Mandátna zmluva pre konateľa, čo musí obsahovať?

Definícia mandátnej zmluvy

Mandátna zmluva je jeden zo zmluvných typov obstarávateľského charakteru upravených v ustanoveniach § 566 a nasl. zákona č. 513/1993 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Právna úprava mandátnej zmluvy sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú napr. pri komisionárskej zmluve, zmluve o obchodnom zastúpení či zmluve o inkase. Mandátnu zmluvu zaraďujeme medzi tzv. relatívne obchody, pôjde teda o záväzkovo-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré vznikajú najmä medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti.

Takmer totožný predmet záväzku ako mandátna zmluva formuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanoveniach upravujúcich tzv. príkaznú zmluvu.

Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany, a to jednak osobu mandatára a osobu mandanta. Obsahom mandátnej zmluvy je záväzok mandatára, že „pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.“

Kto je mandatár?

Mandatár je zmluvná strana mandátnej zmluvy, ktorá sa zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti.

Aké sú podstatné náležitosti mandátnej zmluvy?

Na to, aby sme z právneho hľadiska mohli povedať, že došlo k platnému uzavretiu mandátnej zmluvy, vyžaduje sa dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú:

  • Určenie zmluvných strán (určenie toho, kto je mandatár a kto je mandant);
  • Určenie obchodnej záležitosti. Táto obchodná záležitosť pre mandanta má väčšinou vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. V zmysle zákonných ustanovení je možné obchodnú záležitosť dojednať jednak ako uskutočnenie nejakej činnosti alebo uskutočnenie právnych úkonov. Podstatou tohto dojednania je, aby mala predmetná záležitosť obchodný charakter;
  • Dojednanie o odplate. Nepripúšťa sa, aby bol mandátny vzťah dojednaný bezodplatne. Obligatórne sa však nevyžaduje dojednanie o výške odplaty, nakoľko sa budú aplikovať zákonné ustanovenia § 571 Obchodného zákonníka: „(1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

(2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.“ Upozorňujeme, že mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku. 

Výnimku predstavuje prípad, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, v zmysle § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka sa prezumuje, že odplata bola dohodnutá.

Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach, nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka, ktorý považujeme za základné ustanovenie, je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, z čoho vyplýva, že účastníci záväzkovo-právnych vzťahov vedia jej obsah upraviť v závislosti od vlastných požiadaviek. V prípade, ak by medzi zmluvnými stranami došlo k odklonu od základných ustanovení mandátnej zmluvy, ktoré pokladáme za kogentné, hovorili by sme o inominátnom kontrakte, nie o mandátnej zmluve.

„Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti o odbornou starostlivosťou.“ (§567 ods.1 Obchodného zákonníka). Ako sme už vyššie spomínali, ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého je možné sa odkloniť dohodou zmluvných strán. Čo ale rozumieme pod pojmom „odborná starostlivosť“? Z hľadiska interpretácie možno v prvom rade poukázať na to, že bežná starostlivosť pri zariaďovaní záležitostí nebude postačujúca, pretože sa vyžaduje výrazne väčšia starostlivosť ako len starostlivosť bežná. Takýto vyšší stupeň starostlivosti by mal napĺňať obsahové požiadavky na tzv. odbornú starostlivosť.

Z  ustanovenia § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka vieme odvodiť viaceré samostatné zákonné povinnosti mandatára a to:

  • povinnosť dodržiavať pokyny mandanta;
  • konať v súlade so záujmami mandanta, ktoré mandatár pozná;
  • povinnosť mandatára oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu pokynov mandanta;
  • povinnosť mandatára odovzdať mandantovi bez zbytočného odkladu veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti (§ 569 Obchodného zákonníka);

Obchodný zákonník stanovuje aj podmienky, za splnenia ktorých sa môže mandatár odchýliť od pokynov mandanta. Môže tak urobiť len v prípade, že „je odklon pre zabezpečenie záujmov mandanta naliehavo nevyhnutný a zároveň nie je možné včas zabezpečiť súhlas. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.“ (M. Patakyová: Obchodný zákonník – komentár. 3 vydanie. Bratislava- C.H.Beck).

Vo všeobecnosti platí, že mandatár nemusí záležitosť zariadiť osobne, ale môže spôsobiť zánik záväzku splnením aj prostredníctvom tretej osoby. Uvedené neplatí v prípade, ak by mandátna zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré by vylučovalo zariadenie záležitosti treťou osobou. Ak by mandatár porušil zmluvné ustanovenia, zodpovedal by za škody, ktorú svojim konaním spôsobil. „Aj napriek tomu, že mandatár v súlade so zákonom použil na plnenie záväzku iné osoby, jeho vzťah k mandantovi vrátane jeho právnej zodpovednosti sa tým nijako nemení.“ (O. Ovečková: Obchodný zákonník. Tretie doplnené a prepracované vydanie. Iura Edition. Wolters Kluwer)

Okrem povinnosti mandatára, ktorú sme v článku spomínali, má určité povinnosti aj mandant:

  • je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti;
  • je povinný vystaviť mandatárovi písomné plnomocenstvo;

Z ustanovenia § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že samotná mandátna zmluva nenahrádza plnomocenstvo ako také. Pokiaľ bude musieť mandatár zrealizovať úkony voči tretím osobám, bude na to potrebovať písomné udelenie plnomocenstva. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzení rozsah úkonov, ktoré je mandatár oprávnený v jeho mene a na jeho účet realizovať vo vzťahu k tretím osobám. Upozorňujeme, že udelenie plnomocenstva môže byť aj súčasťou mandátnej zmluvy. V takýchto prípadoch sa bude musieť mandatár preukazovať znením mandátnej zmluvy.

Ustanovenie § 570 Obchodného zákonníka osobitne upravuje zodpovednosť mandatára za škodu na prevzatých veciach. Toto ustanovenie považujeme za „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Na to, aby bolo možné vyvodzovať zodpovednosť za škodu v zmysle tohto ustanovenia, musia byť splnené nasledovné podmienky:

  • škoda bola spôsobená na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti;
  • škoda spôsobená na veciach prevzatých od tretích osôb na zriaďovanie záležitostí mandanta;
  • škodu bolo možné odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti;

Z uvedeného vyplýva jediný liberačný dôvod, ktorým je, že škodu nebolo možno odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ide o právne neurčitý pojem, ktorý sa bude vykladať odlišne v závislosti od konkrétnych okolností daného prípadu.

Veci, ktoré boli mandatárovi zverené je možné dať v zmysle § 570 Obchodného zákonníka poistiť. Obligatórne tak musí urobiť mandatár v prípade, ak to určuje zmluva alebo ak ho o tom mandant vyslovene požiadal.

Záverečné ustanovenia mandátnej zmluvy upravujú spôsoby jej vypovedania: V zmysle § 574 Obchodného zákonníka „môže mandant zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.“

V zmysle § 575 Obchodného zákonníka „môže mandatár zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.“

Záväzok mandatára zaniká:

  • smrťou mandatára, ak je fyzickou osobou;
  • jeho mandatára, ak je právnickou osobou;

Ako by mal vyzerať vzor mandátnej zmluvy?

Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.Toto ustanovenie je len dispozitívne. Naopak, aj použitie ustanovení mandátnej zmluvy vedia zmluvné strany úplne vylúčiť, ak komplexne upravia všetky otázky výkonu funkcie konateľa.

Zákon presne neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. Podmienkou je len písomná forma a jej schválenie valným zhromaždením spoločnosti alebo písomne všetkými spoločníkmi.

Obsahom zmluvy by však malo byť:

  • označenie zmluvných strán – spoločnosti a konateľa
  • úvodné ustanovenia – uvedenie, že spoločnosť vymenovala určitú osobu do funkcie konateľa
  • predmet zmluvy
  • odmena konateľa
  • práva a povinnosti konateľa
  • ďalšie dojednania – napr. benefity
  • záverečné ustanovenia

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Obo 33/2007 sa zaoberal otázkou poskytnutia odmeny konateľovi za výkon jeho funkcie na základe mandátnej zmluvy bez rozhodnutia valného zhromaždenia a uviedol: Ustanovenia mandátnej zmluvy majú subsidiárnu povahu pri posudzovaní vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti, čo platí aj pre nárok na vyplatenie odplaty za túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti – konateľa. Nakoľko však valné zhromaždenie v súlade so stanovami nerozhodlo o odmene žalobcu za výkon funkcie konateľa, v zmysle platnej právnej úpravy žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie odplaty za výkon tejto funkcie na základe mandátnej zmluvy.“ 

Na výkon funkcie konateľa sa použije práve zmluva o výkone funkcie konateľa a nie zmluva pracovná, aj keď nič nebráni tomu, aby aj osoba vykonávajúca funkciu konateľa bola aj zamestnancom spoločnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2010, sp. zn. 4 M Cdo 6/2009).

Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako konateľ spoločnosti nebol v čase úrazu zamestnancom spoločnosti, keďže „výkon funkcie konateľa“ ako druh činnosti nemohol byť dohodnutý pre vznik pracovného pomeru práve s poukazom na § 66 ods. 3 OBZ.“ (NS SR sp. zn. 4 Sžso 29/2007)

Mandátna zmluva vo všeobecnosti 

Mandátna zmluva je nominátna, pomenovaná, dvojstranná zmluva, ktorej úprava je obsiahnutá v ust.§ 566 až 576 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“). Túto zmluvu zaraďujeme k základným typom zmlúv o obstaraní. Rímske právo pre tento typ zmluvy užívalo termín mandatum – teda príkaz, rozkaz. Pôvodne bola týmto pojmom označovaná zmluva o bezplatnom obstaraní cudzích záležitostí. 

Podstatou vzťahu, ktorá z nej vyplýva, je povinnosť mandatára vykonať určitú záležitosť – zaobstarať ju pre mandanta, na jeho účet a v jeho mene, pričom sa mandant zaväzuje odmeniť mandatára za túto službu – teda zaplatiť mu určitú odmenu. 

Využitie tohto typu zmluvy v praxi je relatívne časté. V súvislosti s mandátnou zmluvou môžeme za predmet zmluvy označiť obstaranie obchodnej záležitosti, ktorá je zmluvne určená a zabezpečovaná mandatárom. Za takúto obchodnú činnosť považujeme takú, ktorej obsah je úzko spätý s podnikateľskou činnosťou mandanta. Typickým príkladom je obchodnoprávny vzťah, kde zmluvnými stranami sú spoločnosť a člen štatutárneho orgánu. Samozrejme, tento vzťah je možné pokladať za mandátnu zmluvu len v tom prípade, ak tento vzťah neupravuje zmluva o výkone funkcie, ktorej úprava je odlišná. 

Podstatné je pripomenúť aj fakt, že za obstaranie obchodnej záležitosti považujeme vykonanie predmetnej činnosti a nie samotný výsledok tejto činnosti. 

Platnosť mandátnej zmluvy nie je podmienená písomnou formou tejto zmluvy. Je teda platná, aj keď bola uzatvorená ústne. Písomnú formu však musí mať plnomocenstvo podľa § 568 ods. 3 ObchZ v prípade, ak má mandatár záväzok voči mandantovi vo forme vykonania právneho úkonu. 

Jednou z podmienok vzniku mandátnej zmluvy je aj dohoda účastníkov na všetkých podstatných aspektoch predmetnej zmluvy. Aj keď takáto dohoda nemusí byť zdokumentovaná, musí obsahovať určité náležitosti. Sú to najmä:

  • identifikácia zmluvných strán
  • vymedzenie obchodnej záležitosti a spôsobu jej vykonania
  • dohoda o odmene za uskutočnené záležitosti

Vymedzenie zmluvných strán, ich práva a povinnosti 

Právna úprava v Obchodnom zákonníku určuje zmluvné strany nasledovne:

  1. Mandatár – Povinná osoba, ktorá v tomto vzťahu za odplatu zariaďuje obchodnú záležitosť uskutočňovaním právnych úkonov alebo iných činností na účet mandanta a v jeho mene.
  2. Mandant – Oprávnená osoba, na ktorej meno a účet je zriadený predmet tejto mandátnej zmluvy. 

