Prekážky v práci
OTÁZKA
Mám ako zamestnanec nárok na stravný lístok v prípade, ak som doma, nepracujem, keďže zamestnávateľ mi oznámil, že nemá pre mňa prácu a nastali prekážky v práci na jeho strane?
ODPOVEĎ:
Dobrý deň, nie, zamestnanec nemá nárok na stravovanie (stravný lístok), zamestnávateľ sa však môže (dobrovoľne) rozhodnúť, že stravovanie zabezpečí aj zamestnancom, ktorí nepracovali, napr. boli na prekážke v práci.
OTÁZKA
Zamestnávateľ pre občasný pokles zákazok pre mňa niekedy nemá prácu a ani nemá možnosť prideliť mi náhradnú prácu. Môže v tomto prípade využiť prekážku v práci a ak áno, v akej výške by som mal nárok na náhradu mzdy? Sme malá firma bez odborov.
ODPOVEĎ:
Dobrý deň,
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú upravené v § 142 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce (ďalej ako „ZP“). Občasný pokles zákazok však nie je možné podľa nášho názoru považovať za
prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 a 2 ZP, ale môže ísť
o tzv. inú prekážku na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 ZP).
Zo zbierkového rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSFR so značkou R 8/1990 vyplýva, že „Ak nemôže
domácky pracovník vykonávať prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v dôsledku
obmedzení výroby pri poklese odberu tovaru, nejde na strane organizácie o prekážky v práci
v zmysle ustanovení § 129 zák. práce (§ 142 ods. 1 ZP), ale o ostatné prekážky na strane
organizácie v zmysle ustanovení § 130 zák. práce (§ 142 ods. 3 ZP).“
Podľa § 142 ods. 3 ZP: „Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v
sume jeho priemerného zárobku.“
Aj podľa aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/127/2022: „Ustanovenie § 142
ods. 3 Zákonníka práce zakladá zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, ak nemohol vykonávať
prácu z iných dôvodov než pre prestoj (§ 142 ods. 1 ZP), pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (§ 142
ods. 2 ZP) alebo z iných vážnych prevádzkových dôvodov a dôvod (príčina) nemožnosti zamestnanca
vykonávať prácu je daný na strane zamestnávateľa. Náhrada mzdy podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka
práce má charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu
zamestnávateľ v rozpore s ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (…) neumožnil vykonávať prácu,
ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy; nárok na náhradu mzdy má zamestnanec po celú
dobu, pokiaľ táto prekážka trvá. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby bola zamestnancovi
reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa.“
AKMV
JUDr. Veronika Michalíková, MBA