Zamestnanec vykonáva konkurenčnú činnosť ako zamestnávateľ, ako postupovať?

Zákonník práce zakotvuje určité možnosti obmedzenia aktivít zamestnanca, ktoré by mali konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa, a to počas trvania pracovné pomeru, aj po jeho skončení. 

Podľa ustanovenia § 83 Zákonníka práce: „Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.“ Ak už bol súhlas zamestnávateľa udelený, môže ho zamestnávateľ z vážnych dôvodov odvolať. Odvolanie súhlasu musí mať písomnú formu a musí obsahovať uvedenie dôvodov odvolania súhlasu. Zákonník práce zakotvuje aj okruhy zárobkových činností, na ktoré sa súhlas zamestnávateľa nevyžaduje – výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. 

Obmedzenie zárobkovej činnosti konkurenčného charakteru po skončení pracovného pomeru je možné, ak si to zamestnanec a zamestnávateľ dohodli v pracovnej zmluve. Podľa § 83a Zákonníka práce: „Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.“ 

Obmedzenie zárobkovej činnosti je možné dojednať iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. 

Ak došlo k dojednaniu obmedzenia zárobkovej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia dojednaného záväzku.  

V pracovnej zmluve je možné dojednať aj primeranú peňažnú náhradu, ktorú bude zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší povinnosť zdržať sa konkurenčnej činnosti. Avšak: „pre zamestnávateľov, ktorí by porušením konkurenčnej doložky boli ohrození väčšou škodou, než je výška peňažnej náhrady, ktorú si so zamestnancom dohodli ako odplatu za dodržanie konkurenčnej doložky (limitujúcej výšku primeranej peňažnej náhrady), je výhodnejšie, aby si pre prípad porušenia konkurenčnej doložky zamestnancom peňažnú náhradu vôbec nedohodli. V takomto prípade by zamestnanec vôbec nemal možnosť „vykúpiť sa“ z plnenia konkurenčnej doložky zaplatením dohodnutej peňažnej náhrady, ale trvala by až do skončenia pôvodne dohodnutej doby trvania konkurenčnej doložky.“ (TKÁČ, V. a kol.: Zákonník práce. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, ISBN: 978-80-8168-069-4). 

V súvislosti k konkurenčnou činnosťou zamestnanca môže v niektorých prípadoch dôjsť aj k porušeniu obchodného tajomstva podľa § 53 Obchodného zákonníka.