AKMV 
Podľa § 31 odsek 3 Zákona č. 186/2013 Sb. o státním občanství České republiky „fyzická osoba, jejíž alespoň jeden z rodičů nebo prarodičů je nebo byl bývalým občanem podle odstavce 1, může státní občanství České republiky nabýt prohlášením, pokud není ke dni učinění prohlášení státním občanem Slovenské republiky.“
Odsek 1 ustanovenia § 31 Zákona č. 186/2013 Sb. o státním občanství České republiky konštatuje, že „Prohlášením o nabytí státního občanství České republiky (dále jen „prohlášení“) může nabýt státní občanství České republiky fyzická osoba, která pozbyla české nebo československé státní občanství přede dnem nabytí účinnosti tohoto zákona, nejednalo-li se o pozbytí československého státního občanství podle ústavního dekretu prezidenta republiky o úpravě československého státního občanství osob národnosti německé a maďarské nebo podle smlouvy mezi Československou republikou a Svazem sovětských socialistických republik o Zakarpatské Ukrajině12), nebo nejedná-li se o československého státního občana, který se ke dni 1. ledna 1969 stal, nebo by se k tomuto dni stal státním občanem Slovenské socialistické republiky, anebo po 1. lednu 1969 nabyl státní občanství Slovenské socialistické republiky nebo Slovenské republiky a je dosud jejím občanem.“
Daný odsek 3 ustanovenia § 31 nadobudol účinnosť dňa 06.09.2019, kedy bol Zákon č. 186/2013 Sb. o státním občanství České republiky novelizovaný zákonom č. 207/2019 Sb. Ako vyplýva z dôvodovej správy daného zákona, v pôvodnom vládnom návrhu zákona z roku 2012 sa nachádzal § 31, ktorý obsahoval aj možnosť nadobudnutia štátneho občianstva Českej republiky prostredníctvom vyhlásenia pre bývalých občanov Československa, prípadne Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky. Táto možnosť sa v pôvodne navrhovanej podobe vzťahovala aj na deti a vnukov, a to v prípade, ak aspoň jeden z rodičov vedel preukázať svoje pôvodné občianstvo. Pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom občianstve v Poslaneckej snemovni navrhol ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí dňa 27. februára 2013 v uznesení č. 164 upraviť § 31 tak, aby deti a vnuci už nemohli nadobudnúť štátne občianstvo vyhlásením. Tento pozmeňujúci návrh bol následne snemovňou prijatý. Aj keď bol v Senáte počas 10. schôdze v 9. funkčnom období dňa 16. mája 2013 predložený pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom bolo vrátiť § 31 do pôvodného znenia predloženého vládou, tento návrh prijatý nebol. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na jednej strane bola s veľkým očakávaním prijatá možnosť dvojitého občianstva, na strane druhej však prijatá legislatíva v praxi často rozdelila rodiny. Vznikali situácie, keď jedno dieťa, narodené ešte pred zavedením možnosti dvojitého občianstva, má odlišné štátne občianstvo než jeho súrodenec narodený už po tomto dátume. To spôsobuje výrazné komplikácie, napríklad pri cestovaní, pri návrate do Českej republiky či pri možnosti navštevovať školy, pretože jedno dieťa má práva a povinnosti občana Českej republiky a druhé nie. Článok 12 Ústavy stanovuje, že spôsob nadobúdania a straty štátneho občianstva Českej republiky určuje zákon (odsek 1) a že nikoho nemožno zbaviť štátneho občianstva proti jeho vôli (odsek 2). Predložený návrh je preto v súlade s článkom 12 Ústavy aj so širším ústavnoprávnym kontextom inštitútu občianstva. Návrh nemá žiadny finančný dopad na verejné rozpočty. Uvažovať možno len o čiastočnom zvýšení administratívnej záťaže pre správne orgány, ktoré prijímajú a rozhodujú o vyhláseniach o nadobudnutí štátneho občianstva Českej republiky, čo so sebou nesie aj určité zvýšenie prevádzkových nákladov. Tieto náklady sú však vyvážené príjmami zo správnych poplatkov.
Podľa § 31 odsek 4 vyhlasovateľ k vyhláseniu pripojí
- rodný list,
- sobášny list, doklad o vzniku partnerstva, prípadne doklad o rozvode manželstva, doklad o zrušení partnerstva, úmrtný list zomrelého manžela alebo partnera,
- rodné listy rodičov, ich sobášny list, prípadne doklad o rozvode manželstva alebo úmrtné listy, ak sú tieto doklady nevyhnutné na vykonanie vyhlásenia,
- rodné listy starých rodičov, ich sobášny list, prípadne doklad o rozvode manželstva, alebo ich úmrtné listy, ak sú tieto doklady nevyhnutné na vykonanie vyhlásenia,
- doklad preukazujúci dátum a spôsob straty českého alebo československého štátneho občianstva vyhlasovateľa alebo doklad preukazujúci dátum a spôsob straty českého alebo československého štátneho občianstva jedného z rodičov alebo starých rodičov.
V prípade dieťaťa, rodičia, prípadne jeden z nich, môžu pre dieťa urobiť samostatné vyhlásenie podľa odseku 3. K vyhláseniu sa okrem dokladov uvedených v odseku 4 pripojí
- rodný list dieťaťa,
- súhlas druhého rodiča s nadobudnutím štátneho občianstva Českej republiky s jeho úradne overeným podpisom. Súhlas druhého rodiča sa nevyžaduje, ak bol rodičovských práv a povinností pozbavený, výkon jeho rodičovských práv a povinností bol v tejto oblasti obmedzený alebo pozastavený, ak nie je jeho pobyt, pokiaľ žije mimo územia Českej republiky, známy alebo ak zomrel.
Ak obaja rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv a povinností, výkon ich rodičovských práv a povinností bol v tejto oblasti obmedzený alebo pozastavený, alebo ak nie je ich pobyt, pokiaľ žijú mimo územia Českej republiky, známy, môže vyhlásenie o nadobudnutí štátneho občianstva Českej republiky za dieťa urobiť zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorý k vyhláseniu pripojí
- rodný list dieťaťa,
- právoplatné rozhodnutie súdu o jeho ustanovení opatrovníkom.
Na nadobudnutie štátneho občianstva Českej republiky vyhlásením podľa odseku 3 dieťaťom starším ako 15 rokov je potrebný jeho súhlas s úradne overeným podpisom. Úradne overený podpis sa nevyžaduje, ak dieťa vyjadrí svoj súhlas a vyhlásenie podpíše pred správnym orgánom, u ktorého sa vyhlásenie vykonáva.
Aj napriek pomerne zložitej právnej terminológii, ktorú obsahuje § 31 ods. 1 zákona o státním občanství České republiky, je možné z tohto ustanovenia vyvodiť konkrétne podmienky, za ktorých možno nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky vyhlásením. V prípadoch, keď podmienky podľa tohto odseku nie sú splnené, vyhlásením občianstvo nadobudnúť nemožno. Ide predovšetkým o nasledovné situácie :
Osoba, ktorá pred 1. januárom 2014 stratila české alebo československé štátne občianstvo – avšak s výnimkou tých prípadov, keď strata občianstva nastala:
- a) podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Zb., ktorým sa upravovalo československé štátne občianstvo osôb nemeckej a maďarskej národnosti, alebo
- b) podľa Zmluvy medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o Podkarpatskej Ukrajine (č. 186/1946 Zb.), alebo
- c) ak ide o československého občana, ktorý sa k 1. januáru 1969 stal, resp. by sa v ten deň stal občanom Slovenskej socialistickej republiky, prípadne po tomto dátume nadobudol občianstvo Slovenskej socialistickej republiky alebo Slovenskej republiky a toto občianstvo má dodnes.
Okrem vyššie analyzovaného ustanovenia § 31 sa možnosť nadobudnúť štátne občianstvo Českej republiky pre potomkov objavuje aj v ustanovení § 32. Podľa § 32 odsek 2 „fyzická osoba, jež je v přímé linii potomkem bývalého občana podle odstavce 1, může státní občanství České republiky nabýt prohlášením, pokud nebyla českým státním občanem ani státním občanem
Podľa odseku 1 ustanovenia § 32 „prohlášením může nabýt státní občanství České republiky fyzická osoba, která byla k 31. prosinci 1992 státním občanem České a Slovenské Federativní Republiky a nebyla českým státním občanem ani státním občanem Slovenské republiky. Nabytí státního občanství České republiky tímto způsobem není umožněno fyzické osobě, která je ke dni učinění prohlášení státním občanem Slovenské republiky.“
Vyhlasovateľ k vyhláseniu pripojí
a) rodný list,
b) sobášny list, doklad o vzniku partnerstva, prípadne doklad o rozvode manželstva, doklad o zrušení partnerstva, úmrtný list zomrelého manžela alebo partnera8),
c) doklad o tom, že nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.
So zreteľom na § 32 odsek 1 ide o situácie, kedy bývalý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ku dňu 31.12.1992 po následnom zániku tohto štátneho útvaru nebol občanom ani Českej republiky ani Slovenskej republiky. Ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, ide o veľmi špecifické situácie, kedy daným osobám bolo paradoxne ponechané občianstvo federácie. (Körbl, H. Zákon o státním občanství České republiky. Komentář. 1. vydání. Praha : C.H. Beck, 2019, 331s.)
