Drobná stavba - všetko čo potrebujete vedieť

Aktualizované: 02.05.2019 | Vytvorené: 20.01.2019 |

Stavba je pomerne široký pojem, ktorý sa nám z právneho hľadiska automaticky spája so stavebným právom. V nasledujúcom článku sa budeme podrobnejšie venovať len určitému druhu stavieb, ktorými sú takzvané drobné stavby. Ich legálnu definíciu nájdeme vo vymedzení základných pojmov stavebného poriadku v § 139b ods.7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný poriadok“).

Drobná stavba - všetko čo potrebujete vedieť

Obsah

Čo je podľa stavebného zákona drobná stavba? Aké sú rozmery drobnej stavby? Rozhodnutie o ohlásení stavby pri drobnej stavbe Oprávnenie na uskutočňovanie drobných stavieb Ohlásenie drobnej stavby Drobná stavba - pokuty Drobná stavba a vzdialenosť od suseda Drobná stavba na cudzom pozemku Drobná stavba - garáž, prístrešok

Čo je podľa stavebného zákona drobná stavba? Aké sú rozmery drobnej stavby?

„Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu).“ (§ 139b ods. 7 stavebného poriadku) Pre tieto stavby zároveň platí, že podstatne neovplyvňujú životné prostredie. Stavebný poriadok taxatívne vymedzuje, čo zaraďujeme medzi takzvané drobné stavby. Rozumieme nimi:

  1. prízemné stavby s plochou nepresahujúcou 25 m2 a výškou maximálne 5 m. Medzi takéto stavby môžeme zaradiť rôzne prístrešky, práčovne, úschovne bicyklov či kočíkov atď.
  2. podzemné stavby s plochou nepresahujúcou 25 m2 a hĺbkou maximálne 3 m. Takéto parametre môže spĺňať napríklad pivnica či žumpa atď.

Okrem vyššie uvedených sa v zmysle § 139b ods. 8 stavebného poriadku za drobné stavby považujú aj:

  1. stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
  2. oplotenie,
  3. prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
  4. nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.,
  5. reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,

Stavebný zákon však okrem pozitívneho vymedzenia toho, čo sa za drobnú stavbu považuje, obsahuje aj negatívny výpočet stavieb, ktoré pod pojem drobná stavba nemožno subsumovať. Ide napríklad o tieto stavby „stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.“

Rozhodnutie o ohlásení stavby pri drobnej stavbe

Ustanovenie § 39a stavebného poriadku upravuje rozhodnutie o umiestnení stavby. Ide v zásade o také rozhodnutie, ktorým sa určujú podmienky pre umiestnenie stavy, ale aj požiadavky na obsah projektovej dokumentácie či čas platnosti rozhodnutia. Takéto rozhodnutie sa však v zmysle ustanovení § 39a ods. 3 stavebného poriadku nevyžaduje pri drobných stavbách.

Oprávnenie na uskutočňovanie drobných stavieb

Ustanovenie § 44 stavebného poriadku upravuje problematiku osôb, ktoré sú oprávnené na uskutočňovanie stavieb. Vo všeobecnosti platí, že stavbu resp. jej zmenu môže realizovať len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená na vykonávanie stavebných prác v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Avšak pri uskutočňovaní drobných stavieb platí zákonná výnimka, v zmysle ktorej sa uskutočnenie drobných stavieb môže realizovať aj svojpomocne so súčasným zabezpečením stavebného dozoru. Úplne postačí, ak pôjde o odborné vedenie osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru. Pokiaľ by išlo len o osobu, ktorá dosiahla stredoškolské vzdelanie k požiadavke vzdelania pristupuje aj požiadavka na dĺžku praxe v trvaní 3 roky. Osobitne však môže nastať situácia, že samotný stavebník spĺňa uvedené požiadavky. 

Ohlásenie drobnej stavby

Stavebný poriadok upravuje v ustanoveniach IV. oddielu povoľovanie a zmenu stavieb. Paragraf 54 zahŕňa informáciu, že stavby a ich zmeny, prípadne udržiavacie práce je možné realizovať už na základe ohlásenia stavebnému úradu. Stavebným úradom je obec príslušná podľa miesta, kde sa stavba nachádza.

V prípade drobných stavieb sa nevyžaduje vydanie stavebného povolenia. Stavebný zákon totiž v § 55 stavebného poriadku zakotvuje že, stavebné povolenie sa vyžaduje vždy, ak stavebný zákon neurčuje, že sa stavebné povolenie nevyžaduje. Stavebný zákon však v ustanovení § 55 ods. 2 uvádza, že stavebnému úradu postačí samotné ohlásenie bez vydania stavebného povolenia v prípade „tzv. drobných stavieb, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.“

Samotný proces ohlásenia stavebnému úradu upravuje § 57 stavebného poriadku. Tento stanovuje povinnosť stavebníka pri uskutočňovaní stavieb upravených v ustanovení § 55 ods. 2, teda aj v prípade tzv. drobných stavieb, vopred písomne ohlásiť realizáciu drobnej stavby príslušnému stavebnému úradu, teda obci.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v aktuálnom znení (ďalej len „vyhláška k stavebnému zákonu“) upravuje okrem iného aj podrobnosti týkajúce sa ohlásenia drobnej stavby. Z formálneho hľadiska ohlásenie drobnej stavby musí obsahovať:

  • meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka,
  • účel, rozsah a miesto stavby,
  • druh a parcelné číslo pozemku podľa katastra nehnuteľností,
  • ak ide o stavby uskutočňované svojpomocou, vyhlásenie kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania stavby,
  • ak sa pri uskutočňovaní stavby majú použiť susedné nehnuteľnosti, vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti.

