AKMV 
Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich (maloletým) deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „ZR“). Podľa tohto ustanovenia: „Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
- sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
- zastupovanie maloletého dieťaťa
- správa majetku maloletého dieťaťa.“
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o naše služby nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
„Ustanovenie vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností, ktoré určujú právny vzťah
medzi rodičmi a ich maloletými deťmi. Plnoleté deti do predmetnej úpravy nespadajú.
Maloleté deti si totiž vyžadujú osobitnú ochranu, či už v oblasti súkromného alebo v oblasti
verejného práva, vzhľadom na svoj stav, postupný vývin, na schopnosť samostatne sa
rozhodovať a spravovať svoje veci.“
„Inštitút rodičovských práv a povinností nahradil pôvodnú tzv. rodičovskú moc, ktorá sa
vzťahovala ako na maloleté, tak na plnoleté deti. Do prednostného postavenia sa však
dostala otcovská moc a preferenčné postavenie otca ako hlavy rodiny. Dnes už právna
úprava rodičovskú moc, resp. otcovskú moc nepozná a rovnoprávne postavenie oboch
rodičov je tak zachované.“ (zdroj: Bános, Košútová: Zákon o rodine – Veľký komentár, 2.
aktualizované vydanie, EUROKÓDEX, 2020, s. 115)
Ako však prezrádza už použitie slova „najmä“, ZR ani z ďaleka nestačí na to, aby pokryl všetky práva a povinnosti rodiča, ktoré sa od neho očakávajú vo vzťahu k jeho dieťaťu. Samozrejmým je napr. jeho pretrvávajúci záujem o vlastné dieťa, čo je nepochybne aspekt, ku ktorému rodiča zákon nútiť nemôže ani nedokáže.
„Výpočet rodičovských práv a povinností vymedzený v § 28 ods. 1 Zákona o rodine je len
demonštratívny. Aj napriek tomu je ho však možné považovať za „zásadné obsahové
vymedzenie rodičovských práv a povinností“, keďže „najrôznejšie životné situácie
neumožňujú tento výpočet považovať za uzatvorený“.“
„K ďalším rodičovským právam a povinnostiam patrí aj právo oboch rodičov rozhodovať o
podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o
vysťahovaní dieťaťa do cudziny, o správe majetku, o štátnom občianstve, o udelení súhlasu
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce povolanie (§ 35 Zákona
o rodine), právo rozhodovať o mene a priezvisku dieťaťa (§ 40 Zákona o rodine).“ (zdroj:
Zmeková: Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a súvisiace
otázky aplikačnej praxe, PRP Consulting, 2022, s. 20 – 21)
ZR ďalej uznáva, že: „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (§ 30 ods. 1 ZR).“
„Výchovou sa rozumie zabezpečovanie starostlivosti o komplexný a všestranný rozvoj
dieťaťa v rovine telesnej, duševnej, mravnej, citovej, zdravotnej i – rozumovej.“ (zdroj:
Pavelková: Zákon o rodine – Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019).
Rodičia sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých
úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú
spôsobilosť na právne úkony (štandardne dovŕšením 18-teho roku života). Dovtedy je
maloletý spôsobilý len na také úkony, „ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a
vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku (§ 9 Občianskeho zákonníka).“
Prečítajte si aj: Schválenie úkonu za maloleté dieťa
Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Majetok, ktorý zaňho spravovali, mu odovzdajú „najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti (§ 32 ods. 4 ZR).“
Vyživovaciu povinnosť majú rodičia voči svojim deťom až do času, „kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR).“ Nadobudnutie plnoletosti či schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť však bez ďalšieho neznamená, že dieťa je pripravené aj živiť sa samo (R 100/1967, R 16/1968).
Prečítajte si aj: Výživné pre plnoleté dieťa – do kedy ho treba platiť?
