Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia – 2. časť

Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí (nálezov) v Slovenskej republike sa spravuje zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov.

Podľa § 49 tohto zákona sa uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa uzná tým, že súd, ktorý je príslušný na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Tomu zodpovedá ustanovenie § 42 ods. 4 Exekučného poriadku.

Zákon o rozhodcovskom konaní (na rozdiel od § 67 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) neumožňuje účastníkovi podať samostatný návrh na uznanie / neuznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia. Námietky proti uznaniu a výkonu sa riešia v rámci exekučného konania. Preto nemožno na rozhodcovské rozhodnutie uplatniť § 44 ods. 5 Exekučného poriadku.

Pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozhodnutia upravenými v zákone má prednosť úprava v medzinárodnej zmluve (§ 53 zákona č. 244/2002 Z.z.). Takouto medzinárodnou zmluvou je predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (New York 10.6.1958, vyhl.č. 74/1959 Zb.).[1]

Okrem toho vzájomné uznávanie rozhodcovských rozhodnutí upravujú aj niektoré dvojstranné zmluvy. V prípade, že niektorý štát, s ktorým je SR viazaná aj dvojstrannou zmluvou, je zmluvnou stranou aj vyššie uvedeného dohovoru, použije sa prednostne dvojstranná zmluva.

Ide o tieto zmluvy:

  • Zmluva medzi ČSSR a Afgánskou demokratickou republikou o občianskych a trestných (Praha 24.6.1981, vyhl.č. 44/1983 Zb.)
  • Zmluva medzi Československou republikou s Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Praha, 16.1.1959, vyhl.č. 97/1960 Zb.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Cyperskou republikou o trestných (Nikózia, 23. 4. l982, vyhl. č. 96/1983 Zb.)
  • Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych Záverečným protokolom (Praha 29.októbra 1992, ozn.č. 193/1993 Z.z.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Jemenskou ľudovou demokratickou republikou o právnej občianskych a trestných veciach (Praha, 19. 1. 1989, ozn. č. 76/1990 Zb.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných
  • Zmluva medzi ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Bratislava 28. 3. 1989, ozn. č. 63/1990 Zb.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Mongolskou ľudovo-demokratickou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (Ulánbátar 15. 10. 1976, vyhl. č. 106/1978 Zb.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Sýrskou arabskou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Damašek, 18. 4. 1984, vyhl. č. 8/1986 Zb.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Španielskom o právnej pomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych veciach (Madrid 4. 5. 1987, vyhl. č. 6/1989 Zb.)
  • Dohovor medzi republikou Československou a Švajčiarskom o rozhodnutí (Bern, 21. 12. 1926, vyhl. č. 23/1929 Zb.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Tuniskou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných, O uznaní a výkone justičných rozhodnutí a o vydávaní s Dodatkovým protokolom (Tunis, 12. 4. 1979, vyhl. č. 40/1981 Zb.)
  • Zmluva medzi ČSSR a Vietnamskou socialistickou republikou o občianskych a trestných (Praha, 12. 10. 1982, vyhl. č. 98/1984 Zb.)

Európsky exekučný titul

  • nariadenie nadobudlo účinnosť 21. januára 2004, uplatňuje sa od 21. októbra 2005
  • vzťahuje sa na rozhodnutia vydané a súdne zmiery schválené alebo uzavreté, a dokumenty úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí účinnosti tohto Nariadenia
  • na rozdiel od Nariadenia Brusel I neustanovuje nič o relevancii termínu začatia konania, alebo postupu, z ktorého exekučný titul vzišiel

Predpokladom pre výkon konkrétneho cudzieho titulu podľa tohto nariadenia je jeho osvedčenie ako európskeho exekučného titulu. Osvedčenie vydáva štát pôvodu (cestou súdu, alebo iného svojho orgánu, ktoré určia členské štáty) v jazyku exekučného titulu. Rozhodnutie (zmier, verejnú listinu) možno osvedčiť ako európsky exekučný titul za kumulatívneho splnenia týchto podmienok:

  • je vykonateľné v štáte pôvodu
  • nebolo vydané v rozpore s pravidlami súdnej právomoci podľa nariadenia Brusel I
  • ide o nesporný nárok
  • konanie v štáte pôvodu spĺňa minimálne požiadavky uvedené v kapitole III tohto Nariadenia

Ak stanovené predpoklady spĺňa len časť rozhodnutia, je možné vydať čiastočné osvedčenie o európskom exekučnom titule.

Je možná aj oprava alebo stiahnutie osvedčenia, a to v prípade, ak bolo vydané nesprávne alebo neoprávnene (rozhoduje o tom súd štátu pôvodu). Opravu alebo stiahnutie osvedčenia vykoná súd na žiadosť; odvolanie proti vydaniu osvedčenia nie je prípustné.

V porovnaní s režimom Brusel I (prípustné odvolanie proti vyhláseniu o vykonateľnosti) pri európskom exekučnom titule nie je možné odvolanie proti vykonateľnosti v štáte výkonu (hľadí sa na neho ako na domáci titul).

Naproti tomu, v Nariadení EET je upravená možnosť obmedzenia výkonu a prerušenia exekučného konania, a to nad rámec Exekučného poriadku (článok 23 Nariadenia EET). Ak povinný vzniesol námietku proti titulu osvedčenému ako európsky exekučný titul, alebo požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia v štáte pôvodu, môže súd výkonu:

  1. obmedziť výkon len na vykonanie ochranných opatrení; alebo
  2. podmieniť výkon zložením zábezpeky, ktorú súd určí; alebo
  3. výnimočne aj prerušiť konanie

Európske konanie o platobnom rozkaze

  • nariadenie nadobudlo účinnosť dňa 31. decembra 2006, uplatňuje sa od 12. decembra 2008
  • súd vychádza z tvrdení žalobcu bez vyjadrenia odporcu

EPR sa stáva exekučným titulom na vykonanie exekúcie v členských štátoch (okrem Dánska), ak je po márnom uplynutí lehoty na podanie odporu vyhlásený súdom pôvodu za vykonateľný prostredníctvom tlačiva uvedeného v prílohe Nariadenia. V štáte výkonu sa na takéto rozhodnutie hľadí ako na domáce rozhodnutie. Súd vyznačí vykonateľnosť EPR na formulári ex offo a doručí platobný rozkaz navrhovateľovi.

Vo výnimočných prípadoch je možné kedykoľvek po uplynutí lehoty na podanie odporu podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na súde štátu pôvodu (pre SR je toto nový prípad osobitného preskúmania právoplatného rozhodnutia). Ak súd pôvodu posúdi žiadosť ako nedôvodnú, EPR ostáva platný. Ak súd rozhodne, že dôvody sú opodstatnené, EPR sa stane neplatným. V priebehu posudzovania žiadosti odporcu (povinného) môže na návrh povinného súd výkonu exekúciu obmedziť na ochranné opatrenia, podmieniť výkon poskytnutím záruky, alebo výkon prerušiť (podobne ako pri EET).

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

  • nariadenie nadobudlo účinnosť 1. augusta 2007, uplatňuje sa od 1. januára 2009

Za vec s nízkou hodnotou sporu sa považuje vec, v ktorej hodnota pohľadávky v čase doručenia návrhu súdu nepresahuje 2000 Eur bez úrokov, výdavkov a nákladov. Nariadenie sa nevzťahuje na veci statusové, majetkové práva z manželského zväzku, dedenia zo závetu, vyživovacej povinnosti, konkurz a vyrovnanie, sociálne zabezpečenie, rozhodcovské konanie, pracovné právo, porušenie práva na súkromie a na ochranu osobnosti (vrátane poškodenia dobrého mena).

Rozsudok vydaný v tomto konaní je predbežne vykonateľný, t.j. bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (postačuje doručenie a uplynutie lehoty na plnenie). V štáte výkonu sa na rozsudok hľadí ako na domáce rozhodnutie. Obdobne ako pri EPR, nariadenie upravuje minimálne požiadavky na preskúmanie rozsudku, a to bez lehoty. Ak povinný použil opravný prostriedok, alebo je podanie opravného prostriedku stále možné, alebo ak povinný podal návrh na preskúmanie rozsudku, môže na návrh povinného súd výkonu exekúciu obmedziť na ochranné opatrenia, podmieniť výkon poskytnutím záruky, alebo výkon prerušiť. Ak súd pôvodu preskúmanie zamietne, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd rozhodne, že preskúmanie je dôvodné, rozsudok je neplatný.

