Rozvod manželstva

Slovenský právny poriadok nepozná zánik manželstva dohodu manželov o rozvode manželstva. Manželstvo môže zrušiť rozvodom jedine súd a to v odôvodnených prípadoch, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Návrh na zrušenie manželstva podáva jeden z manželov. Súd tento návrh doručí druhému manželovi na vyjadrenie a následne po zistení príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva rozhodne. Súd pri rozhodovaní vždy prihliada na záujmy maloletých. Na konanie o rozvod manželstva je mieste príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko.

Čo musí obsahovať návrh na rozvod manželstva?

Priateľka so synom odo mňa odchádza, aké mám nároky?

Právna poradňa z rodinného práva

Podľa rozhodovacej praxe súdov, napr. R IV/1966 (s. 372, 373): Základným predpokladom rozvodu manželstva podľa ust. § 24 ZR (teraz § 23 ZR) je existencia rozvratu vzťahov medzi manželmi (teraz vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi). Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia (príp. sa nemôžu riadiť) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ust. § 18 až 21 ZR (teraz § 18 až 20 ZR). Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Kvalifikácia tohto rozvratu sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva.

„Pokiaľ má súd zato, že príčiny rozvratu možno odstrániť, je povinný viesť manželov k zmiereniu, pričom by mal využiť aj svoju výchovnú funkciu. Z titulu tejto funkcie by mal manželov upozorniť na závery, ku ktorým v rámci dokazovania dospel a ponúknuť im riešenie. Napríklad mediáciou. Môže im však odporučiť aj návštevu psychológa. Za týmto účelom fungujú centrá poradensko právnych služieb, ale aj súkromné psychologické ambulancie. Účasť na poradenstve sa však tiež nedá vynucovať.“ (C.H.Beck komentár)

Konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú sa môžu dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v tzv. rodičovskej dohode. Túto dohodu však musí schváliť súd. Pokiaľ k dohode nedôjde upraví práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súd, a to na základe vykonaného dokazovania.

V rodičovskej dohode si môžu rodičia dohodnúť, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Rodičia si môžu dohodnúť aj úpravu styku dieťaťa s rodičom, ktorému  nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovská dohoda sa  po schválení súdom stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (vzťah k rodičom, príbuzným, priateľom…), vývinové potreby (vek, školské a záujmové potreby…), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné a bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti…) a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nie je nevyhnutné, aby dieťa bolo presnú polovicu času u jedného rodiča a druhú polovicu u druhého rodiča.

Či už na základe rodičovskej dohody alebo vlastným rozhodnutím môže súd dieťa zveriť do osobnej starostlivosti oboch rodičov – tzv. striedavá starostlivosť. Podmienkou je, aby boli obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a mali o takéto zverenie záujem. V prvom rade však súd prihliada na záujem dieťaťa. Do striedavej osobnej starostlivosti ho súd zverí v prípade, ak tým budú pre neho zaistené lepšie životné podmienky (nebude sa napr. musieť presúvať veľké vzdialenosti medzi bydliskami rodičov a podobne).

Prečítajte si aj:

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti – ako je to v praxi?

Striedavá starostlivosť u malých detí

Keďže v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom dochádza ku kolízii záujmov rodičov a detí, súd ustanoví kolízneho opatrovníka – pracovníka úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Kolízny opatrovník môže vykonať aj šerenie v bydliskách rodičov, resp. na mieste kde bude dieťa bývať v prípade zverenia do osobnej starostlivosti, takisto môže (v miere primeranej veku, zdravotnému stavu atď.) zisťovať názor a preferencie dieťaťa. Aké konkrétne úkony budú vykonané záleží od posúdenia kolízneho opatrovníka a súdu, vykonanie jednotlivých úkonov môžu v rámci dokazovania navrhovať aj účastníci.

V zmysle judikatúry, súd zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujmy dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti oň. Ak jeden z rodičov preukáže záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, súd musí skúmať, či takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa. Nesúhlas druhého z rodičov je relevantný len v prípade, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.

Je dôležité uviesť, že v konaní o rozvod sa majetok nevyporiadáva. Až po právoplatnom skončení rozvodového konania (čiže, až keď ste rozvedení) sa rieši vyporiadanie majetku.

K vyporiadaniu si prečítajte tu: Vyporiadanie BSM

Ak potrebujete zastupovanie v rozvodovom konaní alebo následne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, neváhajte nás kontaktovať: office@akmv.sk.