Neoprávnené podnikanie ako trestný čin, rozsudky

Podnikaním sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“) rozumie: „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Obchodný zákonník upravuje taktiež okruhy osôb, ktoré sú podnikateľmi, a teda uskutočňujú podnikanie. Podnikateľom je: 

V zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej ako „Živnostenský zákon“) zas nachádzame definíciu živnosti. „Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku … a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“ 

Vymedzenie pojmov podnikanie, ako aj podnikateľ, je dôležité aj pre pochopenie toho, čo všetko je možné označiť za neoprávnené podnikanie zvlášť vzhľadom na to, že Obchodný zákonník, Živnostenský zákon a ani zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej ako „Trestný zákon“) presnú definíciu neoprávneného podnikania nezakotvujú. 

Aby sa v konkrétnom prípade mohlo jednať o neoprávnené podnikanie, je potrebné, aby predmetná činnosť napĺňala vyššie uvedené znaky podnikania, čo potvrdzujú aj rozsudky vo veci neoprávneného podnikania. Pokiaľ by neboli naplnené znaky podnikania o neoprávnené podnikanie nepôjde, čím ale nie je vylúčené, že došlo k porušeniu právnych predpisov, vrátane trestnoprávnych. 

Napr. v Rozsudku NR 3 Tz 27/1972 sa uvádza: „V pojme podnikanie v § 118 (teraz 251 TZ) sú obsiahnuté i znaky „sústavnosti“ a zámer páchateľa získať „trvalejší zdroj príjmov“. Sústavnosť činnosti je naplnená tým, že páchateľ pokračoval v prácach, ktoré začal, pričom je nerozhodné, že práce boli vykonané pre rôzne osoby a za rôznych podmienok. Na sústavnosť je možné usudzovať nie len podľa doby trvania činnosti a počtu vykonaných prác, ale i z jednotiaceho zámeru páchateľa získať takouto činnosťou trvalejší zdroj príjmov. 

Hoci právny poriadok legálnu definíciu pojmu neoprávnené podnikanie nezakotvuje, výklad pojmu neoprávnené podnikanie môžeme vymedziť pomocou viacerých zákonných ustanovení. 

Podľa § 3 Obchodného zákonníka: „Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.“ Živnostenský zákon zas v časti označenej ako „Neoprávnené podnikanie“ (§ 63 a § 64) zakotvuje sankcie pre fyzické a právnické osoby, ktoré bez živnostenského oprávnenia prevádzkujú činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti (pokuta až do výšky 1659 eur), remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti (pokuta až do výšky 3319 eur). 

Vychádzajúc z vyššie uvedeného môžeme zhrnúť, že do rámca neoprávneného podnikania patria nasledujúce situácie: 

V hovorovej reči sa na označenie neoprávneného podnikania používa aj pojem „pokútnictvo„. 

Podľa ustanovenia § 251 Trestného zákona je neoprávnené podnikanie aj trestným činom. Na to, aby v konkrétnom prípade išlo o trestný čin však musí zásah do práv a právom chránených záujmov (riadny výkon podnikania) dosahovať určitú intenzitu. 

Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 Trestného zákona: „Kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Vyšší trest hrozí pri neoprávnenom podnikaní v prípadoch zakotvených v kvalifikovaných skutkových podstatách v nasledujúcich odsekoch – v prípade, že trestný čin neoprávneného podnikania bol spôsobený závažnejším spôsobom konania, použitím iného ako pracovnej sily, tak že došlo k získaniu väčšieho prospechu, ak ho páchateľ spácha ako verejný činiteľ alebo v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania alebo funkcie, páchateľ ho spácha tým, že poskytuje bez odbornej kvalifikácie služby alebo vykonáva iné odborné činnosti, ktoré podľa zákona môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť, ak neoprávneným podnikaním spôsobí značnú škodu, škodu veľkého rozsahu alebo ak tento trestný čin spácha ako člen nebezpečného zoskupenia. 

V tejto súvislosti upozorňujeme, že popri naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania sa páchatelia v súvislosti s ich neoprávneným podnikaním v praxi dopúšťajú aj iných trestných činov, ako napríklad poškodzovanie spotrebiteľa (§ 269 Trestného zákona) alebo skrátenie dane a poistného (§ 276 Trestného zákona). 

Jednou z oblastí, v ktorých sa neoprávnené podnikanie často vyskytuje je aj kúpa a predaj nehnuteľností. Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) je v zmysle prílohy č. 2 Živnostenského zákona viazanou živnosťou. Ako predmet podnikania je túto činnosť možné vykonávať za základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Podmienkou jeho vydania je, aby fyzická osoba – podnikateľ alebo zodpovedný zástupca právnickej osoby – podnikateľa preukázala dosiahnutie vysokoškolského vzdelania ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru alebo úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a 5 rokov praxe v odbore. 

Neoprávnené podnikanie sa bežne vyskytuje aj v oblasti poskytovania právnych služieb. Poskytovanie právnych služieb upravuje zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 2 uvedeného zákona: „Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.“ Uvedené právne služby môže poskytovať advokát, prípadne určité právne služby aj notár, patentový zástupca, daňový poradca a súdny exekútor, nie ktorýkoľvek podnikateľ. 

Medzi právne služby, ktoré často ponúkajú a poskytujú osoby bez oprávnenia na poskytovanie právnych služieb, teda osoby, ktoré nie sú zapísané v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (prístupnom aj online) patrí napríklad zakladanie obchodných spoločností, zápisy zmien v obchodnom registri, likvidácie spoločností, ale aj zastupovanie v rôznych typoch správnych konaní (napr. stavebné konanie alebo konanie o udelenie prechodného pobytu cudzincovi). 

Služby poskytované osobami bez potrebnej odbornej spôsobilosti môžu byť často nekvalitné a ich poskytovatelia nie sú viazaní stavovskými predpismi a väčšinou ani nedisponujú poistením zodpovednosti za škodu, ktoré je napríklad pre advokátov povinné. 

V prípade, že sa stretnete s neoprávneným podnikaním, máte niekoľko možností, ako môžete postupovať. Konkrétny postup by sa mal odvíjať od charakteru činnosti, ktorá je v rámci neoprávneného podnikania vykonávaná. V závislosti od okolností do úvahy prichádza možnosť podania trestného oznámenia. Trestné oznámenie sa podáva na policajnej stanici, prokuratúre, prípadne aj na súde. Je tiež možné podať podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Pokiaľ sa neoprávnené podnikanie týka živnosti je možné podať podnet na okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Pokiaľ sa neoprávnené podnikanie týka činnosti, ktorá nie je živnosťou, ale na jej vykonávanie sa vyžaduje iné podnikateľské oprávnenie, je možné informovať aj subjekt, do pôsobnosti ktorého patrí regulácia takéhoto predmetu činnosti – napr. pri právnych službách Slovenskú advokátsku komoru.