Výživné pre plnoleté dieťa

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného vyplýva, že čím vyššia bude životná úroveň rodičov, tým vyššie by mala byť stanovená výška výživného na dieťa.

Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. V týchto prípadoch by vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvala naďalej.

Prečítajte si aj: Výpočet výšky výživného na dieťa

Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Avšak, následne po tom, ako sa dieťa na vysokú školu dostane, vyživovacia povinnosť rodičov sa voči tomuto dieťatu obnovuje, za predpokladu, že dieťa neuzavrelo manželstvo, keďže vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom.

Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Viac sa dočítate v ďalšom texte.

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. V týchto prípadoch vyživovacia povinnosť môže trvať len dobrovoľne, pokiaľ má rodič osobný záujem na podpore ďalšieho vzdelávania dieťaťa.

Prečítajte si aj: Spätné vymáhanie výživného

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné – rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. Zo súdnej praxe ďalej vyplýva, že dieťa je schopné sa samo živiť aj v prípade, ak mu vznikne nárok na vyplácanie sociálnych dávok v akejkoľvek výške v prípade, ak dieťa ukončilo prípravu na budúce povolanie a nepodarilo sa mu uplatniť na trhu pracovných príležitostí.

Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Vyplácanie prídavku na dieťa nemá žiadny súvis s trvaním vyživovacej povinnosti.

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii. V týchto prípadoch vyživovacia povinnosť rodičov trvá po celý život.

V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Štúdiom vznikajú nové výdavky, ktorými sú jednak náklady na internátne bývanie, prípadne na priváte, zvýšené výdavky na stravu, zabezpečenie študijnej literatúry, jazykové kurzy, doučovania a iné.

Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosťplniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme – zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. V prípade, ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia, v závislosti od konkrétnych okolností môže byť vyživovacia povinnosť z jeho strany úplne alebo aspoň z časti naplnená výkonom osobnej starostlivosti o dieťa.

Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných výdavkov.

V – prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga – Zákon o rodine komentár. Wolters Kluwer (Iura Edition), 2009)

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine – Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.  

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Do rúk plnoletého dieťaťa sa uhrádzajú aj nedoplatky na výživnom, ktoré vznikli pred nadobudnutím plnoletosti.

Ako sme spomínali v predchádzajúcom článku: výpočet výšky výživného na dieťa, zákon o rodine stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery. V prípade, ak by si plnoleté dieťa žiadalo určiť vyživovaciu povinnosť od rodiča, ktorý nepoberá žiadne alebo len minimálne dávky zo systému sociálneho zabezpečenia, možno odôvodnene predpokladať, že výkon rozhodnutia o určení výšky vyživovacej povinnosti bude neúspešný.

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o náhradnom výživnom“).

Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej
osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.

Nárok na náhradné výživné vznikne, ak sú splnené nasledovné podmienky:

a zároveň oprávnená osoba:

Výška náhradného výživného

Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa
poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou
výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou
osobou.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový
dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 – násobku sumy životného
minima pre nezaopatrené dieťa. V prípade, ak oprávnenej osobe vznikol nárok na
takýto dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške rozdielu medzi 0,7 –
násobkom sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a úhrnom súm sirotského
dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku po jednom rodičovi.
Ak ide o dieťa v NRS výška náhradného výživného je vo výške výživného určeného
súdnym rozhodnutím.

Žiadosť o náhradné výživné

Konanie o náhradnom výživnom sa začína na podklade písomnej žiadosti (t.j.
podanej v listinnej forme) alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žiadosť sa podáva na úrade podľa
miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby, teda nezaopatreného dieťaťa.

Žiadosť môže podať:

Žiadosť o náhradné výživné musí obligatórne obsahovať meno, priezvisko, rodné
číslo a trvalý pobyt oprávnenej osoby a ak žiadateľ o náhradné výživné nie je
oprávnená osoba, žiadosť obsahuje aj meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt
žiadateľa o náhradné výživné. V prípade zariadenia SPOaSK názov, identifikačné
číslo organizácie a sídlo zariadenia SPOaSK.

K žiadosti je potrebné priložiť:

V žiadosti je zároveň potrebné uviesť údaje z posledného súdneho rozhodnutia,
ktorým súd určil výživné, a to ECLI kód (European Case Law Identifier) uvedený
na rozhodnutí súdu alebo spisovú značku rozhodnutia súdu, dátum vydania
rozhodnutia a názov súdu.

Povinnosti poberateľa náhradného výživného

Po priznaní náhradného výživného je poberateľ náhradného výživného povinný plniť
si voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tieto povinnosti:

na výzvu úradu preukázať skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku
na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Ak poberateľ náhradného výživného nesplní povinnosť podľa predchádzajúcej vety,
nárok na náhradné výživné zanikne.

(informácie dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina/socialne-veci/pomoc-v-hmotnej-nudzi-a-statne-socialne-davky/nahradne-vyzivne.html?page_id=964367

Viac k náhradnému výživnému sa dočítate aj v našich článkoch: Náhradné výživné a Povinnosť vrátiť náhradné výživné.

V –  prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. 6 mesiacov), má plnoleté dieťa povinnosť vrátiť spotrebované výživné povinnému rodičovi z titulu vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia.