Zbavenie (obmedzenie) svojprávnosti na právne úkony – postup a lehoty

Kontaktujte nás!

Ak máte záujem poradiť sa ohľadom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (osobná konzultácia / video hovor / telefonická konzultácia), neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk alebo telefonicky na 0915 046 749.

Spôsobilosť na právne úkony

Skôr ako prejdeme k samotnému postupu ako obmedziť osobu v spôsobilosti na právne úkony, vysvetlíme si obsah pojmu spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom, nakoľko v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) „môže každý konať pred súdom v rozsahu, v akom spôsobilosť na právne úkony.“

Spôsobilosť na právne úkony je niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, čiže spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečovať či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka.

Z hľadiska hmotného práva zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) rozlišuje jednak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

S účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Tieto zmeny boli zrealizované v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý už 13.12.2006 v New Yorku, ale taktiež v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z tézy, že zásah do spôsobilosti na právne úkony má prebiehať formou ochrany osoby, ktorej sa týka. Z uvedeného vyplýva, že osobu nie je možné zbaviť spôsobilosti konať v bežných veciach každodenného života ako je napríklad kúpa potravín alebo výber miesta pobytu. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je preto v Občianskom zákonníka obsolentná. V právnickej terminológii môžeme povedať, že ide prípad takzvanej pasívnej derogácie, keď hmotnoprávny predpis síce obsahuje právnu úpravu konkrétneho inštitútu, avšak procesnoprávna úprava v danej oblasti absentuje.

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. V zmysle Civilného mimosporového poriadku môžu v oblasti právnych úkonov prebiehať nasledovné druhy konaní:

  1. konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
  2. konanie o zmene obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
  3. konanie o navrátení spôsobilosti na právne úkony

Postup pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony

V súčasnosti nie je možné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa ustanovenia § 231 a nasledujúce. 

  1. podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony resp. začatie konania ex offo
  2. konanie s verejným pojednávaním
  3. s konaním o spôsobilosti na právne úkony je ex lege spojené konanie o opatrovníctve
  4. dokazovanie bude smerovať predovšetkým k zisteniu duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, či osoba trpí duševnou poruchou, či nejde o stav prechodný, závislosťou od návykových látok a či sú tieto skutočnosti takej intenzity, že napĺňajú hmotnoprávne predpoklady pre zásah do spôsobilosti, vydanie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Využite naše právne služby pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony, radi Vám pomôžeme, kontaktujte nás.

Ako bude prebiehať konanie? 

Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie ,,slabšieho subjektu“, a preto v záujme dodržania princípu rovnosti je potrebné jej postavenie vyvažovať. Z uvedeného dôvodu platia pre priebeh konania nasledovné pravidlá:

  • konanie prebieha obligatórne s verejným pojednávaním
  • sudca môže zvážiť vylúčenie verejnosti
  • súd musí primárne zisťovať, či neexistujú iné, menej závažné opatrenia, ktoré možno aplikovať

Namiesto zásahu do spôsobilosti na právne úkony (napr. ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka):

  • s konaním o spôsobilosti na právne úkony je ex lege spojené konanie o opatrovníctve
  • dokazovanie by malo byť zamerané na konkrétne prejavy ochorenia osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná a ich vplyv na schopnosť realizovať a zabezpečovať každodenné potreby a vyhodnotenie negatívnych dopadov na jej postavenie v právnych vzťahoch
  • dokazovanie bude smerovať predovšetkým k zisteniu duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, či osoba trpí duševnou poruchou, či nejde o stav prechodný, závislosťou od návykových látok a či sú tieto skutočnosti takej intenzity, že napĺňajú hmotnoprávne predpoklady pre zásah do spôsobilosti
  • je vecou súdu, aby sa v procese dokazovania zameral na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti, spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Mal by tak urobiť najmä výsluchom svedkov (blízke osoby, pracovník zariadenia sociálnych služieb, lekár, znalec) = má to vplyv na zhodnotenie do akej miery si vie osoba zabezpečiť veci sama
  • podľa § 243 Civilného mimosporového poriadku má súd povinnosť vyslúchnuť osobu, o ktorej obmedzení spôsobilosti sa jedná, len vo výnimočných prípadoch môže od výsluchu upustiť (pôjde najmä o prípady, ak je osoba v kóme, trpí ťažkým stupňom duševného postihnutia či schizofrénie)
  • názorom znalca nie je súd viazaný
  • ak súd upustí od výsluchu osoby, zákon ukladá sudcovi povinnosť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt. Nejde o dôkazný prostriedok – t.j. ohliadku ani výsluch svedka. Zmyslom tohto inštitútu je fakt, je osoba o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje nie je objektom ale subjektom konania
  • podľa § 234 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku- ,,Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.“
  • pri tvorbe podkladu pre rozhodnutie má zásadný význam znalecké dokazovanie. Súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca. Avšak podľa § 246 Civilného mimosporového poriadku môže od znaleckého dokazovania upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára = ide o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku

Podľa ustanovenia § 245 Civilného mimosporového poriadku: ,,na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.“ Súd nie je obligatórne povinný návrhu znalca vyhovieť.

Ako dlho tento proces trvá? 

Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. žiadne lehoty, ktoré musí súd dodržiavať dodržiavať.

Jediný časový údaj, ktorý v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nachádzame je upravený v ustanovení § 247 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku: „Ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.“

Praktické skúsenosti

Z praktických skúseností uvádzame, že dĺžka závisí od súdu, na ktorý sa návrh podá a jeho rýchlosti. V praxi sme sa stretli s konaniami do pár mesiacov (cca 3 – 4 mesiace), avšak aj s konaniami, ktoré trvali aj skoro 2 roky.

Zbavenie svojprávnosti alkoholika, pre demenciu či schizofrenika

V týchto prípadoch sa často stretávame s potrebou obmedzenia spôsobilosti takýchto rodinných príslušníkov. Tu poukazuje na niekoľko rozhodnutí súdov: 

Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.07.2013, spisová značka: 28Ps/4/2011 

„Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, tj. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v § 10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania.“ 

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 27.10.2016, spisová značka: 

„Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nestačí na zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Z ust. § 10 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky – menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne a v istých nie zanedbateľných sférach života disponuje takouto spôsobilosťou. V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. I.ÚS 313/2012-52 vyslovil, že zbavením, resp. obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa primárne sleduje cieľ samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom alebo vo vymedzenej časti vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd nevykonal i ďalšie dokazovanie, ktoré náležite vyhodnotí. Pri riešení tejto otázky teda súd musí vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania.“ 

Rozsudok Krajského súdu Košice, zo dňa 29.06.2017, spisová značka: 7CoP/57/2017 

„V konaní o obmedzenie (pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom. Len súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie.“ 

Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Takýto prípad bol riešený v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš, zo dňa 26.03.2018, spisová značka: 7Ps/8/2017. „Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá, kedy u menovaného ide o paranoidnú schizofréniu, pričom u osoby menovanej ide o osobu veľmi zanedbanú, tak ako je to u schizofrenikov zrejmé. Aj on odmieta základnú hygienu, pričom v jeho prípade je tiež veľmi dôležité, aby bola zahájená liečba. Zároveň pri svojom výsluchu uviedla, že v súčasnej dobe, pokiaľ sa týka aj ústavou zaručeného práva voliť, toto právo by mu prislúchať nemalo, keďže on tejto otázke vôbec nerozumie. Zároveň doporučila, aby súd upustil od výsluchu menovaného. Uvedenej osobe M. E., nar. XX. XX. XXXX súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony a to tak, že tento nie je spôsobilý samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami ako aj orgánmi samosprávy, nie je spôsobilý na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a zároveň nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých. Nie je spôsobilý nakladať s účtami vedenými v niektorom z peňažných ústavov a tento nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 15,- Eur. Menovaný nie je spôsobilý preberať dôchodok a zároveň nie je spôsobilý rozhodovať o otázkach svojho zdravotného stavu, týkajúcich sa najmä jeho hospitalizácií, vyšetrení a terapeutických metód a postupov.“

Mentálna anorexia a obmedzenie spôsobilosti

V praxi sme riešili aj prípad, keď súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia. Aj takomto prípade sa znalec vyjadril, že je na mieste obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pri niektorých úkonoch.

Povinnosti opatrovníka osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Procesný predpis, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, upravuje povinnosti opatrovníka v ustanovení § 275 nasledovne: Súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.“ Povinnosti opatrovníka nie sú priamo vymedzené Občianskym zákonníkom, ale sú určené individuálne v súdnom rozhodnutí napr.: 

Okresný súd Prievidza, spisová značka: 18Ps/4/2015: „Súd mení Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 13NcP 994/2003-6 z 12.11.2003 a za opatrovníka X. T., nar. XX.X.XXXX, ustanovuje s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia B. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.“  „Opatrovníkovi B. T., nar. XX.XX.XXXX sa ukladá povinnosť predkladať súdu správu o nesvojprávnom X. T., nar. XX.X.XXXX   a správu o nakladaní s jeho majetkom a to vždy do 30.6. a do 31.12. každého kalendárneho roka.“ 

Okresný súd Bardejov, spisová značka: 5Ps/3/2015: „U s t a n o v u j e   J. R., nar. X.X.XXXX za opatrovníka G. C., rod. R., nar. X.XX.XXXX, bytom J., C.E. P. XXX/XX, ktorá je v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony povinná opatrovanca zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že ak sa nejedná o bežný úkon, k platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné schválenie súdom.“ „Opatrovník je   p o v i n n ý   počas zastupovania opatrovanca podávať súdu správy o svojej činnosti, o pomeroch nesvojprávneho a o nakladaní s jeho majetkom vždy do 31.1. a 31.7. každého kalendárneho roka.“

Predpoklady na strane opatrovníka

Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť: „Spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich. (zdroj: Smyčková a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 784 s.)

Konania o spôsobilosti na právne úkony

V zmysle CMP môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Podľa aktuálnej právnej úpravy úplne pozbavenie spôsobilosti na právne úkony už neprichádza do úvahy a možné je iba jej obmedzenie.

Návrh na začatie konania môže v zmysle § 233 CMP podať: 

  • blízka osoba
  • poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
  • poskytovateľ sociálnych služieb
  • ten, kto má na veci právny záujem a tiež
  • osoba, o spôsobilosti ktorej sa má konať

Okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) zakotvuje CMP aj osobitné náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať, a to (i) opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a (ii) zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo (iii) opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

V zmysle Dôvodovej správy k CMP má uvedená právna úprava „reflektovať princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“, pričom „miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. členom domácnosti) alebo ustanovenie opatrovníka.“ Uvedenie osobitných náležitostí má za cieľ tiež predchádzať šikanóznym návrhom.

Súd môže navrhovateľovi, ktorým je osoba, ktorá preukázala právny záujem na konaní alebo blízka osoba uložiť, aby v ním určenej lehote predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Nedoloženie lekárskej správy bude mať za následok zastavenie konania.

Ako má vyzerať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony? 

Návrh na začatie konania je podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Návrh musí obsahovať:

  • všeobecné náležitosti v zmysle § 127 Civilného sporového poriadku
  • osobitné náležitosti podľa § 234 Civilného mimosporového poriadku
    • opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
    • zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné
  • ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem, je náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu

V návrhu je potrebné vyjadriť sa aj k nasledovným skutkovým okolnostiam:

  • identifikácia osobného stavu (či má manžela, deti)
  • identifikácia zdravotného stavu (intenzita, dĺžka trvania duševnej poruchy alebo závislostí)
  • opis rozpoznávacích schopností (ako reaguje na každodenné situácie, ako je schopný zabezpečiť každodenné potreby)
  • závažnosť ujmy, ktorá prípadne hrozí

Zdôrazňujeme, že súd nie je viazaný podaným návrhom, je výlučne na ňom ako vykoná dokazovanie a posúdi odôvodnenosť návrhu. 

Do pozornosti ďalej dávame, že konanie je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

Účastníci konania

Účastníkmi konania v konaniach o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Blízka osoba alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem môže požiadať súd, aby ju pribral ako účastníka do konania. O pribratí účastníka súd rozhodne podľa toho, či je to účelné pre vedenie konania a ochranu dotknutých práv. Súd taktiež posúdi, či je o začatí konania potrebné informovať blízku osobu alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Som oprávnený podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony? 

Legitimovanými na podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sú subjekty, ktoré nemajú vecnú legitimáciu (to znamená, že nie sú nositeľmi tých práv a povinností, ktoré sú predmetom konania) ale ich postavenie bude rozhodnutím súdu dotknuté a preto im zákon priznáva procesnú legitimáciu: 

Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu v zmysle § 233 CMP majú:

  1. osoba blízka (§116 Občianskeho zákonníka) tomu, o koho spôsobilosti sa má konať a rozhodovať
  2. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – podľa zákona č. 578/ 2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  3. poskytovateľ sociálnych služieb – tento okruh je vymedzený zákonom č. 488/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Môže ním byť verejný poskytovateľ (obec, právnická osoba zriadená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom) a neverejný poskytovateľ, sociálnej služby. Podmienkou je, že musí byť zapísaná v registri poskytovateľov sociálnych služieb.
  4. ten, kto má na veci právny záujem – okruh subjektov môže byť širší ako vymedzuje osoby blízke (zamestnávateľ, veriteľ). Pôjde o subjekty, ktorých postavenie môže byť bez rozhodnutia súdu neisté alebo ohrozené.
  5. 233 ods. 2 CMP – ten, o koho spôsobilosť sa má konať – z dikcie novej právnej úpravy nevyplýva, že by samotná osoba nemohla podať tento návrh (kedysi bola limitovaná iba podaním návrhu na vrátenie alebo zmenu rozsahu spôsobilosti). V tomto Najčastejšie však pôjde o podania na navrátenie spôsobilosti na PÚ.

V zmysle § 233 ods. 1 CMP: „Návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.“

V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

V zmysle odbornej právnej literatúry (Syčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1112 s): „Blízkou osobou podľa Občianskeho zákonníka je aj iná osoba, v rodinnom alebo obdobnom pomere (napr. spolužitie osôb, medzi ktorými je určitý faktický vzťah), za predpokladu, že ujmu, ktorú utrpí jedna z nich, druhá osoba dôvodne pociťuje ako ujmu vlastnú. Práve kvalitatívne predpoklady a intenzita vzájomných vzťahov, vylývajúce z hmotného práva, prezumujú záujem týchto osôb o iniciovanie konania o spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k osobe, ktorá je k nim v uvedenom vzťahu.“

Na ktorý súd mám adresovať podanie? 

Vo všeobecnosti rozlišujeme dva základné druhy príslušnosti, a to vecnú a miestu príslušnosť. Vecne príslušným súdom je na konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vždy okresný súd. V prípade miestne príslušnosti hovoríme o tzv. výlučnej miestnej príslušnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 232 Civilného mimosporového poriadku. Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Nemusí ísť o adresu trvalého pobytu, preto bydliskom môže byť aj zariadenie sociálnej starostlivosti, kde je táto osoba umiestnená po dlhší čas.

V prípade Bratislavy je od 1.6.2023 (nová súdna mapa) miestne príslušný Mestský súd Bratislava II, ktorý vykonáva rodinnú agendu a je príslušný na konania o spôsobilosti na právne úkony.

V zmysle § 232 CMP: „Na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.“

V zmysle odbornej právnej literatúry (Syčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1112 s): „V konaní o spôsobilosti na právne úkony je vždy účastníkom konania osoba so „zdravotným hendikepom“ (duševná porucha, závislosť), preto je na mieste, že sa v tomto konaní upúšťa od formálneho kritéria adresy trvalého bydliska ako kritéria na založenie miestnej príslušnosti, ale miestna príslušnosť je určená tak, aby vec prejednával a rozhodoval súd, ktorý je z hľadiska procesnej ekonómie čo najviac dostupný osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Nie je vylúčené, že v súvislosti s rozhodovaním o spôsobilosti na právne úkony táto osoba bude dlhodobejšie umiestnená v špecializovanom ústave alebo zdravotníckom zariadení, preto kritéria reflektujú cieľ „nasledovať“ osobu v mieste, kde sa nachádza s úmyslom bývania, resp. zdržiavania v určitom dlhšom časovom horizonte. Pod bydliskom treba rozumieť miesto (byt alebo iný priestor), kde má osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná svoje zázemie, uspokojuje svoje potreby bývania, prespávania, trávi tam určitý čas, kde má svoje osobné veci, pričom nejde o stav dočasný.“

Procesná spôsobilosť

Podľa § 239 CMP má osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, v konaní procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu. Pokiaľ však takáto osoba nemá zákonného zástupcu, ustanoví jej súd procesného opatrovníka. V právnej úprave CMP „sa teda paralelne priznáva plná procesná spôsobilosť osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony v konaní ide, a na druhej strane za túto osobu koná buď zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník. Keďže sa priznáva plná procesná spôsobilosť osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, táto osoba si môže zvoliť aj svojho zástupcu.“ (HORVÁTH, E., ANDRÁŠIOVÁ, A.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. Wolters Kluwer: 2016, Bratislava, ISBN: 978-80-8168-362-6, str. 347)

V zmysle § 240 ods. 2 CMP v prípade, že sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolila, súd posúdi, ktorý procesný úkon je v záujme osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná.

