnanca do nového pracovného prostredia, kde zamestnanec získa teoretické ako i praktické vedomosti či zručnosti potrebné na vykonávanie príslušného zamestnania. 

K zaúčaniu v súlade so ZP môže dôjsť až od momentu vzniku pracovného pomeru (t. j. až od nástupu do zamestnania). Vo Vašom prípade ste sa však zaúčali ešte pred tým, ako došlo k samotnému vzniku pracovného pomeru. Domnievame sa preto, že v prípade absencie pracovného pomeru, od ktorého by sa takáto kompenzácia dala odvíjať, nevznikne pravdepodobne nárok na kompenzáciu nákladov spojených so zaúčaním.