Možnosti v prípade poškodenia dobrého mena odvysielaním pravdu skresľujúcich údajov

V tomto článku si priblížime, aké možnosti má osoba, o ktorej bol odvysielaný v televízii nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj. Možnosti sú nasledovné:

Žiadosť o opravu adresovaná televízii

V zmysle § 21 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) máte právo na uverejnenie opravy. Tej sa môže domáhať každá fyzická osoba a právnická osoba, ak došlo k odvysielaniu nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov prostredníctvom televíznej programovej služby vrátane internetového vysielania. Zákon o vysielaní a retransmisii na vznik nároku na opravu dokonca nepožaduje, aby bol uverejneným údajom dotknutý oprávnený záujem (česť, dobré meno), postačuje ak ide o údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci.

Žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov. Lehota 30 dní je prekluzívnou lehotou, po ktorej uplynutí už zaslanie žiadosti nevyvoláva žiadne relevantné právne následky. 

Zákon upravuje aj obsahové náležitosti žiadosti o opravu. Zo zákonného znenia vyplýva, že nestačí, ak sú v žiadosti označené nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, ale je nutné ich nepravdivosť alebo nepresnosť aj zdôvodniť, ideálne uvedením presných údajov, ktoré však nie je potrebné predložiť. Je to dôsledok toho, že dôkazné bremeno v prípade práva na opravu znáša vysielateľ. Dôležitou súčasťou žiadosti je aj návrh znenia opravy. 

Vysielateľ je povinný odvysielať opravu v rovnakom programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase, a to takým spôsobom, aby oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov. Z uvedeného vyplýva, že vysielateľ nemusí akceptovať návrh oprávnenej osoby uvedený v doručenej žiadosti o opravu, pokiaľ tento nebol svojou formou a rozsahom primeraným napadnutým údajom. V prípade sporu medzi žiadateľom a vysielateľom rozhodne o povinnosti odvysielať opravu všeobecný súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala. 

Vysielateľ je povinný odvysielať opravu bezplatne, s výslovným označením „oprava“ a s uvedením mena a priezviska fyzickej osoby alebo názvu právnickej osoby, ktorá o odvysielanie opravy požiadala.

Vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy. 

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej oprávnenie na vysielanie zaniklo, je povinná zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie opravy u iného vysielateľa s obdobným územným rozsahom vysielania, ako mal vysielateľ, ktorý napadnutý údaj odvysielal, pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona. 

Žiadateľ o opravu môže taktiež iniciovať konanie pred súdom. Návrh je možné podať v prípade, ak nedošlo k odvysielaniu opravy vysielateľom, ako pri nesplnení ktorejkoľvek z podmienok stanovených v § 21 zákona o vysielaní a retransmisii, a to v lehote 15 dní. Táto lehota má prekluzívny charakter a začína plynúť v deň nasledujúci po dni, v ktorom márne uplynutie lehota 8 dní na odvysielanie opravy. 

Zákon ďalej stanovuje podmienky, pri naplnení ktorých nevzniká vysielateľovi povinnosť odvysielať opravu ak:

  1. by sa odvysielaním navrhnutého textu spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by odvysielanie navrhnutého textu bolo v rozpore s dobrými mravmi
  2. by odvysielanie navrhnutého textu bolo v rozpore s právami a právom chránenými záujmami tretej osoby
  3. predtým, ako mu bola doručená žiadosť o odvysielanie opravy, odvysielal opravu z vlastného podnetu pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona
  4. môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje

Sťažnosť adresovaná Rade pre vysielanie a retransmisiu

V zmysle § 5 ods.1 písm. m) a n) zákona o vysielaní a retransmisii patrí do pôsobnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) v oblasti výkonu štátnej správy žiadať záznamy vysielania od vysielateľov a vybavovať sťažnosti na porušenie zákona o vysielaní a retransmisii, ktoré je možné adresovať Rade písomne v papierovej alebo v elektronickej forme. Materiálne a formálne znaky sťažnosti upravuje § 14a zákona o vysielaní a retransmisii. 

Z obsahového hľadiska musí byť zo sťažnosti zrejmé, čím bol porušený zákon o vysielaní a retransmisii. 

Doručené sťažnosti eviduje kancelária v osobitnej evidencii. 

O zaevidovaní sťažnosti Rada upovedomí sťažovateľa, a to spravidla rovnakou formou, akou bola sťažnosť doručená. Totožnosť sťažovateľa sa nezverejňuje. O zaevidovaní anonymnej sťažnosti sa sťažovateľ neupovedomuje, pričom anonymnú sťažnosť nie je Rada povinná ani vybavovať. Anonymná sťažnosť je na účely zákona o vysielaní a retransmisii sťažnosť, ktorá neobsahuje meno, priezvisko a adresu sťažovateľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo sťažovateľa, ak ide o právnickú osobu. 

Ak bolo podaných viacero sťažností s rovnakým predmetom, nebude sa im úrad venovať samostatne, ale každú neskoršiu sťažnosť priradí už k zaevidovanej sťažnosti, o čom urobí záznam. 

Lehota na vybavenie sťažnosti Radou je 90 dní od doručenia sťažnosti. 

Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a prerokovaní sťažnosti na zasadnutí Rady, môže Rada vysloviť dva závery. Sťažnosť môže byť dôvodná ak obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona o vysielaní a retransmisii. V tomto prípade Rada začne vo veci správne konanie. O výsledku správneho konania Rada upovedomí sťažovateľa. Ak sťažnosť neobsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona, Rada označí sťažnosť za neopodstatnenú a upovedomí o tom sťažovateľa. 

Na konanie o sťažnosti v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii sa nevzťahuje všeobecný predpis o sťažnostiach t.j. zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších právnych predpisov. 

Lehota na podanie sťažnosti adresovanej Rade pre vysielanie a retransmisiu nie je zákonom vyslovene stanovená. Do úvahy však musíme vziať nasledovné skutočnosti. V zmysle § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite. Záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom. Z uvedeného vyplýva, že ak bude sťažnosť Rade pre vysielanie a retransmisiu podaná viac ako 30 dní po odvysielaní programu, ak súčasne vieme, že vysielateľ má 15 dňovú lehotu od doručenia žiadosti o poskytnutie záznamu, v ktorej je povinný poskytnúť Rade záznam z vysielania, možno po sčítaní dní, ktoré uplynuli od odvysielania programu zistiť, že súčet presahuje 45 dní, kedy je vysielateľ oprávnený záznam z vysielania trvalo odstrániť, bez ďalšej povinnosti sprístupnenia Rade pre vysielanie a retransmisiu. Tým Rada stratí v zmysle § 5 ods.1 písm. m) zákona o vysielaní a retransmisii oprávnenie žiadať záznamy vysielania od vysielateľov. 

Nároky týkajúce sa ochrany dobrého mena a povesti vyplývajúce z Občianskeho zákonníka 

Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“) možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom musí ísť o tvrdenia, ktoré majú difamačný charakter. Za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby sa považuje každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje dobrú povesť právnickej osoby bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu alebo aj priamemu porušeniu samotnej dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť konajúceho subjektu je objektívna, a teda bez ohľadu na zavinenie. 

V súvislosti s vyššie uvedeným môže právnická osoba uplatniť nasledovné žalobné nároky, t.j. môže sa domáhať jednak:

  • zdržania sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti
  • odstránenia závadného stavu prostredníctvom reštitučnej žaloby
  • ale aj primeraného zadosťučinenia 

Od nemajetkovej ujmy je potrebné odlišovať materiálnu ujmu (škodu), ktorú právnická osoba v dôsledku neoprávneného zásahu do jej dobrej povesti utrpela, a ktorú možno súbežne požadovať. Právnická osoba má nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená neoprávneným zásahom, a to postupom podľa § 420 a nasl. OZ. Vždy je však dôležité skúmať intenzitu zásahu, nakoľko tieto nároky sú dané len v prípade, ak zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, že ho nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. V opačnom prípade pôjde len o výkon práva slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Treba však dodať, že miera tolerancie zásahov pri tlači, a teda analogicky aj pri televíznom spravodajstve je vyššia, pretože novinárska sloboda zahŕňa možnosť použitia určitej miery preháňania, či dokonca provokácie (Rozsudok ESĽP vo veci Fressoz a Roire proti Francúzsku z 21.01.1999). 

