Nový zákon o sociálnej práci

Zákon o sociálnej práci upravuje sociálnu prácu, právne vzťahy súvisiace s výkonom sociálnej práce, ako aj právne postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Úprava tejto oblasti v predošlom zákone absentovala. Hlavnou myšlienkou a úlohou bolo navrhnúť riešenie profesijného zabezpečenia výkonu sociálnej práce, pretože pre jej výkon neexistovali žiadne oficiálne pravidlá.

V dôvodovej správe sa uvádza, že:

„Predkladaný vládny návrh zákona v čl. I upravuje sociálnu prácu, právne vzťahy súvisiace s výkonom sociálnej práce, ako aj právne postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.“

Zákon je rozdelený na 5 častí.

Cieľom zákona je podporiť profesionalizáciu výkonu všeobecne, predovšetkým ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov. Tieto kvalifikačné predpoklady ustanovuje § 5 zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny takto:

Na účely zákona je sociálna práca vymedzená ako odborná činnosť vykonávaná sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom, t. j. ako súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca alebo vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Zákonné podmienky sa navrhovali vytvoriť aj na výkon konkrétnych špecializovaných odborných pracovných činností v špecializovaných odboroch sociálnej práce. Pre niektoré oblasti výkonu sociálnej práce tak bude možné v budúcnosti požadovať príslušnú špecializáciu. Niektoré oblasti sociálnej práce totižto požadujú širšie vedomosti ako tie, ktoré sú získané v rámci vysokoškolského štúdia.

Súčasťou zákona sú aj tzv. nadstavbové odborné činnosti, ktorých podstatou je, že na ich vykonávanie je nevyhnutné absolvovať akreditované vzdelávanie. Takýmto spôsobom môže sociálny pracovník, asistent sociálnej práce a iné profesie pôsobiace v oblasti sociálnych vecí a rodiny, získať a legitímne vykonávať rôzne špecifické odborné znalosti, ktoré nevyžadujú vzdelanie v sociálnej práci, psychológii, pedagogike, atď. Ustanovenia týkajúce sa špecializácií a nadstavbových odborných činností budú účinné až k 1. januáru 2016 a to z dôvodu, že ide o nové inštitúty, ktorých príprava a zavedenie si vyžaduje čas.

Ďalšou novotou je aj sociálna práca vykonávaná ako samostatná prax a to formou samostatnej zárobkovej činnosti v podobe výkonu samostatnej praxe, podobne ako v iných profesiách. Na základe tohto sa živnostenský zákon rozšíri o činnosti, ktoré nie sú živnosťou, o sociálnych pracovníkoch.

Ďalšie informácie:

V dôvodovej správe sa uvádza aj informácia, že ministerstvo samo nemôže spravovať profesiu sociálnej práce a navrhovalo riešiť spravovanie profesie sociálny pracovník a asistent sociálnej práce prostredníctvom samostatnej profesijnej organizácie so zákonom priznanými kompetenciami. Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce sa navrhovalo zveriť rozhodovanie o členstve v komore, disciplinárnych previneniach, taktiež aj o povoleniach na výkon samostatnej praxe a uznávaní dokladov o absolvovaní vzdelávania vydaného zahraničnou inštitúciou na účely preukázania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa zákona. Na konanie o disciplinárnych previneniach, konanie vo veci vydania povolenia a konanie o odňatí povolenia na výkon samostatnej praxe sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní.

Vzhľadom na postupné zavádzanie systému vzdelávania, špecializácií a na konštituovanie a prevádzkovanie komory, ustanovenia budú nadobúdať rôznu účinnosť.