AKMV 
Dňa 1. augusta 2024 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZP“), ktorou došlo k „doplneniu a prepracovaniu ustanovení o povinnosti
dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená
zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v
spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy„. (zdroj: Dôvodová správa)
Novela reagovala na nedostatky slovenskej právnej úpravy v tejto oblasti, na ktoré upozornila
Európska komisia: Podľa Európskej komisie z porovnania článku 12 smernice 2014/67/EÚ a
ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že smernica vyžaduje zavedenie tzv. subdodávateľskej
zodpovednosti podľa čl. 12 na nediskriminačnom základe, t. j. nielen na cezhraničné situácie, ale aj na vnútroštátne situácie, avšak subdodávateľská zodpovednosť zavedená v § 5 ods. 11
Zákonníka práce sa týka len zodpovednosti za vyplatenie miezd, ak ide o priameho subdodávateľa, ktorý vysiela zamestnancov v rámci cezhraničného poskytovania služieb na územie Slovenskej republiky, ale netýka sa zodpovednosti za vyplatenie miezd, ak ide o priameho subdodávateľa, v rámci vnútroštátneho poskytovania služieb (výnimkou je právna úprava v § 58 Zákonníka práce, ktorá sa týka dočasného pridelenia – viď. § 58 ods. 10 Zákonníka práce). V tomto ohľade Európska komisia uvádza „Slovenská republika tým, že stanovila, že dodávateľ je zodpovedný len za nároky vyslaných pracovníkov, zaviedla prekážku slobody poskytovať služby, ktorá je v rozpore s požiadavkou nediskriminácie uvedenou v článku 12 smernice. Komisia zastáva názor, že zavedením tejto prekážky Slovenská republika porušuje článok 12 smernice.“ (Zdroj: Dôvodová správa)
Žiadosť zamestnanca o vyplatenie mzdy
Podľa nového § 130a ods. 1 ZP: „Zamestnanec môže právo na vyplatenie mzdy uplatniť aj u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“) a ktorej priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca (ďalej len „subdodávateľ“), v rozsahu podľa odseku 2, ak
- ide o splatnú mzdu, ktorá zamestnancovi
- nebola vyplatená a
- patrí za výkon prác podľa prílohy č. 1aa, ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v rámci právneho vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom služby (ďalej len „práca v rámci subdodávateľského vzťahu
- zamestnanec písomne požiada dodávateľa služby o vyplatenie mzdy v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy.
Prácami v rámci subdodávateľského vzťahu sú stavebné práce týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov (napr. renovačné práce, maliarske a čistiace práce v rámci údržby alebo interiérové alebo inštalačné práce). Ak zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa aj ďalšie práce v rámci iných než stavebných činností podľa prílohy č. 1aa ZP, nevyplatenú mzdu voči dodávateľovi si za tieto práce uplatniť nemôže.
Z doslovného výkladu citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že právo podať žiadosť voči dodávateľovi nie je podmienené uplatnením práva na vyplatenie mzdy najskôr u zamestnávateľa.
Žiadosť podľa § 130a ods. 1 by mala obsahovať náležitosti rozpísané v § 130a ods. 3 ZP:
- identifikačné údaje zamestnanca,
- identifikačné údaje zamestnávateľa,
- sumu mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada,
- informáciu o splatnosti mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada,
- sumu vyplatenej časti mzdy za výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu, ak bola subdodávateľom vyplatená,
- dobu, za ktorú zamestnanec žiada o vyplatenie mzdy,
- druh a rozsah práce v rámci subdodávateľského vzťahu vykonanej zamestnancom,
- spôsob vyplatenia mzdy v hotovosti alebo na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky vrátane údajov potrebných pre vyplatenie mzdy.
Zároveň však platí, že „Zamestnanec má právo na vyplatenie mzdy od dodávateľa služby len v rozsahu minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce, najviac v sume rozdielu medzi sumou minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce a mzdou poskytnutou subdodávateľom za výkon tejto práce (§ 130a ods. 2 ZP).“
Ak teda zamestnanec v príslušnom mesiaci vykonáva stavebné práce v medziach vzťahu dodávateľa služby a priameho subdodávateľa napr. 100 hodín, je v tomto mesiaci limitový sumou 4,31 x 100 hodín (rok 2024) bez ohľadu na to, že nevyplatená mzda za tento čas (100 hodín) by bola 750 eur (mesačná minimálna mzda v roku 2024).
§ 130a odsek 4 ZP
„Dodávateľ služby je povinný do 30 dní odo dňa uplatnenia práva na vyplatenie mzdy vyplatiť zamestnancovi mzdu podľa odseku 1 po odpočítaní zrážok zo mzdy, ktoré by vykonal subdodávateľ, ak by mzdu poskytol; ak zo žiadosti o vyplatenie mzdy alebo zo súčinnosti podľa odseku 5 nevyplýva inak, dodávateľ odpočíta zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1. Dodávateľ služby nemá povinnosť vykonať a odviesť zrážky zo mzdy podľa prvej vety. Dodávateľ služby vyplatí mzdu podľa prvej vety spôsobom uvedeným v žiadosti o vyplatenie mzdy.“
§ 130a odsek 5 ZP
„Zamestnanec, subdodávateľ a dodávateľ služby sú povinní poskytnúť si potrebnú súčinnosť. Subdodávateľ je najmä povinný na požiadanie bezodkladne poskytnúť dodávateľovi služby údaje vrátane osobných údajov zamestnanca v rozsahu nevyhnutnom na overenie skutočností rozhodujúcich pre vyplatenie mzdy.“
Dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy podľa odseku 4, ak pri výbere subdodávateľa za účelom vzniku právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, že subdodávateľ nebude svojim zamestnancom vyplácať mzdu. Ustanovenie prvej vety sa neuplatní, ak dodávateľ služby ku dňu uplatnenia práva na vyplatenie mzdy nesplnil svoj splatný peňažný záväzok z právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom, ktorého obsahom je výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu. Na posúdenie toho, či dodávateľ služby vynaložil náležitú starostlivosť, sa vykoná celkové posúdenie podstatných skutkových okolností vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje, pričom možno vychádzať najmä z týchto skutkových okolností:
- a) dohodnutá cena za plnenie subdodávateľa nie je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane nízka,
- b) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom subdodávateľa nie je štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník dodávateľa služby,
- c) subdodávateľovi nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike a v štáte sídla v období dvoch rokov pred vznikom právneho vzťahu medzi dodávateľom služby a subdodávateľom,
- d) subdodávateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla,
- e) subdodávateľ nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla,
- f) na majetok subdodávateľa nie je vyhlásený konkurz, subdodávateľ nie je v likvidácii, nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku,
- g) subdodávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť viac ako šesť mesiacov.
