Rozvod manželstva

Slovenský právny poriadok nepozná zánik manželstva dohodu manželov o rozvode manželstva. Manželstvo môže zrušiť rozvodom jedine súd a to v odôvodnených prípadoch, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Návrh na zrušenie manželstva podáva jeden z manželov. Súd tento návrh doručí druhému manželovi na vyjadrenie a následne po zistení príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva rozhodne. Súd pri rozhodovaní vždy prihliada na záujmy maloletých. Na konanie o rozvod manželstva je mieste príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko.

Konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú sa môžu dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v tzv. rodičovskej dohode. Túto dohodu však musí schváliť súd. Pokiaľ k dohode nedôjde upraví práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súd, a to na základe vykonaného dokazovania.

V rodičovskej dohode si môžu rodičia dohodnúť, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Rodičia si môžu dohodnúť aj úpravu styku dieťaťa s rodičom, ktorému  nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovská dohoda sa  po schválení súdom stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (vzťah k rodičom, príbuzným, priateľom…), vývinové potreby (vek, školské a záujmové potreby…), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné a bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti…) a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nie je nevyhnutné, aby dieťa bolo presnú polovicu času u jedného rodiča a druhú polovicu u druhého rodiča.

Či už na základe rodičovskej dohody alebo vlastným rozhodnutím môže súd dieťa zveriť do osobnej starostlivosti oboch rodičov – tzv. striedavá starostlivosť. Podmienkou je, aby boli obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a mali o takéto zverenie záujem. V prvom rade však súd prihliada na záujem dieťaťa. Do striedavej osobnej starostlivosti ho súd zverí v prípade, ak tým budú pre neho zaistené lepšie životné podmienky (nebude sa napr. musieť presúvať veľké vzdialenosti medzi bydliskami rodičov a podobne).

Keďže v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom dochádza ku kolízii záujmov rodičov a detí, súd ustanoví kolízneho opatrovníka – pracovníka úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Kolízny opatrovník môže vykonať aj šerenie v bydliskách rodičov, resp. na mieste kde bude dieťa bývať v prípade zverenia do osobnej starostlivosti, takisto môže (v miere primeranej veku, zdravotnému stavu atď.) zisťovať názor a preferencie dieťaťa. Aké konkrétne úkony budú vykonané záleží od posúdenia kolízneho opatrovníka a súdu, vykonanie jednotlivých úkonov môžu v rámci dokazovania navrhovať aj účastníci.

V zmysle judikatúry, súd zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujmy dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti oň. Ak jeden z rodičov preukáže záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, súd musí skúmať, či takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa. Nesúhlas druhého z rodičov je relevantný len v prípade, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.