Podstatou mandátnej zmluvy je fakt, že spočíva na základe relatívneho obchodu. Tento relatívny vzťah znamená, že zmluvné strany by mali byť podnikateľmi. Ak však dôjde k situácii, v ktorej by jedna zo strán, alebo obe zmluvné strany nesplnili túto požiadavku, nedochádza k neplatnosti mandátnej zmluvy.

Jednou zo základných povinnosti mandatára je povinnosť postupovať pri zriaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou a porušenie takejto povinnosti zakladá zodpovednosť za škodu ,ktorá mandantovi vznikla . Túto skutočnosť potvrdil vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky: „mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Činnosť mandatára uskutočnená v rozpore so záujmami mandatára, má za následok zodpovednosť mandatára za škodu, ktorá tým mandantovi vznikla.“ (Rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. Zn 3 Obo 186/2007) 

Ďalšie povinnosti bežne uvádzané v mandátnej zmluve v zmysle § 567 ObchZ sú:

  • dodržiavať pokyny vydávané mandantom
  • informovať a oboznámiť mandanta so všetkými podstatnými okolnosťami, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodovanie

Mandatár je povinný uskutočňovať dohodnutú činnosť podľa pokynov mandanta, ktoré môžu byť dohodnuté v mandátnej zmluve alebo ich mandant môže udeľovať mandatárovi aj počas výkonu jeho činnosti. Mandatár je oprávnený v zmysle ustanovenia § 567 ods. 3 ObchZ odchýliť sa od pokynov mandanta a to v naliehavých a nevyhnutných prípadoch v záujme mandanta, kedy mandatár nemôže včas získať jeho súhlas. Mandatár sa ani v tomto prípade nesmie odchýliť od pokynov mandatára, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. 

Jedna z hlavných povinností mandanta vyplýva zo zásady odplatnosti mandátnej zmluvy. Z tejto zásady vyplýva povinnosť mandanta zaplatiť mandatárovi odplatu za obstaranie obchodnej záležitosti. Táto dohoda je imanentnou časťou zmluvy. V prípade nedostatočne alebo neurčito dojednanej odplatnosti platí ustanovenie § 517 ods. 1 ObchZ ktoré znie: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.“ Aj keď je odplatnosť obligatórnou časťou mandátnej zmluvy, výšku tejto odplaty alebo spôsob jej určovania nie je potrebné dohodnúť. Práve tento typ vzniknutej situácie rieši zákonodarca v Obchodnom zákonníku v § 571 ods. 1: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.“ Vznik nároku na odplatu mandatárovi upravuje Obchodný zákonník v § 517 ods. 2 nasledovne: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie.“ Zaujímavým prvkom tohto ustanovenia je skutočnosť, že zákon priznáva mandatárovi odplatu za vykonanie právnych úkonov alebo činností, ktoré k dosiahnutiu výsledku požadovaného mandantom smerujú a nie až po ich samotnom dosiahnutí. Uvedená dikcia teda slúži na ochranu mandatára pred takou situáciou, kedy nebol dosiahnutý výsledok požadovaný mandantom, ale nebolo to vinou mandatára – teda prekážky dosiahnutia požadovaného stavu boli na stane mandanta resp. iného subjektu. 

Povinnosťou mandanta popri nároku na odplatu mandatárovi je aj uhradenie nákladov, ktoré vznikli pri obstarávaní dohodnutých záležitostí. V tejto záležitosti je nutné posudzovať, či bolo vynaloženie týchto nákladov naozaj nevyhnutné a splnilo požadovaný účel. 

Zodpovednosť za škodu 

Mandatár v zmysle ust § 570 ObchZ zodpovedá za škodu na prevzatých veciach od mandanta ,ako aj od tretích osôb, ibaže preukáže, že túto škodu nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti odvrátiť. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Mandatár sa môže vyviniť tým, že preukáže, že škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej spôsobilosti. 

Ak je to v zmluve dohodnuté, mandatár je povinný dať prevzaté veci poistiť. Náklady na poistenie v prípade, že to nebolo v zmluve dohodnuté a mandatár nedostal ani pokyn od mandanta, znáša mandatár. 

Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou mandatár uzavrel zmluvu pri zriaďovaní záležitosti. V zmysle ust. § 573 ObchZ uzatvorením takejto zmluvy vzniká zmluvný vzťah medzi mandantom a treťou osobou, pričom mandatár nie je z takejto zmluvy zaviazaný s výnimkou, ak v mandátnej zmluve bolo dohodnuté ručenie mandatára za takýto záväzok. 

Zánik záväzkov 

Záväzky vznikajúce na základe mandátnej zmluvy zanikajú predovšetkým ich splnením. Zákon však pripúšťa aj možnosť, že záväzok z mandátnej zmluvy zanikne bez jeho splnenia. Tento prípad upravuje najmä všeobecná právna norma o zániku nesplneného záväzku. Obchodný zákonník v § 575 ods. 3 osobitne upravuje zánik záväzku v dôsledku smrti fyzickej osoby a zánik záväzku v dôsledku zániku právnickej osoby. 

Ďalšia zákonná dikcia obsahuje aj zánik záväzku výpoveďou mandátnej zmluvy na jednej zo zmluvných strán. Výpoveď zmluvy mandanta a mandatára je v zákone upravená s náležitými rozdielmi. 

Z hľadiska možnosti vypovedania mandátnej zmluvy je viac chráneným účastníkom mandant. V prípade nespokojnosti so službami mandatára má mandant zo zákona možnosť okamžite vypovedať mandátnu zmluvu, čo mu dáva možnosť okamžite zabezpečiť obstaranie svojich záujmov iným spôsobom. Účinnosť výpovede mandátnej zmluvy je možné dosiahnuť jej uvedením vo výpovedi, alebo okamihom, kedy sa o nej mandatár dozvedel, prípadne kedy sa o nej dozvedieť mohol. Účinnosť výpovede nie je viazaná jej doručením mandatárovi, je teda jasné, že zákon výslovne nepožaduje, aby bola vyhotovená v písomnej forme. Písomná forma sa nežiada dokonca ani v tom prípade, keď bola mandátna zmluva vyhotovená písomne. 

Právom kedykoľvek v priebehu účinnosti vypovedať mandátnu zmluvu disponuje aj mandatár, avšak za iných okolností a podmienok ako mandant. Účinnosť takej výpovede môže nastať najskôr na konci kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom mandatár doručil výpoveď mandantovi. Jednomesačné výpovedná lehota plní ochrannú funkciu v prospech mandanta, aby mohol zabezpečiť obstarávanie svojich záujmov iným spôsobom. Mandatár je povinný pri výpovedi oznámiť mandantovi hroziace škody vrátane návrhu ochranných opatrení, aby sa vzniku škody predišlo. Na vykonanie niektorých týchto opatrení je však potrebný súhlas mandanta. 

V tejto súvislosti je tiež nutné spomenúť osobitné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah klienta s advokátom, kde na základe § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších právnych predpisov: „Advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.“

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Chov sladkovodných rýb – oprávnenie na podnikanie

Predmet podnikania Chov, spracovanie a obchodovanie s chránenými živočíchmi je zaradený medzi voľné živnosti. Avšak chov sladkovodných rýb podľa § 3 zákona  č. 455/1991 Zb. o živnostenskom...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Kedy zaniká živnosť?

Podľa § 57 ods. 1 živnostenského zákona oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva;...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Prenájom nehnuteľností ako živnosť

Podľa § 4 ods. 1 živnostenského zákona prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie