Tehotná zamestnankyňa a jej pracovné podmienky

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach vymedzuje univerzálny osobný rozsah žien, voči ktorým je zamestnávateľ povinný plniť zákonné povinnosti, vytvárať určité pracovné podmienky a pre ktoré platí všeobecný zákaz zamestnávania prácami na pracoviskách, ktoré sú zakázané takýmto zamestnankyniam, ku ktorým okrem iných sa zaraďujú aj tehotné zamestnankyne.

Za tehotnú zamestnankyňu sa na účely Zákonníka práce považuje zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.

Prečítajte si aj: Návrat zamestnankyne do práce po materskej/rodičovskej dovolenke

Zákonník práce ustanovuje, že tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu.

V zmysle vyššie uvedeného nariadenia zamestnávateľ je tiež povinný posudzovať charakter, stupeň a trvanie vystavenia pôsobenia škodlivých faktorov, vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok, ako aj posúdiť charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia. Vyhodnotenie rizík pre bezpečnosť a zdravie a odborné posúdenie zdravotnej spôsobilosti z hľadiska možných účinkov na tehotenstvo takej ženy zo strany príslušného lekára musí byť základom pre prijatie potrebných opatrení zo strany zamestnávateľa podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Vo vzťahu k vymedzenému osobnému rozsahu žien v práci nemožno tehotné ženy nútiť k výkonu prác, pri ktorých sa zistilo ohrozenie bezpečnosti a zdravia, ako aj možné účinky na tehotenstvo. Zamestnávateľ má zároveň aj informačné povinnosti voči tehotným ženám a zástupcom zamestnancov o posúdených rizikách a o všetkých príslušných opatreniach v oblasti ochrany práce.

Podľa ustanovení Zákonníka práce sa okrem vyššie uvedených povinností zvyšuje ochrana tehotnej ženy tým, že tehotná žena nesmie byť ďalej zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe.

Zákonník práce upravuje aj predpísaný postup zamestnávateľa vo forme zákonných povinnosti v prípade tehotenstva zamestnankyne, ak ide o zamestnankyňu, ktorá vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ohrozuje jej tehotenstvo. V takom prípade zamestnávateľ je povinný uskutočniť dočasnú úpravu pracovných podmienok v pracovnom pomere so zamestnankyňou, ktorá splnila svoju ohlasovaciu povinnosť, teda písomne oznámila zamestnávateľovi príslušné skutočnosti o tehotenstve.

Ak nie je možná úprava pracovných podmienok, nasleduje povinnosť zamestnávateľa zmeniť pracovný pomer jednostranne, a to preradiť príslušnú zamestnankyňu dočasne na pre ňu vhodnú prácu s možnosťou dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, zamestnávateľ ju preradí po dohode s ňou aj na prácu iného druhu.

Pri poklese zárobku v takomto prípade prevedenia na inú prácu sa poskytne tehotnej zamestnankyni vyrovnávacia dávka z nemocenského poistenia, ktorá kompenzuje stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti. Zákon o sociálnom poistení upravuje podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku, postup pri poskytovaní vyrovnávacej dávky a určenie jej výšky.

Významnú ochrannú funkciu tehotenstva zamestnankyne plní ustanovenie Zákonníka práce, podľa ktorého, ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Zmeny pracovného pomeru z hľadiska vysielania na pracovné cesty tehotnej zamestnankyne prichádzajú do úvahy iba s ich súhlasom.

Právne povinnosti zamestnávateľa, pokiaľ ide o úpravu pracovného času tehotnej ženy, je podmienená jej žiadosťou o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času. Z povinnosti zamestnávateľa vyhovieť uvedenej žiadosti existuje výnimka v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, ktoré bránia požadovanej úprave pracovného času.

V prípade práce nadčas zamestnávateľ musí získať súhlas tehotnej ženy a v prípade pracovnej pohotovosti sa zamestnávateľ musí s tehotnou ženou dohodnúť na pracovnej pohotovosti, nemôže jej ju nariadiť. Rovnako tehotnej žene možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ňou.

Pri skončení pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou rovnako platia určité pravidlá zakotvené v Zákonníku práce, ktoré takejto zamestnankyni poskytujú zvýšenú ochranu pred skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ nesmie dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, ale jedine v prípade, že existuje výpovedný dôvod spočívajúci v konaní zamestnankyne, ktorá porušila pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. V prípade, ak by zamestnávateľ tento zákaz výpovede porušil a konal v rozpore so Zákonníkom práce, výpoveď by bola neplatná. V žiadnom prípade by to neznamenalo, že výpovedná doba uplynie, až keď skončí tzv. ochranná doba.

Určité obmedzenia Zákonník práce upravuje aj v prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnankyňou, ktorá je tehotná. Zákonník práce pre prípad skončenia pracovného pomeru s takou zamestnankyňou neurčuje žiadne konkrétne platné právne dôvody skončenia pracovného pomeru, požaduje však, aby tieto dôvody nesúviseli s jej tehotenstvom.

Pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou zamestnankyňou je zamestnávateľ povinný svoje rozhodnutie skončiť pracovný pomer náležité písomne odôvodniť s tým, že dôvod skončenia pracovného pomeru nemôže súvisieť s jej tehotenstvom.

Pre platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou zamestnankyňou Zákonník práce teda vyžaduje nasledovné náležitosti skončenia pracovného pomeru:

V prípade absencie ktorejkoľvek náležitosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe bude skončenie pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou neplatné.

Prečítajte si aj: Výpovedná doba a zákaz výpovede – základné informácie