Žalobu vyplývajúcu z § 19b ods.3 môže podať právnická osoba, do ktorej dobrej povesti bolo neoprávnené zasiahnuté, nie však jej právny nástupca. 

Žalobný návrh musí korešpondovať návrhu opravy v žiadosti o opravu

V prípade, ak bol v televíznom spravodajstve odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj máte zmysle § 21 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) právo na uverejnenie opravy. Zákon o vysielaní a retransmisii na vznik nároku na opravu dokonca nepožaduje, aby bol uverejneným údajom dotknutý oprávnený záujem (česť, dobré meno), postačuje, ak ide o údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci. 

Samotná žiadosť o odvysielanie opravy je jednostranným právnym úkonom adresovaným vysielateľovi, ktorým sa žiadateľ domáha bezplatného odvysielania opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 8Co/566/2013 „Údaj pravdu skresľujúci sám o sebe nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a takých súvislostiach, že môže viesť k skresleniu informácie podávanej verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že opraviť nepravdivosť kritických výrokov v podobe hodnotiacich úsudkov (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu, v rámci ochrany pred neoprávnenou kritikou možno posúdiť len nepravdivosť, resp. skresľovanie údajov, ktoré boli podkladom pre vyslovenie kritického názoru.“ 

Text požadovanej opravy navrhuje sám žiadateľ návrhom znenia opravy. V návrhu opravy je nevyhnutné presne vymedziť napadnuté údaje, a teda špecifikovať ich tak, aby bolo jasné a zrejmé, ktoré konkrétne odvysielané údaje sú nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Iba vtedy dôjde k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov stanovených zákonom o vysielaní a retransmisii, z ktorých vyplýva povinnosť vysielateľa uverejniť opravu. Má to význam najmä v prípade, ak subjekt, ktorý odvysielal nepravdivý alebo pravdu skresľujúcu údaj odmieta Vami navrhnutú opravu uverejniť v televíznom spravodajstve. Vtedy máte právo podať žalobu o splnenie povinnosti odvysielať opravu na príslušný súd. Predpokladom podania žaloby je uplatnenie práva na uverejnenie opravy priamo u vysielateľa v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 30 dní odo dňa odvysielania nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaja v televíznom spravodajstve. V žalobnom návrhu je však možné požadovať uloženie povinnosti žalovanému uverejniť bezplatnú opravu iba ohľadne tých odvysielaných údajov, ktorých opravu ste žiadali už v samotnej žiadosti o jej odvysielanie. Z uvedeného jasne vyplýva, že pre procesný úspech v spore sa musí žalobný petit obsahovo zhodovať s návrhom znenia opravy žiadosti o odvysielanie opravy, pričom opraviť možno žiadať len informácie, ktoré v príspevku odzneli, resp. boli odvysielané (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 8Co/566/2013). 

Ospravedlnenie ako súčasť žiadosti o opravu

Aplikačný problém môže predstavovať požiadavka klienta na uverejnenie ospravedlnenia. S odvolaním sa na zákon o vysielaní a retransmisii je nevyhnuté upozorniť na skutočnosť, že tento zákon v ustanoveniach § 21 a nasl. týkajúcich sa práva na opravu, priamo neuvádza možnosť žiadateľa do návrhu uverejnenej opravy zakomponovať formulku „touto cestou sa osobe XY ospravedlňujeme“. Inštitút ospravedlnenia ako forma primeraného zadosťučinenia v morálnej forme sa uplatňuje napríklad v súvislosti s § 19b ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), pokiaľ došlo k zásahu do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, ale aj v súvislostí s § 11 a nasl. OZ, ktoré upravujú inštitút ochrany osobnosti. 

A contrario, zákon o vysielaní a retransmisii nevylučuje možnosť zakomponovať ospravedlnenie do žiadosti o opravu. Pokiaľ vychádzame z ustanovenia čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v aktuálnom znení (ďalej len „Ústava SR“) „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Pri aplikácii prvej časti vyššie uvedenej dospejeme k záveru, že žiadosť o ospravedlnenie ako súčasť žiadosti o opravu nemožno požadovať za protizákonnú, vzhľadom na absenciu vysloveného zákazu v zákone o vysielaní a retransmisii. Pokiaľ však zoberieme do úvahy druhú časť tohto ustanovenia, ktoré možno aplikovať na vysielateľa televízneho programu „nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“, dospejeme k záveru, že povinnosť uverejniť ospravedlnenie spoločne s opravou nie je zo strany povinnej osoby vynútiteľná. Uvedené tvrdenie opierame o nasledovnú súdnu argumentáciu: Inštitút opravy neslúži na prezentovanie názorov založených na subjektívnom posúdení dotknutej osoby, na komentovanie alebo hodnotenie vzniknutej situácie z pohľadu dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie napr. vo forme ospravedlnenia.“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 8Co/566/2013) 

Ako sme sa už zmienili vyššie, žalobný petit sa musí obsahovo zhodovať s návrhom znenia opravy. Vyvstáva však právna otázka, čo v prípade, ak sťažovateľ do znenia žiadosti o opravu zakomponoval aj žiadosť o ospravedlnenie, no následne v žalobnom petite o ospravedlnenie nežiadal. Predstavuje absencia žiadosti o ospravedlnenie v žalobnom petite automaticky procesný neúspech v spore alebo aj takto naformulovaný petit zodpovedá zákonným požiadavkám pre uloženie povinnosti odvysielať opravu? 

Touto otázkou sa musela vysporiadať súdna prax. Okresný súd Bratislava IV. vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.03.2015, sp. značka: 19C/9/2014 uvádza, že „pokiaľ sa žalobca v rámci opravy domáha aj odvysielania ospravedlnenia, toto v rámci konania o odvysielanie opravy nemožno požadovať. Účelom odvysielania opravy je uvedenie nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií na pravú mieru, účelom tohto inštitútu však nie je a z povahy veci vyplýva, že ani nemôže byť ospravedlnenie. Dotknutá osoba sa samozrejme môže súdnou cestou domáhať aj odvysielania ospravedlnenia avšak nie z totožných dôvodov, ako sa domáha odvysielania opravy a len prostredníctvom zákonných prostriedkov ochrany osobnosti, ktoré poskytuje § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Súčasťou textu opravy nemôže byť ospravedlnenie, ktoré by v skutočnosti nahrádzalo konanie o ochranu osobnosti. Súd sa stotožňuje s názorom, že pokiaľ žalobca pôvodne žiadal od žalovaného opravu aj ospravedlnenie, tomuto vysielateľ nevyhovel, ale pokiaľ by žiadal len opravu nevylučuje, že by jej nebolo vyhovené, avšak vzhľadom na lehoty dané zák. č. 308/2000 Z. z. už tejto žiadosti nemôže vyhovieť.“ 

Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.03.2015, sp. značka: 8Co/566/2013 uviedol: „…len vypustením ospravedlnenia (v podobe jednej vety) v žalobnom petite návrhu oproti zneniu návrhu opravy v žiadosti o odvysielanie opravy, nie je samé o sebe dôvodom opodstatňujúcich zamietnutie návrhu na odvysielanie opravy z dôvodu, že nekorešponduje v časti ospravedlnenia; v ktorej navrhovateľovi ani nevzniklo právo na jeho odvysielanie.“ Na druhej strane súd konštatoval, že „súčasťou opravy však nemôže byť poskytnutie zadosťučinenia (ospravedlnenie) a ani iné subjektívne vyjadrenia žiadateľa prekračujúce zákonný (vecný) rámec opravy (nemôže obsahovať subjektívne názory, postoje, domnienky či vlastné pocity dotknutej osoby, pokiaľ nie sú popisom skutkového tvrdenia, jeho popretím, vysvetlením, spresnením či doplnením).“ 

Po dôkladnej analýze vyššie uvedených rozhodnutí sme si osvojili argumentáciu Krajského súdu v Bratislave ako súdu II. inštancie na konanie v sporových veciach týkajúcich sa práva na uverejnenie opravy. Z uvedeného máme za to, že žiadateľ o opravu môže v žiadosti o uverejnenie opravy navrhnúť aj formuláciu, ktorou sa vysielateľ televíznej služby na uverejnenie nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaja poškodenej osobe ospravedlňuje, avšak vysielateľ môže ospravedlnenie odvysielať len fakultatívne, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o vysielaní a retransmisii neprikazuje vysielateľovi takéto znenie uverejniť. Samotný žiadateľ o opravu sa však súčasnou žiadosťou o ospravedlnenie vystavuje určitému stupňu rizika, ak by vysielateľ nebol ochotný opravu v takomto znení odvysielať. Zo znenia zákona o vysielaní a retransmisii jasne vyplýva, že vysielateľ je návrhom znenia opravy čo do jej rozsahu a obsahového vymedzenia viazaný a zásadne nemôže do opravy uplatnenej v súlade so zákonom svojvoľne zasahovať, pokiaľ odvysielaním nebol spáchaný trestný čin alebo aby nebol v rozpore s dobrými mravmi a to najmä z dôvodu, že navrhovateľ má nárok na odvysielanie ním formulovaného znenia opravy. Ak Vám vysielateľ odmietne uverejniť opravu, máte právo sa obrátiť na súd so žalobou o splnenie povinnosti odvysielať opravu, avšak pre procesný úspech v spore musíte žalobný petit naformulovať tak, aby sa obsahovo zhodoval s návrhom znenia opravy žiadosti o odvysielanie opravy. Vypustením formulácie ospravedlnenia by sa mohlo zdať, že obsah žiadosti o opravu uplatnenej u vysielateľa a žalobného petitu nekorešponduje, však vzhľadom na trend rozhodovacej praxe, na ktorú sme poukázali v tomto článku, možno dospieť k záveru, že vypustením ospravedlnenia, ktoré nemôže byť súčasťou opravy v žalobnom petite nie je samé o sebe dôvodom opodstatňujúcich zamietnutie návrhu na odvysielanie opravy z dôvodu, že nekorešponduje v časti ospravedlnenia. 

Stiahnutie reportáže vysielateľom z internetu

Záverom upozorňujeme na prípad možného stiahnutia príspevku z internetu vysielateľom. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 01. 2011 sp. zn. 18C/321/2007 poukázal na to, že pokiaľ bude príspevok vysielateľom stiahnutý z verejne prístupného archívu, sťažuje sa tým dôkazná povinnosť navrhovateľa. Podľa predmetného rozhodnutia „v konaní nebol predložený audiovizuálny záznam napadnutého príspevku (pričom v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa), teda podstatný dôkaz preukazujúci presný obsah, znenie, ako aj vizuálnu stránku napadnutého príspevku, súd nemohol posúdiť, či návrh navrhovateľa je opodstatnený a dôvodný, a teda, či bol vo vysielaní odporcu odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o navrhovateľovi (§ 21 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z.), či navrhovateľovi vzniklo právo na odvysielanie opravy, ako aj to, či znenie opravy zodpovedaná odvysielaným údajom a ust. § 21 ods. 4 cit. zák.“

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Chov sladkovodných rýb – oprávnenie na podnikanie

Predmet podnikania Chov, spracovanie a obchodovanie s chránenými živočíchmi je zaradený medzi voľné živnosti. Avšak chov sladkovodných rýb podľa § 3 zákona  č. 455/1991 Zb. o živnostenskom...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Kedy zaniká živnosť?

Podľa § 57 ods. 1 živnostenského zákona oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva;...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Prenájom nehnuteľností ako živnosť

Podľa § 4 ods. 1 živnostenského zákona prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie