Vyživovacia povinnosť dospelých detí voči rodičom

Otázka:

Dobrý deň, chcem sa spýtať, od kedy a v akých prípadoch mám vyživovaciu povinnosť k rodičom. Som zamestnaná, živím sa sama, ale moji rodičia zatiaľ nepotrebujú moju pomoc. Moja otázka teda znie, či aj napriek tomu musím túto vyživovaciu povinnosť plniť už teraz a ako sa vyživovacia povinnosť delí, keď mám ešte jednu sestru?

Odpoveď:

Otázku vyživovacej povinnosti detí voči rodičom upravuje § 66 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) nasledovne: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“

V uvedenom ustanovení možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa živíte sama, jednu z dvoch podmienok spĺňate. Aj napriek tomu jestvuje podmienka potreby pomoci smerujúc od vašich rodičov. Odpoveď na vašu otázku je teda taká, že v prípade, ak vaši rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká Vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom. Vyživovacia povinnosť k obidvom rodičom sa posudzuje samostatne na každého z nich, vzhľadom na fakt, že sa uspokojujú osobitne potreby obidvoch z rodičov, keďže ide o osobitný nárok.

Ďalej Zákon o rodine pokračuje ustanovením v § 67 ods. 1, podľa ktorého platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“ Odpoveď na Vašu druhú otázku je teda posudzovaná individuálne. V prípade, ak máte súrodenca, sa vyživovacia povinnosť rieši osobitne podľa schopností, možností a majetkových pomerov každého dieťaťa a na základe daných kritérií sa určí jeho výška, ak je to potrebné.

Ak by v budúcnosti došlo k situácii , že by ste vyživovaciu povinnosť plnili za svojho súrodenca, poprípade opačne, v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o rodine ten, kto plní za iného, má nárok na úhradu tohto plnenia aj s úrokmi z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka.

Otázka:

Dobrý deň, prosím vás o radu ako sa mám zachovať, keď mama mi ide do domova dôchodcov a potrebuje doplácať? Ona má svoj byt, ale mám jedného brata, čo tam býva s ňou, a ten byt predať nechce. A ja finančne moc asi nepomôžem, som na invalidnom dôchodku, mám jedno dieťa.

Prosím o radu, či môžem trvať na tom, aby sa mamin byt predal? Alebo mi súd určí, koľko som schopná doplácať ja a koľko brat? Neviem, aké sú moje povinnosti voči mame. Manžela nemá, je rozvedená 30 rokov.

Odpoveď:

Pokiaľ je vlastníkom bytu Vaša mama, nie je na predaj bytu potrebný Váš súhlas, ani súhlas Vášho brata. Predaj bytu je výlučne na rozhodnutí vlastníka – Vašej mamy. 

Pokiaľ je zdravotný stav Vašej mamy natoľko zlý, že nie je schopná uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade by súd Vašej mame ustanovil opatrovníka, ktorý by ju následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jej majetkom. Právny úkon, akým je predaj bytu, by podliehal schváleniu súdom, pričom by sa posudzovalo, či je v jej záujme. Bližšie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony si môžete prečítať v našom článku. 

Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 66: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“

Podľa § 67 ods. 1: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“