Nároky vlastníkov pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obcí a VÚC

V dôsledku uvedeného mnohé obce a VÚC užívali pozemky pod stavbami, ktoré na nich v rámci decentralizácie štátnej správy prešli bez právneho dôvodu. Vzniknutý problém sa snaží riešiť zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 66/2009 Z. z.“). 

Zákon č. 66/2009 Z. z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo VÚC, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo VÚC podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o majetku obcí“) a zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a primerane sa vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín (okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví), športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa zákona o majetku obcí. Naopak nevzťahuje sa na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. 

V ustanovení § 4 ods. 1 zákon č. 66/2009 Z. z. zakotvuje, že: „Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.“ 

Odo dňa 01.07.2009, kedy zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť, teda došlo k zmene v právnom vzťahu medzi vlastníkmi pozemkov a obcami alebo VÚC ako vlastníkmi stavieb na týchto pozemkoch v tom zmysle, že pokiaľ užívanie pozemkov obcami a VÚC bolo do 30.06.2009 uskutočňované bez právneho dôvodu, od 01.07.2009 vzniklo zo zákona oprávnenie obcí a VÚC takéto pozemky užívať, a to na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. 

V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. sa usporiadanie vlastníctva k pozemkom môže uskutočniť poskytnutím náhradného pozemku vlastníkovi pozemku pod stavbou na základe zámennej zmluvy. Náhradný pozemok musí mať primeraný druh, výmeru a bonitu, ako mal zamieňaný pozemok pôvodne pred zastavaním a musí byť poskytnutý v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, môže sa náhradný pozemok poskytnúť v rámci územia obce. 

Ak na usporiadanie vlastníctva nebol poskytnutý náhradný pozemok na základe zámennej zmluvy, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 66/2009 Z. z. „Konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov sa prihliada na potreby vlastníka stavby.“ 

V rámci pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodný pozemok pred zastavaním. 

Ak vo obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhradných pozemkov, ide o pozemok pod stavbou o výmere do 400 m2, požiada o to vlastník pozemku, uskutoční sa usporiadanie vlastníckych vzťahov formou finančnej náhrady. 

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „…nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ 

Zákon teda neumožňuje, aby ktokoľvek (hoci by sa jednalo o obec alebo VÚC) užíval pozemky iných osôb bez právneho dôvodu a / alebo bez primeranej náhrady, čím vzniká nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva aj vlastníkom pozemkov pod stavbami vymedzenými v zákone č. 66/2009 Z. z. 

Pre posúdenie charakteru nároku vlastníkov pozemkov pod stavbami podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je dôležité aj obdobie, v ktorom dochádzalo k obmedzeniu vlastníckeho práva. 

Pokiaľ obce a VÚC užívali cudzie pozemky pred 30.06.2009, dochádzalo k užívaniu pozemkov bez právneho dôvodu, čím sa obec alebo VÚC v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov dopustili bezdôvodného obohatenia. V takomto prípade vznikol vlastníkom pozemkov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 

Po 01.07.2009, kedy zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť, čím došlo k zakotveniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech obcí a VÚC vznikol vlastníkom pozemkov nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena (obmedzenie vlastníckeho práva). 

Zákon č. 66/2009 Z. z. neustanovuje spôsob určenia finančnej náhrady v načrtnutých prípadoch, avšak presnejší obraz pomáha utvárať rozhodovacia prax súdov v sporoch, ktorých predmetom je určenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákona č. 66/2009 Z. z. 

V jednotlivých súdnych konaniach sa súdy zaoberali napr. otázkou, či je v prípade obmedzenia vlastníckeho práva v dôsledku vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. možné poskytnúť vlastníkovi pozemku náhradu za zriadenie vecného bremena aj vo forme opakovaného plnenia alebo iba jednorazovo. V uvedenej otázke sa rozhodovacia prax súdov prikláňa k možnosti poskytnutia náhrady aj vo forme opakovaného plnenia. 

K takýmto záverom dospel aj Okresný súd Bratislava I, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 18C/23/2013 zo dňa 27.10.2016 uvádza: „Pokiaľ ide o požiadavku žalovanej stanoviť finančnú náhradu za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva z dôvodu zákonného vecného bremena jednorazovo, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú. To znamená, že predovšetkým od žalovaného užívateľa pozemku a vlastníka stavby na ňom stojacej závisí, kedy a za akých podmienok k majetkovoprávnemu vysporiadaniu v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. dôjde. Jeho nečinnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyni. Z toho dôvodu nie je možné alebo je značne obtiažne stanoviť výšku náhrady do budúcna, nakoľko žalobkyňa nevie, kedy bude konanie o pozemkových úpravách ukončené. Preto stanovenie výšky odplaty jednorazovo, pri zachovaní štatútu vecného bremena, by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi.“ 

S poskytnutím jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa nestotožnil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 4 Mcdo 2/2014. Nakoľko ako uviedol vo svojom odôvodnení, „… nie je možné ani približne určiť, dokedy bude uvedený stav trvať.“