Rodičovská dohoda o právach a povinnostiach k deťom

Tzv. rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov voči ich maloletému dieťaťu je inštitút
zákona č. 36/2005 Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) zakotvený v ustanoveniach upravujúcich
podmienky, priebeh a právne účinky rozvodu (§ 24 ZR a nasl.). Ak súd rozvedie manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, v tom istom rozhodnutí zároveň „upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode…(§ 24 ods. 1 ZR).“ Ide najmä o otázky osobnej starostlivosti, zastupovania, správy majetku či zabezpečovania výživy maloletého.

O rodičovskej dohode sme písali aj v našom článku: Rozvod manželstva

V tejto súvislosti je dôležité vedieť, že „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov (§ 24 ods. 4 ZR).“ Ako ďalej hovorí citované ustanovenie, „Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“ To znamená, že takáto dohoda bude aj bez súhlasu súdu platná, no v prípade, že niektorá zo strán dohody (rodič) ju poruší, druhá strana sa nebude môcť domáhať ochrany pred súdom.

Pri posudzovaní dohody súd nevychádza len z vôle rodičov (ktorá je vyjadrená už v samotnej
dohode), ale prvoradým je preňho záujem maloletého dieťaťa, jeho citové a vývinové väzby či
stabilita budúceho výchovného prostredia (§ 24 ods. 5 ZR).

Rodičovská dohoda môže byť vypracovaná a predložená súdu aj v čase, keď už prebieha konanie
o rozvode, dokonca priamo počas tohto konania. Keďže zákon nepredpisuje pre túto dohodu žiadnu konkrétnu formu, platí, že môže byť uzavretá aj len ústne alebo formou zápisnice spísanej priamo na súdnom pojednávaní (zdroj: Bános: Zákon o rodine – EPI komentár). Rodičovská dohoda sa v prípade jej schválenia „stane súčasťou (vykonateľného) rozhodnutia o rozvode (§ 25 ods. 1 ZR).“

Čo je rodičovská dohoda?

Zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) nešpecifikuje rodičovskú dohodu ako právny inštitút. Nie je upravená jej forma a často ťažko identifikovať jej platnosť, záväznosť, účinnosť dohody. Zákon tiež  neupravuje náležitosti tejto dohody. Napriek tomu možno identifikovať niekoľko náležitostí, ktoré by rodičovská dohoda mala obsahovať:

– Druh starostlivosti o maloletého
– Správa majetku maloletého 
– Výživné
– Daňový bonus a štátne sociálne dávky

Ak sa rodičia nedohodnú na tom, kto poberá daňový bonus a štátne sociálne dávky, je stanovený fixný mechanizmus, kto čerpá dávky.

Spoločná osobná starostlivosť (§ 24 ZR)

Prioritu rozhodovania pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti rodičov má súd, ak súd nerozhodne, potom nastupuje možnosť rodičov dohodnúť sa (§ 24 ods. 4 ZR). Obidvaja rodičia musia so spoločnou osobnou starostlivosťou súhlasiť.
Podľa dôvodovej správy slúži inštitút dohody o spoločnej osobnej starostlivosti (ďalej ako „dohoda o SOS“) na to, aby rodičia maloletého mali zachovaný taký režim starostlivosti o ich dieťa, aký si určili pred rozvodom / rozchodom alebo ak chcú naďalej žiť v spoločnej domácnosti. Niektoré súdy dokonca nechcú schvaľovať dohodu o SOS, ak rodičia nebývajú v spoločnej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá. SOS by mala predstavovať prvú voľbu starostlivosti. Podľa dôvodovej správy sú všetky formy starostlivosti rovnocenné. 

Dobrý deň,

ďakujeme za Vašu správu.

Ako ste správne uviedla, dohoda je síce platná, ale nie je vykonateľná. Je potrebné, aby bola schválená súdom. Za týmto účelom je potrebné podať návrh na súd, a ak dohoda nie je v rozpore so zákonom alebo záujmom dieťaťa, súd takúto dohodu schváli.

Vo Vašom prípade tu je však prítomný medzinárodný prvok, keďže Váš bývalý partner a Vaša dcéra majú pobyt v Rakúsku. Predmetným pre nás je Nariadenie Rady EÚ 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa článku 7 Nariadenia „súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.“ Pojem obvyklý pobyt dieťaťa je upravený judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a teda obvyklým pobytom dieťaťa je „miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.“ (C‑523/07) Na základe tohto článku Nariadenia má právomoc v danej veci konať rakúsky súd.

Nariadenie taktiež pripúšťa tzv. voľbu súdu, ktorá je upravená v článku 10 Nariadenia. To znamená, že slovenský súd by si vo Vašom prípade vedel založiť právomoc v tejto veci konať, avšak musia byť splnené tieto kritériá :

1. dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že:

• aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte;
• dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo
• dieťa je jeho štátnym príslušníkom;

2.  účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností:

• sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo
• výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc;

3. ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.

Ak budú splnené tieto podmienky, slovenský súd si môže založiť právomoc.

Zároveň dávame do pozornosti § 112 odsek 3 Civilného mimosporového poriadku : “Ak ide o maloletého, ktorý nemá v Slovenskej republike bydlisko určené podľa odseku 1, a na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má súd právomoc podľa osobitného predpisu, je na konanie miestne príslušný súd, ktorý je s ohľadom na záujem maloletého a okolnosti prípadu vhodný na prejednanie veci.” To znamená, že miestne príslušný môže byť aj okresný súd podľa Vášho bydliska.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.