Užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu

Každý z podielových spoluvlastníkov je spoluvlastníkom celej spoločnej veci a ako vlastník je v medziach zákona oprávnený spoločnú vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s nimi, pričom v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka mieru jeho práv a povinností k spoločnej veci vyjadruje jeho spoluvlastnícky podiel. 

Pri užívaní spoločnej veci viacerými spoluvlastníkmi často dochádza k rôznym nezhodám, ktorých predmetom býva aj rozsah užívania jednotlivými spoluvlastníkmi.

Pokiaľ niektorý z podielových spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad mieru prislúchajúcu k veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho ostatní spoluvlastníci vec nemôžu užívať v plnom rozsahu, aký im prináleží, vzniká im nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci.

Nárokom na zaplatenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu ďalších spoluvlastníkov sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v konaní sp. zn. 6 Cdo 184/2010.

V uvedenom prípade bolo predmetom sporu užívanie spoločného pozemku, pričom žalovaný bol spoluvlastníkom 3/4 pozemku a žalobcovia spoločne 1/4 pozemku, pričom žalovaný užíval 1/2 pozemku a ďalšiu 1/2 pozemku s konkludentným súhlasom žalovaného užívala tretia osoba, pričom žalovaný ako väčšinový spoluvlastník na podnety menšinových spoluvlastníkov na usporiadanie spoluvlastníctva nereagoval, v dôsledku čoho nemohli žalobcovia užívať svoje spoluvlastnícke podiely v plnom rozsahu.

Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 27.10.2010 rozhodol, že opodstatnenosť uplatneného nároku nemôže byť odôvodňovaná existenciou nároku žalobcov voči tretej osobe (nevlastníkovi), ktorý užíva druhú polovicu spoločného pozemku a že spoluvlastníkom nárok v prípade, ak iný spoluvlastník užíva časť veci v rozsahu, ktorý neprevyšuje jeho spoluvlastnícky podiel nevzniká, keďže v takomto prípade ostatným spoluvlastníkom nič nebráni, aby spoločnú vec tiež užívali v rozsahu svojho podielu, a to užívaním časti veci, ktorú spoluvlastník neužíva.

Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že dôvod, pre ktorý ostatní spoluvlastníci spoločnú vec neužívajú, nie je právne významný (pokiaľ dôvodom nie je užívanie iného spoluvlastníka nad mieru jeho spoluvlastníckeho podielu) a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení k predmetnej veci uviedol, že spoluvlastník sa podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu iba v prípade, že neužívanie spoločnej veci ostatnými spoluvlastníkmi v im prináležiacom rozsahu je dôsledkom jeho užívania veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu.

V uznesení sa ďalej uvádza, že: „pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 6 Cdo 184/2010 tiež rozhodol, že pokiaľ by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, nikomu zo spoluvlastníkov by nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci nevznikol.

Voči popisovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR bola podaná aj ústavná sťažnosť, Ústavný súd Slovenskej republiky ju však Uznesením IV. ÚS 342/2012-19 zo dňa 03.07.2012 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.