Rozvod manželstva

Konanie o rozvode manželstva je súdny proces, v rámci ktorého sa rozhoduje o rozvode manželstva. Manželstvo môže rozviesť iba súd, na základe návrhu jedného z manželov. Súd pritom skúma, či sú vzťahy manželov natoľko rozvrátené, že nie je možná ich náprava.

Slovenský právny poriadok nepozná zánik manželstva dohodu manželov o rozvode manželstva. Manželstvo môže zrušiť rozvodom jedine súd a to v odôvodnených prípadoch, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Návrh na zrušenie manželstva podáva jeden z manželov. Súd tento návrh doručí druhému manželovi na vyjadrenie a následne po zistení príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva rozhodne. Súd pri rozhodovaní vždy prihliada na záujmy maloletých. Na konanie o rozvod manželstva je mieste príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko.

Podľa rozhodovacej praxe súdov, napr. R IV/1966 (s. 372, 373): Základným predpokladom rozvodu manželstva podľa ust. § 24 ZR (teraz § 23 ZR) je existencia rozvratu vzťahov medzi manželmi (teraz vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi). Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia (príp. sa nemôžu riadiť) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ust. § 18 až 21 ZR (teraz § 18 až 20 ZR). Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Kvalifikácia tohto rozvratu sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva.

„Pokiaľ má súd zato, že príčiny rozvratu možno odstrániť, je povinný viesť manželov k zmiereniu, pričom by mal využiť aj svoju výchovnú funkciu. Z titulu tejto funkcie by mal manželov upozorniť na závery, ku ktorým v rámci dokazovania dospel a ponúknuť im riešenie. Napríklad mediáciou. Môže im však odporučiť aj návštevu psychológa. Za týmto účelom fungujú centrá poradensko právnych služieb, ale aj súkromné psychologické ambulancie. Účasť na poradenstve sa však tiež nedá vynucovať.“ (C.H.Beck komentár)

Rozvod manželov ovplyvňuje nielen ich životy, no z veľkej časti životy ich detí. Preto súd dbá na výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, čo je súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva.

Konanie o rozvod manželstva je preto spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú sa môžu dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v tzv. rodičovskej dohode. Túto dohodu však musí schváliť súd. Pokiaľ k dohode nedôjde upraví práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súd, a to na základe vykonaného dokazovania.

Rodičovská dohoda je dokument, ktorý upravuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi po rozvode alebo rozchode a určuje, ako budú rodičia vychovávať svoje deti. Táto dohoda môže upravovať rôzne záležitosti, na ktorých sa rodičia dohodnú, sú to najmä:

Tieto dôvody sú len akýmsi základom pre rodičovskú dohodu, no rodičia majú okrem nich voľnosť v tom, aké záležitosti si chcú upraviť. Môžu sa napríklad dohodnúť na záležitostiach ako informačná povinnosť druhého rodiča, cestovanie do zahraničia, úprava povinností pri chorobe či pri neočakávaných výdavkoch v súvislosti s dieťaťom. Je len na rodičoch, aké záležitosti majú potrebu si upraviť pre zabezpečenie vhodného prostredia pre vývin maloletého.

Rodičovská dohoda musí prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Zákon dáva prednosť rodičom dohodnúť sa a následne súd takúto dohodu schváli, čo ale nemusí byť pravidlom, ak je takáto dohoda proti základným právam dieťaťa či nerešpektuje jeho vzťahy k rodičom alebo záujmy.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine “Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.”

Návrh rodičovskej dohody musí obsahovať podrobný opis skutkového stavu, z ktorého je jasné, že dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. K návrhu je potrebné pripojiť rodné listy detí a podpisy oboch rodičov ako súhlas s celým znením dohody.

Treba si dávať pozor na dohodu, ktorú síce rodičia uzavreli, no nebola schválená súdom. Takáto dohoda pre nich môže byť platná, no nie je súdne vynútiteľná. Následkom toho môže byť napríklad nemožnosť  vymáhania pri neplatení výživného. Rodičovská dohoda sa  po schválení súdom stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (vzťah k rodičom, príbuzným, priateľom…), vývinové potreby (vek, školské a záujmové potreby…), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné a bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti…) a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nie je nevyhnutné, aby dieťa bolo presnú polovicu času u jedného rodiča a druhú polovicu u druhého rodiča.

Podľa § 26  zákona o rodine „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.“

Ak jeden z rodičov navrhuje zmenu schválenej rodičovskej dohody, je potrebné, aby preukázal podstatnú zmenu pomerov oproti pôvodnej dohode.

Uzavretie rodičovskej dohody je pre manželov veľkou výhodou no neznamená to, že takáto dohoda je konečná a nemenná. Podľa zákona o rodine je možné takúto dohodu zmeniť s a aj bez návrhu po tom, ako sa zmenia pomery, čím sa predchádza znevýhodňovaniu jedného z rodičov.

Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov, to platí aj pre rodičov – nezosobášené páry. „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“ (§ 24 ods. 2 zákona o rodine)

Ak by súd zveril dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné nebude určené.

Uvedené zaviedla novela Civilného sporového poriadku, ktorá okrem iného zaviedla aj:

Či už na základe rodičovskej dohody alebo vlastným rozhodnutím môže súd dieťa zveriť do osobnej starostlivosti oboch rodičov – tzv. striedavá starostlivosť. Podmienkou je, aby boli obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a mali o takéto zverenie záujem. V prvom rade však súd prihliada na záujem dieťaťa. Do striedavej osobnej starostlivosti ho súd zverí v prípade, ak tým budú pre neho zaistené lepšie životné podmienky (nebude sa napr. musieť presúvať veľké vzdialenosti medzi bydliskami rodičov a podobne).

Prečítajte si aj:

Keďže v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom dochádza ku kolízii záujmov rodičov a detí, súd ustanoví kolízneho opatrovníka – pracovníka úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Kolízny opatrovník môže vykonať aj šerenie v bydliskách rodičov, resp. na mieste kde bude dieťa bývať v prípade zverenia do osobnej starostlivosti, takisto môže (v miere primeranej veku, zdravotnému stavu atď.) zisťovať názor a preferencie dieťaťa. Aké konkrétne úkony budú vykonané záleží od posúdenia kolízneho opatrovníka a súdu, vykonanie jednotlivých úkonov môžu v rámci dokazovania navrhovať aj účastníci.

V zmysle judikatúry, súd zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujmy dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti oň. Ak jeden z rodičov preukáže záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, súd musí skúmať, či takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa. Nesúhlas druhého z rodičov je relevantný len v prípade, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.

Je dôležité uviesť, že v konaní o rozvod sa majetok nevyporiadáva. Až po právoplatnom skončení rozvodového konania (čiže, až keď ste rozvedení) sa rieši vyporiadanie majetku.

K vyporiadaniu si prečítajte tu: Vyporiadanie BSM

Ak potrebujete zastupovanie v rozvodovom konaní alebo následne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, neváhajte nás kontaktovať: office@akmv.sk.

Na Slovensku je možné rozviesť manželstvo uzavreté aj v cudzine, prípadne s cudzincom. Viac informácií si prečítate v našom článku Rozvod s cudzincom na Slovensku (medzinárodný rozvod).

Ak ste sa rozvádzali v zahraničí, odporúčame uznať zahraničný rozvodový rozsudok vydaný v zahraničí na Slovensku.

Podľa § 65 zákona č. 97/1963 Zb. „Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 64 písm. b) až f).“

Viac k uznaniu cudzozemského rozhodnutia o rozvode si prečítate na našom webe.