AKMV 
Právomoc možno definovať ako možnosť určitého orgánu rozhodnúť o konkrétnej veci.
Na účely sporov s cudzím prvkom je potrebné právomoc skúmať v dvoch rovinách, a to :
- súdy ktorého štátu majú právomoc v danej veci rozhodnúť,
- vnútroštátny aspekt – ktorý orgán v rámci vnútroštátnej úpravy je oprávnený v danej veci rozhodnúť.
Hierarchia aplikovateľných predpisov
V prvom kroku sa právomoc určí podľa týchto noriem :
- Nariadenie Brusel I
- Lugánsky dohovor z roku 2007 (ak má sídlo odporca v Nórsku, Švajčiarsku alebo Islande)
- Osobitné medzinárodné zmluvy
Ak sa právomoc nedá založiť ani podľa jedného z vyššie uvedených predpisov, postupuje sa podľa vnútroštátnej úpravy – Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Osobitné medzinárodné zmluvy
2 kategórie :
- zmluvy o právnej pomoci – v zmysle v čl. 69, 70 a 71 Brusel I boli tieto zmluvy nahradené samotným nariadením Brusel I len v rozsahu, čo rieši toto nariadenie. Ak je v zmluvách upravené to, čo nerieši Brusel I, aplikuje sa zmluva o právnej pomoci.
- dohovory o špecifických právomociach – napríklad CMR alebo COTIF – námorná doprava, medzinárodná doprava, letecká doprava a iné.
Nariadenie č. (1215/2012) – Brusel I
Článok 1 Nariadenia vymedzuje, na ktoré právne vzťahy sa Nariadenie aplikuje.
Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
Článok 2 Nariadenia však vymedzuje okruh vzťahov, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti nariadenia.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové
práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu,
ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako
manželský zväzok; (Brusel 2bis)
b) konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb
a podobné konania; (Nariadenie č. 848/2015)
c) sociálne zabezpečenie;
d) rozhodcovské konanie; (New Yorský dohovor z roku 1958)
e) vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov,
príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva; (Nariadenie o výživnom č. 4/2009)
f) dedenie zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti. (Nariadenie č.650/2012)
Postupnosť právomocí podľa Brusel I
Rozlišujeme od najsilnejšej po najslabšiu :
- Výlučná právomoc
- Účasť na konaní
- Dohoda o právomoci
- Spotrebiteľské a pracovné zmluvy
- Alternatívna právomoc
- Domicil
Výlučná právomoc
Skúma sa ako prvá a skúma sa ex offo – teda súd ex offo musí skúmať či nemá výlučnú
právomoc v danej veci.
Výlučná právomoc je v zmysle článku 24 Nariadenia v týchto konaniach :
Výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov:
- v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko v tom istom členskom štáte;
- v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba alebo združenie sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného;
- v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v ktorom sa vedie register;
- v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú.
- v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.
Platí, že ak má súd niektorého členského štátu výlučnú právomoc, nie je možné ju založiť na základe inej právomoci na inom súde členského štátu.
Účasť na konaní
Článok 26 odsek 1 Nariadenia
Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
Dohoda o právomoci
Článok 25 Nariadenia
Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.
Má prorogačné a derogačné účinky – založí nový účinok (nová právomoc súdu), a zároveň ruší inú právomoc, ktorá by vznikla inak z Nariadenia,
Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď :
- písomná, alebo písomne potvrdená;
- vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo
- v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
Podľa článku 25 odsek 2 platí, že „Komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“.“
Môže nastať situácia, kedy sa síce v dohode určí právomoc slovenských súdov, no nebude možné podľa CSP založiť miestnu príslušnosť. Judikatúra však pripúšťa, že keď sa uzavrie dohoda o právomoci (v našom prípade slovenský súd), môže sa v nej dohodnúť aj miestna príslušnosť – napríklad Okresný súd Prešov.
Spotrebiteľské a pracovné zmluvy
V zmysle článku 17 odsek 1 písmeno c) Nariadenia platí, že spotrebiteľ môže žalovať v mieste domicilu podnikateľa – v praxi sa to vyskytuje málo, nakoľko spotrebiteľ nechce žalovať podnikateľa v inom členskom štáte.
Preto je umožnené, aby mohol spotrebiteľ žalovať podnikateľa aj v mieste svojho bydliska, a to za podmienky, ak tam je tzv. „targeting“ – obchodník smeruje činnosti do toho štátu. Ak si napríklad objednám tovar zo zahraničného eshopu, ktorý nemá vytvorenú slovenskú doménu, nepovažuje sa to za targeting.
Pri pracovných zmluvách platí, že „Zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.“
Zamestnávateľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať:
- na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko, alebo
- v inom členskom štáte:
- na súdoch podľa miesta, kde alebo odkiaľ zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu, alebo na súdoch podľa miesta, kde naposledy prácu vykonával, alebo
- ak zamestnanec prácu nevykonáva alebo nevykonával obvykle v jednej krajine, na súdoch podľa miesta, kde sa nachádza alebo nachádzala prevádzkareň, ktorá zamestnanca najala.
Alternatívna právomoc
Musí byť splnená podmienka domicilu, no je to „dodatočná“ právomoc.
Upravené v článku 7 a 8 Nariadenia.
Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom
štáte po splnení niektorých kritérií, ako napríklad zmluvné plnenie, dodanie tovaru a pod. V praxi to predstavuje situáciu, ak napríklad má žalovaný bydlisko v SR, no dodanie tovaru malo byť v Česku, dá sa žalovať v oboch členských štátoch.
Domicil
Článok 4 Nariadenia (tzv. všeobecná právomoc)
Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Domicil fyzickej osoby – článok 62 odsek 1 Nariadenia : „Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.“ My nemáme upravené v zákone, čo sa považuje za bydlisko. V zmysle judikatúry však ide o určitý faktický stav, kde osoba žije, pracuje, má rodinu a sociálne zázemie a iné kritériá.
Domicil právnickej osoby – článok 63 odsek 1 Nariadenia :
Na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má buď
a) registrované sídlo;
b) ústredie;
c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
Litispendencia
Článok 29 odsek 1 Nariadenia
Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na
súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal
konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa
nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.
