DIČ na faktúrach – musím ho uvádzať?

Daňové identifikačné číslo nie je povinným údajom na účtovných dokladoch, napríklad na faktúrach, zmluvách a pod. (§ 10 zákona o účtovníctve).

Tento identifikátor (DIČ) je určený na komunikáciu so správcom dane.

Uvedené vyplýva z ustanovenia § 67 ods. 7 Daňového poriadku (zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov), kde je uvedené, že správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo, ak splnil podmienky na registráciu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov; toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane.

Ak ide o platiteľa DPH, vzťahuje sa neho povinnosť podľa § 74 zákona o DPH, kde povinnou súčasťou faktúry je okrem iného aj identifikačné číslo pre daň, t.j. IČ DPH.

Náležitosti, ktoré obsahuje účtovný doklad sú uvedené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Jednou z náležitostí je aj označenie účastníkov účtovného prípadu. Zákon o účtovníctve bližšie nešpecifikuje, čo má označenie účastníkov konkrétne obsahovať. Teda z pohľadu účtovného, účtovná jednotka môže vystavovať účtovné doklady aj bez prideleného DIČ.

Upozorňujeme na ustanovenie § 3a Obchodného zákonníka, kde je uvedené, aké údaje musí každý podnikateľ uvádzať na svojich obchodných listoch a objednávkach. Podľa tohto ustanovenia, obchodné dokumenty obsahujú obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a IČO, ak je pridelené a ďalšie údaje uvedené v tomto ustanovení.

(zdroj: financnasprava.sk)