Cudzie rozhodcovské rozhodnutie

Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel I, ani Nariadením č. 805/2004. Na území SR sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v týchto právnych režimoch:

  1. zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZRK“)
  2. Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. júna 1958 v New Yorku (uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 74/1959)
  3. Európsky dohovor o medzinárodnej obchodnej arbitráži uzavretý 21. apríla v Ženeve (uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 176/1964 Zb.)
  4. medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia
  5. medzinárodné zmluvy o vzájomnej podpore a ochrane investícií

Pri uznávaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozhodnutia oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie navrhne aj uznanie tohto rozhodnutia. K návrhu sa prikladá aj originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópia.

Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok (§49 ods. 1 ZRK). Z toho vyplýva, že pri uznávaní cudzieho rozhodcovského rozhodnutia nie je možné uplatniť ust. §44 ods. 5 EP.

Na návrh povinného môže exekučný súd odoprieť uznanie a výkon rozhodnutia, a to za predpokladu, že povinný preukáže existenciu dôvodov uvedených v §50 ods. 1 ZRK. Vzhľadom na vyššie uvedené takýto návrh povinného neprichádza do úvahy na začiatku konania, ale až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Exekučný súd odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu povinného ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

Cudzie správne rozhodnutie

Nútený výkon cudzieho správneho rozhodnutia v SR prichádza do úvahy len v prípade, že SR je k takémuto výkonu viazaná medzinárodnou zmluvou (§250w ods. 1 OSP). Umožňuje to napr. zmluva o právnej pomoci s Francúzskom.

Rozhodnutie komunitárneho orgánu:

Podľa článkov 244 a 256 Zmluvy o založení ES sú rozsudky Súdneho dvora a rozhodnutia Rady alebo Komisie, ukladajúce peňažný záväzok, vykonateľné. Exekučný titul opatrí doložkou vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí SR (rozhodnutie Rady, Komisie, alebo Európskej centrálnej banky), resp. Ministerstvo spravodlivosti SR (rozhodnutie Súdneho dvora). Skúma a overuje sa len pravosť rozhodnutia. Zastavenie výkonu rozhodnutia môže vysloviť len Súdny dvor (čl. 256 Zmluvy).

  1. Zmluvnými stranami tohto dohovoru sú (stav 1.8.2009): Afganistan, Albánsko, Alžírsko, Antigua a Barbuda, Argentína, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bahamy, Bahrajn, Bangladéš, Barbados, Belgicko, Bielorusko, Benin, Bolívia, Bosna a Hercegovina, Botswana, Brazília, Brunej, Bulharsko, Burkina Faso, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Čína, Dánsko, Džibutsko, Dominika, Dominikánska republika, Egypt, Ekvádor, Estónsko, Filipíny, Fínsko, Francúzsko, Gabon, Ghana, Grécko, Gruzínsko, Guatemala, Guinea, Haiti, Holandsko, Honduras, Chile, Chorvátsko, India, Indonézia, Irán, Írsko, Island, Izrael, Jamajka, Japonsko, Jordánsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Kambodža, Kamerun, Kanada, Katar, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Kuvajt, Laos, Lesotho, Libanon, Libéria, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko (FYROM), Madagaskar, Maďarsko, Malajzia, Mali, Malta, Maroko, Marshallove ostrovy, Mauretánia, Maurícius, Mexiko, Moldavsko, Monako, Mongolsko, Mozambik, Nemecko, Nepál, Nikaragua, Nový Zéland, Niger, Nigéria, Nórsko, Omán, Pakistan, Panama, Paraguaj, Peru, Pobrežie slonoviny, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, Rwanda, Salvádor, San Maríno, Saudská Arábia, Senegal, Singapur, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené arabské emiráty, Spojené štáty americké, Srbsko, Sri Lanka, Stredoafrická republika, Svätá stolica, Sv. Vincent a Grenadiny, Sýrska arabská republika, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Tanzánia, Thajsko, Trinidad a Tobago, Tunisko, Turecko, Uganda, Ukrajina, Uruguaj, Uzbecká republika, Veľká Británia, Venezuela, Vietnam, Zambia, Zimbabwe.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Vnikanie susedových mačiek na pozemok

Susedove mačky nám už viac ako dva roky po sebe ničia našu úžitkovú záhradu a aj ostatnú časť záhrady. Doslovne si...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Trestné oznámenie na cudzinca za TČ spáchaný v cudzine

Chcem sa spýtať, či je možné ako fyzická osoba na Slovensku podať trestné oznámenie o krádeži, ktorej páchateľom je obyvateľ...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Odhlásenie z trvalého pobytu

Mal som dve deti v pestúnskej starostlivosti, odišli od nás pred 6 rokmi a neodhlásili sa z trvalého pobytu, ako...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie