Pracovná zdravotná služba – nové povinnosti pre zamestnávateľov

Pracovná zdravotná služba (ďalej aj ako „PZS“) sa v súčasnosti týka všetkých kategórii zamestnancov a zamestnávateľ je povinný ju zabezpečiť. Po vykonaní PSZ je zamestnávateľ povinný zabezpečiť plnenie odporúčaní a upozornení z posudku vykonávateľa PSZ a tým zabezpečiť zamestnancom optimálne podmienky na pracovisku a ochranu ich života a zdravia pred škodlivými faktormi.

V zmysle zákona bol zamestnávateľ povinný zabezpečiť zdravotný dohľad svojich zamestnancov spadajúcich do prvej a druhej kategórie do konca roka 2014. Zamestnávateľovi, ktorý začal zamestnávať takýchto zamestnancov v roku 2015, vznikla táto povinnosť až tento rok.

Ústredným právnym predpisom, ktorý upravuje pracovnú zdravotnú službu je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 208/2014 Z. z. v o podrobnostiach, o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.

Čo je PSZ a čo je jej predmetom?

Podľa zákona pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby sa:

  • zisťuje a vyhodnocuje, či je pracovné prostredie a pracovné podmienky vhodné pre zdravie zamestnancov, a to z hľadiska fyzikálnych, biologických, chemických a iných vplyvov
  • sleduje akou intenzitou sú zamestnanci vystavení týmto škodlivým vplyvom, predovšetkým ich dobu trvania a frekvenciu pôsobenia a meria, aký rozsah má dopad škodlivých faktorov na ich zdravie
  • na základe svojich zistení navrhuje zamestnávateľom opatrenia, ktoré majú znížiť škodlivé vplyvy na zdravie zamestnancov a tým zabezpečiť vhodné pracovné prostredie (napr. dispozičné riešenia pracoviska, zabezpečenie dostatočného prísunu pitnej vody, návrhy vhodného osvetlenia, zariadenia pre osobnú hygienu, zabezpečenie stravovanie zamestnancov vytvorením stravovacieho zariadenia alebo inak, vhodné ohrievanie …)
  • vzdeláva zamestnávateľov aj zamestnancov
  • informuje zamestnanca o rizikách spojených s danou prácou a o možnostiach ochrany
  • vypracuje zamestnávateľovi lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, kde informuje o výsledkoch svojho zisťovania, akým škodlivým faktorom sú zamestnanci vystavaní, aký dopad to má na ich zdravie a či je potrebné preradiť zamestnanca na inú prácu
  • písomne upozorňuje zamestnávateľa, ak neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci alebo so záverom lekárskeho posudku, ktorý mu vypracoval

Kto vykonáva PZS?

Pracovnú zdravotnú službu vykonáva fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba na základe oprávnenia vydaného úradom verejného zdravotníctva alebo ak je poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti v špecializačnom obore či je držiteľom živnostenského oprávnenia na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami alebo je bezpečnostný technik/ autorizovaný bezpečnostný technik/ držiteľ oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby. Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby tvorí lekár so špecializáciou v jednom z oborov – vedúci tímu a verejný zdravotník.

Ktorých zamestnancov sa PZS týka?

Zákon rozdeľuje pracovné zaradenia zamestnancov na 4 kategórie. Prostredníctvom tejto kategorizácie zákonodarca vyhodnocuje riziko vplyvu škodlivých faktorov vzhľadom na typ práce, ktorú zamestnanec vykonáva.

  1. kategória – práce, ktoré nie sú rizikové a nepoškodzujú zdravie zamestnancov.
  2. kategória – práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, avšak nemožno pri nich absolútne vylúčiť negatívnu odpoveď organizmu. Týmto prácami sú práce súvisiace s
    1. vystavením hluku
    2. vibráciám
    3. chemickým faktorom
    4. ionizujúcemu žiareniu
    5. ožiareniu, kde limity, ani pri dlhodobej expozícii týmto faktorom, ustanovené v osobitných predpisoch nie sú prekročené
  3. kategória – práce, pri ktorých buď neexistujú vytýčené limity rizika, alebo vytýčené sú a úroveň rizikovej expozície zamestnanca je znížená po daný limit, alebo práce, pri ktorých úroveň rizikovej expozície nie je dostatočne znížená na predpísaný limit. Rovnako sem možno zaradiť práce vykonávané v kontrolovanom pásme, kde sú zamestnanci vystavení ožiareniu. Na ochranu zdravia zamestnanca je pri tejto kategórii potrebné vykonať opatrenia a použiť ochranné prostriedky potrebné na zníženie rizika.
  4. kategória – práce sa sem zaraďujú iba výnimočne a na obmedzený čas v dôsledku toho, že riziká prekračujúce limity ustanovené právnym predpisom, ktorým je vystavené zdravie zamestnancov buď nie je možné znížiť, a preto je nutné vykonať ochranné opatrenia. Patria sem aj práce 3. kategórie, ktoré zvyšujú riziko poškodenia zdravia a nakoniec práce, kde sú zamestnanci vytavení ožiareniu, ktorého miera prekračuje limity a ktoré posúdil úrad verejného zdravotníctva.

Do zaradenia práce do 1. alebo 2. kategórie rozhoduje zamestnávateľ na základe odporúčania od vykonávateľa PSZ. O zaradení do 3. a 4. kategórie, ktoré sa označujú ako rizikové práce, rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Chov sladkovodných rýb – oprávnenie na podnikanie

Predmet podnikania Chov, spracovanie a obchodovanie s chránenými živočíchmi je zaradený medzi voľné živnosti. Avšak chov sladkovodných rýb podľa § 3 zákona  č. 455/1991 Zb. o živnostenskom...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Kedy zaniká živnosť?

Podľa § 57 ods. 1 živnostenského zákona oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva;...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Prenájom nehnuteľností ako živnosť

Podľa § 4 ods. 1 živnostenského zákona prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie