Činnosť spočívajúca v poskytovaní asistenčnej zdravotnej služby je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) – tzn. táto činnosť nie je živnosťou. Uvedené vyplýva z § 3 ods. 1 písm. d) bod 1. živnostenského zákona, podľa ktorého „živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní psychológov a zdravotníckych pracovníkov podľa osobitného predpisu okrem verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, očných optikov a zubných technikov podľa tohto zákona.“ Ambulancie asistenčnej zdravotnej služby primárne upravuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (zdroj: minv.sk)
Podľa Ministerstva zdravotníctva SR: „Ambulancia asistenčnej zdravotnej služby je zdravotníckym zariadením ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“). Orgánom príslušným na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie asistenčnej zdravotnej služby je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie asistenčnej zdravotnej
služby upravuje zákon č. 578/2004 Z. z. Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a
materiálno-technické vybavenie ambulancie asistenčnej zdravotnej služby, ako aj podrobnosti o jej označovaní a označovaní ochranných odevov jej zamestnancov ustanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 113/2026 Z. z.
Podmienky a povinnosti v súvislosti s osobou garanta
Pokiaľ ide o podmienky personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia
ambulancie asistenčnej zdravotnej služby, tieto sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 113/2026 Z. z.
„K Vašej otázke týkajúcej sa možnosti poskytovania asistenčnej zdravotnej služby a dopravnej
zdravotnej služby jednou právnickou osobou uvádzame, že ambulancia asistenčnej zdravotnej služby a ambulancia dopravnej zdravotnej služby predstavujú dva samostatné druhy zdravotníckych zariadení. Na prevádzkovanie každého z nich je potrebné samostatne splniť podmienky ustanovené príslušnými právnymi predpismi a disponovať príslušným povolením. Právna úprava nevylučuje, aby jedna právnická osoba prevádzkovala oba druhy zdravotníckych zariadení, za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok pre každý z nich. Zároveň uvádzame, že oprávnenie na vykonávanie kurzov prvej pomoci nenahrádza povolenie na prevádzkovanie ambulancie asistenčnej zdravotnej služby podľa zákona č. 578/2004 Z. z.
Vzhľadom na to, že platná právna úprava v súčasnosti neupravuje otázku, ktorý zdravotnícky
pracovník môže vykonávať činnosť odborného zástupcu pre ambulanciu asistenčnej zdravotnej služby, pričom uvedená otázka bude predmetom pripravovanej legislatívnej úpravy, až do nadobudnutia jej účinnosti, nie je možné zo strany vecne príslušného útvaru ministerstva, ktorým je odbor sporovej agendy a správneho konania, pristúpiť k vydávaniu predmetných povolení. V súčasnosti totiž nie je možné jednoznačne určiť, či činnosť odborného zástupcu pre ambulanciu asistenčnej zdravotnej služby môže vykonávať zdravotnícky záchranár alebo lekár. Po nadobudnutí účinnosti pripravovanej legislatívnej úpravy bude potrebné pri vydávaní povolenia splniť podmienky ustanovené zákonom č. 578/2004 Z. z. vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na odborného zástupcu.“ (zdroj: ministerstvo zdravotníctva)
AKMV