Porovnanie zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere

Zmluva o pôžičke je upravená v ustanoveniach § 657 – 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“). V zmysle uvedenej právnej úpravy „zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“

Na druhej strane zmluva o úvere je upravená v ustanoveniach § 497 – 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník“), podľa ktorých sa „Zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

Ako je zakotvené v citovaných ustanoveniach, kým na základe zmluvy o pôžičke veriteľ dlžníkovi predmet pôžičky prenecháva, na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje, že dlžníkovi predmet úveru poskytne na jeho požiadanie.

Občiansky zákonník teda pri zmluve o pôžičke „okrem dohody zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy na vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky“ (PATAKYOVÁ, M. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vyd. Praha : C. H. Beck, 2010, 983), a teda jedná sa o reálny kontrakt, zatiaľ čo zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, a teda pre vznik záväzkov z nej postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy a k odovzdaniu predmetu úveru môže dôjsť až v budúcnosti na požiadanie dlžníka.

V tejto súvislosti je ešte potrebné poznamenať, že dlžníkovi zo zmluvy o úvere „vzniká právo (nie povinnosť) úver čerpať.“ (KRAJČO, J.: Občiansky zákonník pre prax. Komentár III.EUROUNION, str. 2847)

Ďalším rozdielom je skutočnosť, že kým predmetom úveru môžu byť iba peniaze, predmetom pôžičky môžu byť aj iné veci určené podľa druhu, nie však individuálne určené veci.

Kým platenie úrokov patrí medzi pojmové znaky úveru, pôžička môže byť dojednaná aj bez úrokov. V zmysle § 658 Občianskeho zákonníka je možné úroky dojednať pri peňažnej pôžičke.

V zmluve o úvere úrok z poskytnutého úveru predstavuje „cenu peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o úvere veriteľ umožňuje čerpať dlžníkovi.“ (PATAKYOVÁ, M. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vyd. Praha : C. H. Beck, 2010, 987)