Patrí príjem z prenájmu (nájomné) do BSM?

Otázka

Dobrý deň, rozviedla som sa a s bývalým manželom nemáme vyporiadané BSM, momentálne som sa znova vydala, kde bude patriť môj majetok z predchádzajúceho manželstva? Taktiež mi z bývalého manželstva ostal byt, ktorý by som chcela prenajímať, bolo by v tom prípade nájomné výlučne moje?

Odpoveď:

Majetok získaní počas predchádzajúceho manželstva (aj keď ešte nebol vyporiadaný) patrí Vám a nie je zaradený do BSM nového manželstva. Nájomné z tohto bytu však bude do BSM spadať.

 

Podľa odbornej právnej literatúry (I. Fekete: Občiansky zákonník Veľký komentár, Eurokódex 2018):  „Podľa názoru súdnej praxe predmet bezpodielového spoluvlastníctva nepredstavujú ani majetkové hodnoty, ktoré získal jeden z manželov na základe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva z predchádzajúceho manželstva, hoci tieto hodnoty mu boli odovzdané už počas trvania nového manželstva.“

 

Taktiež z judikatúry (R 45/1979) vyplýva, že: „Ak pripadnú niektorému z bývalých manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľné alebo hnuteľné veci do individuálneho vlastníctva, a to už v dobe, keď uzavrel ďalšie manželstvo, nejde tu o nadobudnutie týchto vecí za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v zmysle § 143 OZ), a to i keď úhrada druhému zo spoluvlastníkov poskytnutá na vyrovnanie vzájomných nárokov z vyporiadania predchádzajúceho bezpodielového spoluvlastníctva bola celkom alebo sčasti zaplatená zo spoločných peňazí v bezpodielovom spoluvlastníctve novovzniknutom uzatvorením ďalšieho manželstva. Je tu však daná povinnosť nahradiť, čo zo spoločného majetku manželov bolo vynaložené na majetok manžela v jeho výlučnom vlastníctve.“

 

Ak by ste sa však tento byt rozhodla prenajímať, nájomné by bolo predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú aj výnosy, úžitky a prírastky veci bez ohľadu na to, či ide o vec vo výlučnom vlastníctve jedného manžela.

 

„To, že výnosy z nájmu bytu žalovaného v jeho výlučnom vlastníctve patria do BSM už bolo ustálené judikatúrou súdov SR. V čase, keď žalovaný prenajímal svoj byt, žalobkyňa prenajímala 2 garáže, ktoré vlastnila a rovnako aj tieto výnosy spotrebovali so žalovaným počas manželstva a tieto patrili do BSM.“

 

„Podľa ustálenej judikatúry, ak bol byt nadobudnutý len jedným z manželov pred uzavretím manželstva, aj v tomto prípade sú príjmy z prenájmu predmetného bytu predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Príjmy z prenájmu bytu nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov len v prípade, ak medzi manželmi došlo k uzavretiu dohody podľa 143a ods. 1 OZ o zúžení zákonom určeného rozsahu a obsahu bezpodielového spoluvlastníctva, teda ak by sa žalovaný so žalobkyňou zmluvne dohodol na vyňatí príjmov z prenájmu bytu z bezpodielového spoluvlastníctva, k čomu však nedošlo.“ (Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/245/2011)

 

Ustanovenie §143 Občianskeho zákonníka hovorí, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva je: „všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

 

Z citovaného ustanovenia a s prihliadnutím na odbornú literatúru môžeme povedať, že všetky príjmy, ktoré nie sú zákonom vylúčené patria do tohto spoluvlastníctva.

 

Platí však zásada: „príjem sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva až v čase, keď ho oprávnený prevzal. Samotný nárok na vyplatenie príjmu nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, keďže nejde o vec, ale o pohľadávku.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník Veľký komentár, Eurokódex 2018)

 

Viac aj tu: rozhodnutie R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.3.2005, spis. značka 22 Cdo 798/2004.