Súd pri zohľadnení zdravotného stavu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná túto osobu poučí o jej procesných právach a povinnostiach, ako právo zvoliť si zástupcu a právo aby sa konania zúčastňoval jej dôverník, ktorý nie je zástupcom.

Na rozdiel od hmotnoprávneho opatrovníka, procesnoprávny opatrovník a jeho funkcia je bezprostredne spätá s prebiehajúcim konaním na súde.

Procesným opatrovníkom by mala byť iná osoba, ako ten, kto podal návrh na začatie konania, resp. ako ten, kto má byť ustanovený za hmotnoprávneho opatrovníka.

Čo sa týka jeho kompetencií v konaní, ide v podstate najmä o to, že ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby.

Funkcia procesného opatrovníka je viazaná na prebiehajúce konanie a nemusí byť vždy opodstatnené, aby sa procesný opatrovník zúčastňoval na konaní od jeho začiatku do skončenia. Po jeho ustanovení súdom je vhodné, aby sa pojednávania zúčastnil. Procesný opatrovník sa najmä má vyjadriť v konaní na výzvu súdu. Rozhodnutie vo veci samej súd doručuje tiež procesnému opatrovníkovi.

Výsluch osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná

Súd vypočuje osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná, a to vhodným a primeraným spôsobom s ohľadom na jej zdravotný stav. Od výsluchu môže súd upustiť v prípade, že by výsluch bol na ujmu zdravotného stavu vypočúvanej osoby. V takomto prípade však na osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná „vzhliadne“. Podľa Dôvodovej správy k CMP „Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Účelom „vzhliadnutia“ je bezprostredný kontakt sudcu s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Tento inštitút je inšpirovaný právnou úpravou z Českej republiky, ktorá sa podľa Zákona o zvláštních řízeních soudních (zákon č. 292/2013 Sb.) osvedčila.“

Znalec

Súd v konaní ustanoví a vypočuje znalca. Pokiaľ to znalec navrhne, môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri (4) týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu. Od znaleckého dokazovania možno upustiť skôr výnimočne, a to v prípade, že súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vypočuť ošetrujúceho lekára osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná.

Rozhodnutie o obmedzení

Ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví, pričom ak konanie začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže táto osoba podať najskôr po uplynutí šiestich (6) mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

Pokiaľ súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, musí vo výroku rozsudku vymedziť rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. V prípade zmeny obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenia spôsobilosti súd skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

Súd rozsudok okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti rozhodol. Súd tiež zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.

Ako bude vyzerať rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony? 

Ak súd nezastaví konanie procesným rozhodnutím alebo neodmietne podanie a ani nezastaví konanie.

Meritórnym uznesením pre nesplnenie hmotnoprávnych predpokladov, rozhodne vo veci rozsudkom. Z dôvodu zmeny statusu osoby ale aj jej ochrany, ako aj ochrany tretích osôb ukladá zákon povinnosť evidencie rozhodnutí v Centrálnom registri notárskych listín (§ 250 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). 

V rozsudku súd rozhodne nasledovne: 

  1. Súd obmedzuje spôsobilosť na právne úkony osoby XY, narodená XX, trvale bytom XX, v rozsahu, že menovaný nie je spôsobilý na tieto právne úkony napr.
    1. nakladať so svojím majetkom
    2. disponovať s finančnými prostriedkami nad 20,00 eur mesačne
    3. samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami
    4. uzatvárať akékoľvek zmluvy majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena
    5. uzatvárať dohody v dedičskom konaní
    6. spísať závet
    7. rozhodovať o svojej liečbe
    8. samostatne cestovať do vzdialenosti väčšej ako 5,00 km
    9. iné obmedzenia
  2. Súd ustanovuje osobu XX., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX/XX, K., za opatrovníka pre XX, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XXX, Y..
  3. Opatrovník je ako zástupca menovaného oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach, ktorých sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony týka, každoročne predložiť súdu vždy do 31. 12. príslušného kalendárneho roka vyúčtovanie o správe majetku opatrovanca a po skončení funkcie opatrovníka je do 30 dní povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.

V minulosti súdy vydali rozhodnutie, ktorým obmedzili aj tieto právne úkony:

  1. právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti menovanému vrátane rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby, hospitalizácie, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti
  2. všetky právne úkony hospodárskeho charakteru akéhokoľvek typu a v akejkoľvek forme, týkajúce sa prijímania, nadobúdania a nakladania s finančnými prostriedkami a s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom v akejkoľvek hodnote
  3. zaťažovanie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku
  4. preberanie invalidného dôchodku, iného dôchodku a peňažných dávok zo sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok
  5. disponovanie s účtami a vkladmi v banke
  6. uzatváranie úverových zmlúv, zmlúv o pôžičke a iných zmlúv s právnickými a fyzickými osobami
  7. uzatváranie zmlúv v oblasti poskytovania služieb mobilných operátorov alebo služieb bankových a nebankových subjektov
  8. byť ručiteľom iným osobám
  9. zastupovanie pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy
  10. preberanie doporučených úradných listových zásielok
  11. rozhodovanie o mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska

Trovy konania

Trovy konania hradí štát. To znamená, že súdny poplatok sa za návrh nevyrubuje a neplatí.

V tejto súvislosti je však dôležité upozorniť, že v prípade zjavne bezdôvodného návrhu na začatie konania je navrhovateľ povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o spôsobilosti ktorej sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

Neprípustnosť neodkladného opatrenia pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony

„Zbavenie spôsobilosti na právne úkony súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a liečbou neodkladným opatrením je neprípustné Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do osobnej a majetkovej sféry fyzickej osoby, ktorej sa obmedzenie týka, je značným zásahom do jej osobnej slobody a takto je významným zásahom do jej základných ľudských práv, a to spôsobilosti na práva podľa článku 14 Ústavy SR, na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorým korešpondujú články 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súkromný a rodinný život, ako aj právo na rovnosť pred zákonom podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Práve z uvedeného dôvodu musí súd starostlivo skúmať jednak zdravotný stav osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, predovšetkým odborným znaleckým posúdením a taktiež musí skúmať vplyv mentálneho postihnutia, resp. závislosti na omamných a psychotropných látkach na celkové konanie a činy tejto osoby v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností môže súd následne dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu. Ustanovenie § 243 CMP zároveň súdu ukladá povinnosť túto osobu vyslúchnuť a ak by to bolo na ujmu jej zdravotného stavu, musí túto osobu aspoň vzhliadnuť. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavne nie je možné vykonať dokazovanie v naznačenom smere vzhľadom na zákonné lehoty určené procesným predpisom pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia (30 dní), preto súd vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, ktoré však pre rozhodnutie o osobnom stave posudzovanej osoby, teda osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, nemôžu náležite osvedčiť všetky okolnosti odôvodňujúce potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho rozsahu. Pokiaľ navrhovateľ vyjadruje obavu týkajúcu sa odmietania liečby, prípadne hospitalizácie jeho syna, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení upravené v § 252 až 271 CMP. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení alebo v prípade, ak sa už iné obmedzenia nebudú dať použiť.“ (Uznesenie Krajského súdu, spisová značka: 7Co/15/2020 to dňa 25. 5. 2020)

Po nadobudnutí účinnosti CMP už súd nemôže rozhodnúť o úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, len o obmedzení na konkrétne úkony. 

Zmena a navrátenie spôsobilosti na právne úkony

Ak súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, Civilný mimosporový poriadok umožňuje požiadať súd aj o zmenu obmedzenia, prípadne aj o navrátenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

Za týmto účelom je potrebné podanie návrhu na súd, ktorým sa  žiada buď zmena obmedzenia alebo navrátenie obmedzenia a návrh musí obsahovať okrem iných náležitostí aj opísanie skutočností odôvodňujúcich buď zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Obmedzenie / zbavenie svojprávnosti – právna poradňa

Prečítajte si právnu poradňu - Vaše otázky a odpovede k obmedzeniu / zbaveniu svojprávnosti určitej osoby na právne úkony.

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Ako sa brániť voči susedovým zvieratám-vnikanie na pozemok, túlavé mačky

Susedove mačky nám už viac ako dva roky po sebe ničia našu úžitkovú záhradu a aj ostatnú časť záhrady. Doslovne si...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Vady na vozidle – možnosti vrátenia kúpnej ceny

Od 1.7.2024 je účinná nová úprava zodpovednosti za vady podľa Občianskeho zákonníka, viac si prečítate v našom článku: Zodpovednosť za vady od 1.7.2024

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie