Vecné bremeno doživotného užívania

Pre dôsledné posúdenie zmluvných záväzkov v konkrétnej zmluve by bolo nevyhnutné preštudovanie zmluvy.

Vo všeobecnosti však možno povedať, že v zmysle právnej úpravy darovacej zmluvy (§ 628 a nasl. Občianskeho zákonníka) je darovacia zmluva zmluvou, ktorou darca obdarovanému dar (rodinný dom) bezodplatne prenecháva a darca dar prijíma.

Bezodplatnosť je teda pojmovým znakom darovacej zmluvy a jednou z podmienok platného dojednania darovania. Za bezodplatnú sa nepovažuje taká darovacia zmluva, ktorá zakotvuje povinnosť obdarovaného poskytnúť protiplnenie, za protiplnenie by mohli byť v určitých prípadoch považované aj zabezpečovanie ubytovania.

Preto ak nehnuteľnosť bola prevedená na základe darovacej zmluvy, ktorá obsahovala podmienku poskytnutia ubytovania, ale nedošlo k zriadeniu vecného bremena, bolo by potrebné posúdiť, či je takáto darovacia zmluva vôbec platná.

Do pozornosti dávame súvisiaci článok: 

Výmaz vecného bremena doživotného užívania z dôvodu smrti oprávnenej

V danej veci je potrebné posúdiť dve otázky, a to, či bolo možné zriadiť vecné bremeno doživotného užívania len k časti nehnuteľnosti a pokiaľ zriadenie vecného bremena nebolo platné, či je neplatná celá darovacia zmluva.

Zriadenie vecného bremena doživotného užívania k časti nehnuteľnosti

V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je pre zriadenie vecného bremena zmluvou potrebné, aby boli zmluvnými stranami všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena len niektorými zo spoluvlastníkov má za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Uvedené potvrdzuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 198/2006 zo dňa 30.04.2007, ktorý hovorí „Ak je užívanie spoločnej nehnuteľnosti hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák. a účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti, ktoré sa týka celej nehnuteľnosti, musia byť všetci spoluvlastníci, nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali ku zriadeniu takéhoto vecného bremena iba svoj súhlas. Takýto záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88… Uvedený záver je stále aktuálny a dovolací súd nemá dôvod sa od neho odchýliť… I keď účastníci zmluvy o zriadení vecného vymedzili predmet vecného bremena ako „právo doživotne užívať podiely na darovaných nehnuteľnostiach“, takto vymedzené vecné bremeno sa dotýka celej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel iba vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci a nikto z nich nevlastní reálne vydelenú časť nehnuteľnosti zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu. Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi nie je platná podľa § 39 Obč. zák., pretože sa prieči zákonu – § 139 ods. 2. a § 151o ods. 2 Obč. zák.“

Neplatnosť darovacej zmluvy

Skutočnosť, že zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatná však automaticky neznamená, že neplatná je aj darovacia zmluva, ktorá bola spolu s neplatnou zmluvou o zriadení vecného bremena spísaná na jednej listine.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.“ 

Pre posúdenie platnosti darovacej zmluvy je teda potrebné skúmať, či je možné vzhľadom na okolnosti prípadu zriadenie vecného bremena oddeliť od darovania nehnuteľností, resp. či by darca mal v úmysle darovaním previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam aj v prípade, ak by vecné bremeno nevzniklo alebo či by prevod vlastníckeho práva podmieňoval vznikom vecného bremena. 

V prípade dovolávania sa neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena by bolo v súdnom konaní potrebné preukázať, že darca by nemal záujem nehnuteľnosti darovať v prípade, že by vecné bremeno nevzniklo. Ak by aj v tejto veci nebolo unesené dôkazné bremeno, nie je vylúčená neplatnosť darovacej zmluvy z iného dôvodu. 

Konštitutívnym základom každého právneho úkonu sú vôľa smerujúca k vzniku, zmene alebo zániku práva či povinnosti a prejav vôle. Je preto potrebné skúmať, či konanie darcu malo všetky pojmové znaky právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu (vrátane darovania) môže nastať aj z dôvodu vady vôle alebo vady prejavu vôle. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu je potrebné zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, v tomto prípade darcu. „Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu – vôľa, ktorá nie je vážna nemôže byť základom právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny úkon.“[1] 

Dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy by tak v zmysle uvedeného mohlo byť ak darovacia zmluva nebola uzavretá slobodne a vážne, teda bola uzavretá napr. v dôsledku donútenia, tiesne, omylu alebo ak darca konal v duševnej poruche, ktorá ho robila neschopným na uzavretie darovacej zmluvy. Takéto tvrdenia by bolo nutné v súdnom konaní preukázať. 

Neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena nezakladá automaticky neplatnosť darovacej zmluvy. Pre určenie neplatnosti darovacej zmluvy súdom je potrebné bez pochybností preukázať, že darca by darovaciu zmluvu neuzavrel, ak by vecné bremeno nevzniklo alebo preukázať iný dôvod neplatnosti darovacej zmluvy. Stratégia pre prípadné podanie žaloby by mala vychádzať z konkrétnych skutočností a dôkazov odôvodňujúcich neplatnosť darovacej zmluvy.

Podanie žaloby

Pokiaľ je možné preukázať existenciu niektorého z vyššie uvedených dôvodov neplatnosti darovacej zmluvy, prichádza do úvahy podanie žaloby. 

V zmysle súčasnej právnej úpravy určovacej žaloby je vylúčené podanie žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Nie je však vylúčené podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k otázke, akú žalobu je v takomto prípade potrebné podať je možné uviesť, že ide o žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva. Existujú viaceré právne názory o formulácii žalobného petitu. Do úvahy prichádza podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti boli ku dňu smrti darcu vo vlastníctve darcu alebo podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po darcovi ako poručiteľovi.

Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú zmluvami, ktoré podliehajú rôznemu právnemu režimu. Darovacia zmluva je upravená § 358 Občianskeho zákonníka a Zmluva o zriadení vecného bremena § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, obe tieto zmluvy musia spĺňať zákonom predpísané náležitosti na to, aby boli platne uzatvorené.

V tomto prípade predpokladáme, že darovacia zmluva bola uzatvorená platne a preto sa stala manželka Vášho otca podielovou spoluvlastníčkou. Vzhľadom na to, že Váš otec daroval svoje podiely svojej manželke, k tomuto právnemu úkonu sa nevyžaduje súhlas zvyšných spoluvlastníkov. Avšak pri zmluve o zriadení vecného bremena je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, v opačnom prípade ide o absolútnu neplatnosť a teda kataster nehnuteľností predmetné vecné bremeno nezapíše. Uvedené vyplýva z judikatúry súdov SR.

[1] Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/212/2013

Vecné bremeno na nehnuteľnosť vždy viazne na konkrétnej nehnuteľnosti – konkrétna stavba a / alebo konkrétny pozemok, čo býva pri uvedení vecného bremena špecifikované. To, že sú na jednom liste vlastníctva vedené viaceré nehnuteľnosti automaticky neznamená, že vecné bremeno viazne na všetkých týchto nehnuteľnostiach.

Pokiaľ je nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom, nie je to prekážkou, aby došlo k jej scudzeniu (darovanie, predaj atď.), pokiaľ sa však jedná o vecné bremeno viaznúce na konkrétnej nehnuteľnosti (nie na osobe), tak je vecným bremenom viazaný aj nový vlastník nehnuteľnosti.