Okrem vyššie uvedeného, k ohláseniu drobnej stavby je potrebné pripojiť:

  • doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku (list vlastníctva alebo nájomná zmluva)
  • jednoduchý situačný výkres v dvoch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb a stavebné riešenie stavby,
  • jednoduchý technický opis stavby,
  • rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy
  • „ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce uskutočniť na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, priloží stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti.“ (§ 57 ods. 4 stavebného poriadku).

V praxi však môže nastať situácia, že stavebný úrad určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Pri drobných stavbách, po ohlásení ktorých stavebný úrad určil, že podliehajú stavebnému povoleniu, je okrem vyššie uvedených údajov doplniť aj:

  • stavebné výkresy stavby alebo stavebnej úpravy v troch vyhotoveniach, alebo vyznačením stavebných úprav v kópii dokumentácie stavby overenej stavebným úradom; pri udržiavacích prácach sa nepredkladajú,
  • situačné a stavebné výkresmi zariadenia staveniska, ak sa má budovať,
  • ďalšie podklady určené stavebným úradom, ktoré sú nevyhnutné na riadne posúdenie veci v stavebnom konaní;

„Stavebník môže uskutočniť drobné stavby len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.“ (§ 57 ods. 2 staveného poriadku)

Lehota pre začatie uskutočňovania stavby sú 2 roky od doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, že nemá námietky. V odôvodnených prípadoch môže stavebný úrad určiť aj dlhšiu lehotu.

V zmysle zákonných ustanovení platí, že za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.

Dodávame, že prípade drobných stavieb môže stavebný úrad taktiež upustiť od ich kolaudácie v zmysle § 81c písm. a) stavebného poriadku.

Drobná stavba - pokuty

V tretej časti stavebného poriadku sú upravené pokuty, ktoré môžu byť stavebníkovi udelené. Platí, že kto uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním, dopúšťa sa priestupku v zmysle § 105 ods. 1 stavebného poriadku, za ktorý mu môže byť uložená pokuta až do 332 EUR.

Okrem toho môže stavebný úrad alebo inšpekčný orgán uložiť v zmysle § 106 ods. 1 stavebného poriadku právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie pokutu do 13 278 EUR v prípade uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním.

Drobná stavba a vzdialenosť od suseda

Vzdialenosť drobnej stavby od susedného pozemku nie je upravená žiadnym právnym predpisom. Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v aktuálnom znení je v § 6 stanovená len vzdialenosť medzi rodinnými domami „ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.“

Odporúčame však drobnú stavbu umiestniť tak, aby nedochádza k nadmernému tieneniu alebo vzniku iných imisií, ktoré by v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka prekračovali mieru primeranú pomerom a mohli by viesť k vzniku susedských sporov.

Drobná stavba na cudzom pozemku

V prípade drobnej stavby na cudzom pozemku môže ísť o dve situácie. Buď pôjde o drobnú stavbu na cudzom pozemku na základe ohlásenia stavebnému úradu (vtedy hovoríme o stavbe neoprávnenej, nie nepovolenej) alebo pôjde o drobnú stavbu na cudzom pozemku, ktorá ani nebola ohlásená stavebnému úradu (vtedy hovoríme o stavbe síce taktiež neoprávnenej, ale k tomu aj nepovolenej). Čo robiť v prípade neoprávnenej stavby nám upravuje ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Stavebný poriadok nám záväzne stanovuje ako postupovať v prípade nepovolenej stavby, a to v ustanovení § 88: „Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

Drobná stavba - garáž, prístrešok

Garáž a prístrešok môžeme považovať za drobnú stavbu ak spĺňa zákonné parametre t.j. pôjde o prízemnú stavbu s plochou nepresahujúcou 25 m2 a výškou maximálne 5 m.

Drobná stavba a kataster

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydal dňa 14.01.2014 usmernenie č. USM_ÚGKK SR 1/2014, ktorým sa ustanovuje jednotný postup okresných úradov – katastrálnych odborov pri zápise drobnej stavby do katastra nehnuteľností (ďalej len „usmernenie UGKK“). V zmysle čl. II usmernenia UGKK okresný úrad katastrálny odbor spravidla nezapisuje drobné stavby do katastra nehnuteľností

Využite naše právne služby

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.