Možnosti poškodeného ak mal škodca poistenie zodpovednosti za škodu

Poistenie zodpovednosti za škodu je zakotvené v ustanovení § 822 Občianskeho zákonníka nasledovne: „Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.“ 

Podľa § 823 Občianskeho zákonníka: „Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.“ 

Z uvedeného vyplýva, že ak škodu spôsobí škodca s poistením zodpovednosti za škodu, vzniknutú škodu je za škodcu povinná (samozrejme za splnenia zmluvných a zákonných podmienok) vyplatiť jeho poisťovňa. 

Hoci má škodu poškodenému nahradiť poisťovňa, pokiaľ tak neurobí (alebo sa napr. vyplatenie odďaľuje rôznymi obštrukciami zo strany poisťovne), poškodený síce nemá právo náhradu škody vymáhať priamo od poisťovne, avšak môže si náhradu škody vymáhať od škodcu. Ak škodca škodu uhradí, môže si následne vymáhať od poisťovne náhradu. 

Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 38/2005, z 28. apríla 2005: „V prípade, že osobitné predpisy ustanovujú „inak“, vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa však poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni – medzi poškodeným a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska hmotnoprávneho v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti (t. j. je pasívne legitimovaný). V prípade nároku na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca.“ 

Pokiaľ už od vzniku škody a oznámenia poistnej udalosti poisťovni ubehol nejaký čas a poisťovňa poškodenému stále neposkytla náhradu, je na mieste zvážiť, či si poškodený začne vymáhať náhradu škody od škodcu. V tejto súvislosti je potrebné pamätať predovšetkým na to, že nárok na náhradu škody podlieha premlčaniu. Preto ak náhradu neposkytla poisťovňa a dobrovoľne ju neposkytol ani škodca, je potrebné podanie žaloby o náhradu škody na škodcu ešte pred uplynutím premlčacej doby. 

Podľa § 106 Občianskeho zákonníka: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.“

Okrem premlčania nároku na náhradu škody poškodeného voči škodcovi môže dôjsť aj k premlčaniu nároku škodcu na plnenie z poistenia. 

Podľa § 104 Občianskeho zákonníka: „Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.“ 

Po uplynutí jedného roka od poistenej udalosti začína plynúť všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ 

Pokiaľ by teda poisťovňa škodcovi náhradu neposkytla, mal by si škodca svoj nárok uplatniť na súde pred uplynutím vyššie vymedzenej lehoty.