Trestné oznámenie za ohováranie, krivé obvinenie či týranie

Ako a kam podať trestné oznámenie? 

Postup pred začatím trestného stíhania upravuje ustanovenie § 196 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Trestné oznámenie je možné podať ktorékoľvek prokurátorovi, ktorémukoľvek policajtovi alebo na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice. 

Ak sa trestné oznámenie podáva policajtovi a ten zistí, že sa vec týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu je povinný upovedomiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Trestné oznámenie je možné podať písomne, elektronicky, ale aj ústne do zápisnice. Ak sa trestné oznámenie podáva ústne, musí policajt oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu a vypočuť o okolnostiach spáchania trestného činu a osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch, výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom. Ak je oznamovateľom poškodený, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré sa nazýva tzv. adhézne konanie. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať:

  • čas a miesto podania
  • označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal
  • základné skutočnosti trestného oznámenia

Policajt má lehotu 30 dní odo dňa prijatia trestného oznámenia na rozhodnutie, či začne vo veci trestné stíhanie. Ak policajt zistí, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania prichádzajú do úvahy viaceré varianty a to:

  • odovzdanie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu
  • odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie
  • odloženie veci, napríklad ak je trestné stíhanie neprípustné alebo zanikla trestnosť činu
  • odmietnutie veci

Uznesenie doručí oznamovateľovi a poškodenému a do 48 hodín aj prokurátorovi. Ak o to požiada do 30 dní poškodený alebo oznamovateľ, prokurátor preskúma postup policajta. 

V zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 Trestného poriadku ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistia, že je potrebné vykonať jeho doplnenie, môžu tak urobiť:

  • výsluchom oznamovateľa
  • výsluchom poškodeného
  • vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa
  • vyžiadaním písomných podkladov od inej osoby

Fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v Slovenskej republike a bola poškodená trestným činom spáchaným v inom členskom štáte Európskej únie, je oprávnená podať trestné oznámenie príslušnému orgánu podľa Trestného poriadku, ak tak nemohla urobiť v členskom štáte Európskej únie, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo ak ide o zločin, ak tak urobiť nechcela. 

Trestné oznámenie je možné podať aj na neznámeho páchateľa.

Potrebujete spísať trestné oznámenie a zastupovanie na súde? Neváhajte a kontaktujte našu advokátsku kanceláriu

Ako zistím, či je na mňa podané trestné oznámenie? 

Skutočnosť, že na Vás bolo podané trestné oznámenie sa môžete dozvedieť viacerými spôsobmi. V zmysle ustanovenia § 196 ods.2 Trestného poriadku môže jednak „prokurátor alebo policajt vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129. Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta.“ V tomto prípade sa o tom dozviete z predvolania na výsluch podozrivého zo spáchania trestného činu. 

V praxi však niektorí policajti zasielajú podozrivému aj oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin. 

Ako ho napísať?

V úvode si dovoľujeme vysloviť názor, že neexistuje komplexný návod ako napísať trestné oznámenie. Do pozornosti však dávame podstatné skutočnosti, ktoré by ste pri písaní trestného oznámenia nemali opomenúť. Oznamovateľ trestného činu by mal v oznámení uviesť všetko, čo mu je o danom skutku známe. Mal by sa zamerať najmä na samotný priebeh trestnej činnosti, miesto a čas spáchania trestného činu, vonkajšie znaky páchateľov a ich opis oblečenia či iných výzorových čŕt, zvukov a ďalších skutočností, ktoré môžu viesť odhaleniu páchateľa trestného činu.

Do kedy treba podať trestné oznámenie 

Zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) upravuje v ustanovení § 87 inštitút premlčania trestného stíhania, v dôsledku ktorého zaniká trestnosť činu a trestné stíhanie je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku neprípustné. Z uvedeného vyplýva, že trestné stíhania nie je vôbec možné začať a ak by trestné stíhanie začalo, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Aby sme presne popísali, o aké dĺžky lehôt sa jedná, musíme vychádzať z ustanovenia § 87 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je:

  1. tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie
  2. dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý sa dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov
  3. desať rokov, ak ide o ostatné zločiny
  4. päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý sa dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky

Lehoty začínajú plynúť od okamihu spáchania trestného činu. 

Zákon ďalej v ustanovení § 87 ods. 2 stanovuje, čo všetko sa do premlčacej doby nezapočítava, a to „doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania, doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.“

Trestné oznámenie za ohováranie 

V tomto prípade by mala byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 373 Trestného zákona: 

„(1) Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ 

Objektom ochrany je v prípade trestného činu ohovárania ochrana cti, dobrej povesti a vážnosti človeka. Predmetom útoku nemôže byť iná ako individuálna fyzická osoba. Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní, ktorým sa oznamuje nepravdivý údaj o inej osobe. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby bol tento údaj spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť osoby u spoluobčanov alebo mu spôsobiť inú vážnu ujmu v podnikaní, zamestnaní či rodinných vzťahoch. Tento trestný čin môže spáchať akákoľvek fyzická osoba, ktorá je trestnoprávne spôsobilá. Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje úmysel, ktorý môže byť aj nepriamy.

Trestné oznámenie za krivé obvinenie

V tomto prípade by mala byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 345 Trestného zákona: 

„(1) Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ 

Tento trestný čin má dva objekty ochrany. Prvým objektom ochrany je záujem spoločnosti na riadnej činnosti štátneho aparátu, druhým objektom ochrany je záujem spoločnosti na ochrane občanov pred neoprávneným stíhaním. Objektívna stránka spočíva v lživom obvinení z trestného činu, čiže v objektívne nepravdivom obvinení založenom na vymyslených skutkových okolnostiach či zamlčaní závažných okolností a to napríklad takým spôsobom bude podané trestné oznámenie. Ďalšou podmienkou je, že páchateľ si je vedomý nepravdivosti svojich informácií. Úplne postačuje, ak bude možné osobu podľa určitých informácii určiť, nie je nevyhnutné jej priame označenie. Krivého obvinenia sa môže dopustiť aj obvinený, svedok, znalec či tlmočník. Na trestnosť činu sa vyžaduje priamy alebo aj nepriamy úmysel. Páchateľom môže byť akákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Trestné oznámenie za týranie blízkej osoby

V tomto prípade by mala byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 208 Trestného zákona: 

„(1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

  1. bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
  2. bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
  3. nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
  4. vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
  5. neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, 

potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.“ 

Trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby zaraďujeme do tretej hlavy Trestného zákona. Skutková podstata tohto trestného činu spočíva v spôsobovaní fyzického alebo psychického utrpenia konkrétnymi spôsobmi, ktoré trestný zákon taxatívne vymenúva. Páchateľ svojim zlým zaobchádzaním musí prejaviť hrubší stupeň surovosti. Priamym páchateľom môže byť ten, komu bola týraná zverená do starostlivosti alebo komu je táto osoba blízka. Účastníkom trestného činu môže byť ktokoľvek.

Trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy od zamestnávateľa

V tomto prípade by mala byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 214 Trestného zákona: 

„(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“ 

Tento trestný čin môže byť spáchaný dvomi formami:

  • nevyplatením mzdy, platu alebo inej odmeny
  • vykonanie opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia peňažných prostriedkov

Pri tomto trestnom čine máme špeciálny subjekt, ktorým môže byť štatutárny orgán právnickej osoby, zamestnávateľ alebo prokurista.

Trestné oznámenie za obťažovanie

V tomto prípade by mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu obťažovania podľa § 360a Trestného zákona: 

„(1) Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že

  1. sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,
  2. vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,
  3. ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,
  4. zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo
  5. ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života,

potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ 

Trestný čin obťažovania má všeobecný subjekt, čo znamená, že ho môže spáchať akákoľvek fyzická osoba. Objektom ochrany tohto trestného činu je bezpečnosť osôb, ich zdravie a život. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje prenasledovanie, ktoré z časového hľadiska musí naplniť kritérium dlhodobosti a musí podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života osoby, ktorá je prenasledovaná, prípadne jemu blízkej osoby. Ustanovenie § 360a priamo vymenúva spôsoby, ako možno kvalitu života zhoršiť t.j. vyhrážaním sa ublížením a zdraví, vyhľadávaním osobnej blízkosti atď.

Trestné oznámenie na zamestnávateľa

V tomto prípade by mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona: 

„(1) Kto neoprávnene zamestná osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ 

Pri tomto trestnom čine upozorňujeme, že sa netýka nelegálneho zamestnávania občanov Slovenskej republiky. V zmysle tohto ustanovenia ide o situáciu, keď osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore s právnym predpisom je zamestnaná zamestnávateľom. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby bol zamestnávateľ v predchádzajúcich mesiacoch za obdobný čin postihnutý, teda postačí ak by bol sankcionovaný aj len za priestupok. 

V tomto prípade by mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu neodvedenie dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona: 

„(1) Kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“ 

Objektom ochrany tohto trestného činu je ochrana záujmu štátu na riadnom odvádzaní dane. Pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje konanie spočívajúce v zadržaní a neodvedení určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, starobné dôchodkové poistenie, ktoré zrazí. V tomto prípade úplne postačí ak ide o činnosť vykonávanú v malom rozsahu. K naplneniu subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Páchateľom tohto trestného činu môže byť platiteľ dane napr. zamestnávateľ, platiteľ poisteného, ide teda o tzv. špeciálny subjekt.

Nezaplatenie výživného 

V tomto prípade by mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona: 

„(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. 

(2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“ 

Prostredníctvom tohto ustanovenia sa chráni nárok na výživu, ktorý vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych (ďalej len „Zákon o rodine“). Nejde len o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom, ale o akýkoľvek druh vyživovacej povinnosti podľa ustanovení Zákona o rodine. Skutková podstata tohto trestného činu je naplnená v prípade, ak si povinná osoba nesplní vyživovaciu povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, alebo sa tejto povinnosti úmyselne vyhýba. Páchateľom je osoba, ktorá je povinná vyživovať alebo zaopatrovať iného. Tento trestný čin môže byť spáchaný úmyselne alebo aj z nedbanlivosti.

Je možné trestné oznámenie stiahnuť? 

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 5 Trestného poriadku sa v trestnom konaní uplatňuje zásada legality: „Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.“ Z uvedeného vyplýva, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie, musí prijať oznámenia o podozreniach zo spáchania trestných činov a prijať podnety na trestné stíhanie a začať vo veci konať v súlade s trestným poriadkom. Prokurátor je taktiež povinný začať konať vo veci aj bez oznámenia, na základe vlastnej činnosti, ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného, resp. ak sú splnené zákonné predpoklady pre trestné stíhanie. 

So zásadou legality veľmi úzko súvisí zásada oficiality, ktorá je upravená v ustanovení § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Táto zásada je založená na skutočnosti, že Trestný poriadok neumožňuje podávateľovi trestného oznámenia vziať toto „podanie“ späť a tým docieliť zastavenie trestného stíhania, nakoľko sa na trestné stíhanie vzťahuje zásada oficiality. Výnimku z tejto zásady prestavujú:

  1. súhlas poškodeného podľa § 211 Trestného poriadku, inak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku
  2. návrhové právne úkony
    1. podávanie opravných prostriedkov
    2. náhrada škody poškodenému
    3. odmeny svedka, tlmočníka, prekladateľa
    4. rozhodovanie o zahladení odsúdenia
    5. rozhodovanie o odklade výkonu trestu

Trestné oznámenie môže byť podané z viacerých dôvodov. Podstatou úspešného začatia trestného stíhania je podozrenie z naplnenia znakov skutkových podstát niektorých trestných činov, ktoré sú upravené v Trestnom zákone.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Vnikanie susedových mačiek na pozemok

Susedove mačky nám už viac ako dva roky po sebe ničia našu úžitkovú záhradu a aj ostatnú časť záhrady. Doslovne si...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Trestné oznámenie na cudzinca za TČ spáchaný v cudzine

Chcem sa spýtať, či je možné ako fyzická osoba na Slovensku podať trestné oznámenie o krádeži, ktorej páchateľom je obyvateľ...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Odhlásenie z trvalého pobytu

Mal som dve deti v pestúnskej starostlivosti, odišli od nás pred 6 rokmi a neodhlásili sa z trvalého pobytu, ako...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie