Odmietnutie dedičstva

Aktualizované:

OTÁZKA

Čo presne znamená odmietnutie dedičstva, aké má právne dôsledky a ako sa to vykonáva?

ODPOVEĎ:

Odmietnutie dedičstva je právny úkon, ktorým sa dedič vzdáva práva dediť po poručiteľovi (napr. po zosnulom rodičovi). Tento úkon je podľa §463 ods. 1 Občianskeho zákonníka možné urobiť dvoma spôsobmi: buď ústne priamo na súde, alebo písomne zaslaním vyhlásenia súdu. V takomto vyhlásení musí byť jasne a jednoznačne vyjadrený úmysel dedičstvo odmietnuť – nestačí len nepriama alebo neurčitá formulácia. Zákon neurčuje presný obsah vyhlásenia, ale podľa §35 ods. 2 OZ sa úkon vykladá najmä podľa vôle toho, kto ho robí.

Právne následky odmietnutia sú závažné – účinky nastávajú spätne (tzv. „ex tunc“), čo znamená, že sa na dediča hľadí, ako keby v čase smrti poručiteľa už nežil. Dedičstvo sa odmieta ako celok, nie je možné odmietnuť len niektoré časti majetku. Taktiež platí, že ak sa v budúcnosti objaví nejaký dodatočný majetok po poručiteľovi, osoba, ktorá dedičstvo odmietla, naň už nemá nárok. Navyše, odmietnutie je neodvolateľné – raz urobené sa už nedá zmeniť ani vziať späť.

Veronika michalikova JUDr. Veronika Michalíková, MBA

OTÁZKA

Sú situácie, kedy mi súd odmietnutie dedičstva nemusí uznať?

ODPOVEĎ:

Áno, zákon počíta aj s takými situáciami. Podľa §465 OZ dedič nemôže dedičstvo odmietnuť, ak už predtým svojim správaním dal najavo, že ho odmietnuť nechce. Hoci zákon presne neuvádza, čo sa tým myslí, v praxi môže ísť napríklad o prípady, keď dedič začal zisťovať hodnotu majetku poručiteľa, aktívne vystupoval ako dedič alebo si prisvojil časť majetku. Takéto správanie môže byť vyhodnotené ako prijatie dedičstva, a teda neskoršie odmietnutie by bolo právne neúčinné.

Tento výklad podporuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove (7Co/169/2013), podľa ktorého je vystupovanie ako osoba, ktorej bolo priznané dediť, alebo prisvojovanie si vecí poručiteľa, prejavom vôle dediť. V takom prípade vám súd nemusí uznať odmietnutie, pretože ste už konali spôsobom, ktorý odporuje odmietnutiu.

Veronika michalikova JUDr. Veronika Michalíková, MBA

OTÁZKA

Do kedy musím dedičstvo odmietnuť a čo sa stane, ak túto lehotu nestihnem?

ODPOVEĎ:

Lehota na odmietnutie dedičstva je podľa §464 OZ jeden mesiac. Táto lehota začína plynúť odo dňa, keď vás súd poučí o vašom práve dedičstvo odmietnuť a o dôsledkoch odmietnutia. Ide o hmotnoprávnu lehotu, čo znamená, že vyhlásenie o odmietnutí musí byť najneskôr v posledný deň lehoty doručené súdu – nestačí ho len podať na pošte. Ak túto lehotu zmeškáte, právo odmietnuť dedičstvo zanikne a automaticky sa stanete dedičom, so všetkými právami aj povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú (vrátane dlhov).

Súd môže túto lehotu predĺžiť, ale iba z dôležitých dôvodov – napríklad vážne zdravotné alebo rodinné okolnosti. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (21 Cdo 2149/2009) zdôrazňuje, že podanie odmietnutia len na poštu nestačí, ak nie je doručené súdu včas.

Veronika michalikova JUDr. Veronika Michalíková, MBA

OTÁZKA

Čo sa stane, ak odmietnem dedičstvo, ale mám deti – budú dediť namiesto mňa?

ODPOVEĎ:

Áno. V prípade, že odmietnete dedičstvo, do dedičského konania nastúpia vaše deti namiesto vás. Tento postup sa nazýva princíp reprezentácie. Znamená to, že vaše deti budú dediť to, čo by ste dedili vy, ak by ste dedičstvo neodmietli. Ak nechcete, aby dedili ani vaše deti (napr. ak sú riziká spojené s dlhmi poručiteľa), musia dedičstvo odmietnuť aj ony. Ak ide o maloleté deti, ich odmietnutie musí schváliť súd, pretože ide o právny úkon s vážnym dôsledkom.

Veronika michalikova JUDr. Veronika Michalíková, MBA