Nevykonali dielo a nevrátili Vám zálohu? Aké máte možnosti?

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, či uzavretá zmluva o dielo sa bude riadiť Občianskym alebo Obchodným zákonníkom. V prvom prípade ide zväčša o prípady, keď na strane objednávateľa vystupuje spotrebiteľ (fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) a na strane zhotoviteľa dodávateľ (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). 

Úprava Obchodného zákonníka sa uplatní najmä vo vzťahoch medzi podnikateľmi, avšak aj v prípadoch, keď sa na použití Obchodného zákonníka zmluvné strany dohodnú v samotnej zmluve. Uvedené vyplýva z § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktoréo “Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.” Tu je však tiež potrebné upozorniť, že aj táto autonómia vôle zmluvných strán je eliminovaná ochranou spotrebiteľa. 

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ zhotoviteľ je v omeškaní a nevykoná dielo včas, je potrebné mu poskytnúť objednávateľom dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá musí byť primeraná. Až po tom, ako táto lehota márne uplynie, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie už zaplateného plnenia alebo jeho časti. Rovnako je možné aj do dokumentu, ktorým sa zhotoviteľovi poskytuje dodatočná lehota, zahrnúť samotné odstúpenie z dôvodu márneho uplynutia lehoty. Podľa odbornej právnej literatúry (Fekete, I.: Občiansky zákonník Veľký komentár 2. Diel. Eurokódex 2011, s. 1470) „Veriteľ nemusí po márnom uplynutí lehoty znova prejaviť vôľu, že od zmluvy odstupuje, pretože zánik záväzku nastane uplynutím lehoty. Predpokladom však je, že veriteľ už pri stanovení dodatočnej lehoty na splnenie dlžníka výslovne vyrozumel, že po jej márnom uplynutí odstupuje od zmluvy.“ 

Občiansky zákonník upravuje aj možnosť objednávateľa odstúpiť od zmluvy kedykoľvek počas zmluvne dohodnutej lehoty na vykonanie diela aj bez uvedenia dôvodu. Rozdiel oproti predchádzajúcej možnosti je, že v tomto prípade zhotoviteľ nebude v omeškaní, nakoľko odstúpenie je možné len do lehoty poskytnutej na zhotovenie diela. Uvedené vyplýva z § 642, podľa ktorého “Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.”

Pokiaľ sa zmluva o dielo dojednala podľa Obchodného zákonníka, môže objednávateľ od nej odstúpiť a požadovať vrátenie zálohy v závislosti od toho, či pôjde o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Pričom “je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.” 

V prípade podstatného porušenia môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty, avšak je potrebné odstúpenie oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení objednávateľ dozvedel. 

V prípade nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti je potrebné poskynúť zhotoviteľovi dodatočnú primeranú lehotu na plnenie, až následne môže zhotoviteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie poskytnutého plnenia (napríklad zálohy).