Priateľka so synom odo mňa odchádza, aké mám nároky?

1.) Existuje nějaký zákon, který stanovuje otci právo na kontakt s vlastním potomkem (jak často a na jak dlouho se mohou stýkat)?

Na danú problematiku sa na Slovensku uplatní zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Zákon však autoritatívne neurčuje, koľko dní a kedy má ktorý rodič právo na styk s dieťaťom. 

Podľa § 36 ods. 1 zákona upravujúceho výkon rodičovských práv a povinností a styk v ďalších prípadoch „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.“ 

Toto ustanovenie sa použije „tak na prípady, keď sú rodičia maloletého dieťaťa manželmi, avšak fakticky spolu nežijú, ako aj na prípady, keď nežijú spolu nezosobášení rodičia maloletého dieťaťa.“ (Horváth, E.: Zákon o rodine. Wolters Kluwer 2014) 

Riešením v prípade, ak spolu s matkou dieťaťa nebudete žiť, je:

1. spísanie dohody rodičov dieťaťa, kde si upravíte aj styk s dieťaťom; dohoda sa musí schváliť súdom, inak je nevykonateľná alebo
2. pokiaľ dohoda rodičov nebude možná, podanie návrhu na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného

Prečítajte si aj: Úprava styku rodiča s dieťaťom a výživného ak rodičia spolu nežijú

 

2.) Existuje nějaký zákon nebo předpis, který zaručuje otci, i když nežije společne s vlastním potomkem, zasahovat do rozhodnutí, týkajících se jeho budoucnosti – napr. výběr školy, informace, týkajíci se zdravotního stavu nebo rozhodnutí týkajíci se případné léčby, atd.?  

Zákon opäť preferuje dohodu rodičov, aby sa sami dohodli nielen o bežných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinnosti, ale aj o veciach podstatných. Ak by sa rodičia o podstatných veciach nevedeli dohodnúť, rozhodne súd. Vyplýva to z § 35 zákona (Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov), podľa ktorého „Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“ 

Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny. 

V zásade to teda znamená, že v prípadoch, že keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 zákona. (R 17/1968)

 

3.)  Podle jakých kritérií se stanovuje výše výživného? Informace z internetu – výše příjmu, výše majetku, schopnosti. Existuje nějaké procento z vydelané mzdy? 

Presná výška maximálnej sumy výživného na maloleté dieťa nie je stanovená zákonom vyjadrením konkrétnej sumy alebo percenta zo mzdy. Zákon stanovuje len minimum: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“ (§62 ods. 3 zákona o rodine) 

Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, čo však neznamená, že na výživu dieťaťa musia prispievať rovnakou sumou. 

Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine, ktorý stanovuje, že obaja rodičia musia prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Kategóriu schopnosti (subjektívne kritérium) reprezentuje vzdelanie, intelekt, fyzické možnosti, zdravotný stav, kategória možnosti (objektívne kritérium) predstavuje najmä možnosti na trhu práce, mieru nezamestnanosti, vek, platový priemer v danej profesii povinného rodiča, majetkové pomery – pod túto kategóriu možno zaradiť všetky druhy príjmov t.j. plat, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy či preukázané sprepitné. Okrem príjmov sem zaraďujeme celkovú majetkovú situáciu rodiča, teda či je vlastníkom cenných papierov, hodnotných hnuteľných vecí (napr. šperky) alebo nehnuteľností. 

Vyššie spomínané kritériá súd posudzuje vo vzťahu k povinným subjektom, vo vzťahu k osobe oprávneného súd prihliada na jeho odôvodnené potreby. Odôvodnenosť potrieb je potrebné viazať hlavne na vek dieťaťa, zdravotný stav, vzdelania, záujmy, nadanie či talent. „Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“ V súdnom konaní je potrebné zisťovať a preukazovať najmä nasledujúce druhy výdavkov dieťaťa:

• výdavky na bývanie dieťaťa –  nájomné / školský internát
• strava
• ošatenie
• cestovné náklady
• lieky a lekárenské pomôcky
• hygienické potreby
• poistné plnenia
• sporenie
• výdavky na výkon povolania –  študijná literatúra
• záujmy a krúžky
• iné 

Ak to majetkové pomery rodičov umožňujú, je možné určiť výživné v takej výške a takým spôsobom, že okrem mesačnej sumy na oprávnené potreby dieťaťa sa mu budú vytvárať aj úspory. 

Viac nájdete aj v našom článku – výpočet výšky výživného na dieťa. 

 

4.) Na internetu je uvedeno, že výživne může být použito i na splacení hypotéky.

Súd zohľadňuje v súdnom konaní výdavky rodičov a môže časť splátky hypotéky zarátať do výdavkov nevyhnutých pre zabezpečenie primeraných bytových potrieb.

 

5.) Na internetu je uvedeno, že výživné můze být použito i na spoření pro společného potomka.

V prípade, ak matka žiada vysoké výživné, môžete súdu navrhnúť, aby časť z tohto výživného bola platená ako bežné výživné a časť na osobitný sporiaci účet a z tohto účtu by matka použila finančné prostriedky len na základe súhlasu súdu. 

 

6.) Jakou mám jako otec obecně možnost ověřit, že zaplacené výživné je vynaloženo jen na potřeby matky a našeho potomka? 

Právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak by ste nadobudli dojem, že výživné vo výške, v ktorej ho platíte na svoje maloleté dieťa je vo väčšej výške, ako sú odôvodnené potreby dieťaťa (a teda časť z neho matka používa na potreby iných osôb), môžete podať návrh na súd a žiadať zníženie výšky výživného. V súdnom konaní by mala matka preukázať oprávnené výdavky dieťaťa.

 

7.) Pred tremi lety jsem rodine přítelkyne koupil dom, kde momentalne bydli jej matka. Ako společný dom vyporiadať:

Viac k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva si prečítate v našom článku:

Vyporiadanie podielového a bezpodielového spoluvlastníctva

Ako vyporiadať spoluvlastníctvo

 

8.) Existuje nejaky pravni podklad, jak rodinu příteľkyne primet k tomu, aby mi platila najem za muj polovicni podil?

Okrem vyporiadania by za istých okolností prichádzalo do úvahy aj platenie „nájmu“ – náhrady za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Viac v tomto našom článku.