Výpovedná doba

Zákonník práce uvádza len minimálnu dĺžku výpovednej doby. Je teda možné dohodnúť si výpovednú dobu aj dlhšiu, ako stanovuje Zákonník práce, nie však výpovednú dobu kratšiu. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce „Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Čiže pre prípady, kedy by bola podľa Zákonníka práce minimálna dĺžka výpovednej doby kratšia je možné si ju v pracovnej zmluve predĺžiť. 

Zákonník práce však uvádza aj prípady, keď je výpovedná doba dlhšia ako 2 mesiace. V takýchto prípadoch by bolo dané ustanovenie pracovnej zmluvy neplatné a na konkrétny prípad by sa vzťahovala dĺžka výpovednej doby uvedená v Zákonníku práce. Ide napríklad o prípad § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce „Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.“ 

Výpoveď nemusí obsahovať výslovné uvedenie výpovednej doby, keďže Zákonník práce kogentne určuje jej minimálnu dĺžku aj začiatok jej plynutia. Ani pracovná zmluva nemusí obsahovať presné ustanovenie dĺžky výpovednej doby, je dostatočné uviesť, že na výpovednú dobu sa budú vzťahovať ustanovenia Zákonníka práce. Zamestnávateľ si teda nemôže so zamestnancom dohodnúť kratšiu výpovednú dobu, ako určuje zákon, ani iné pravidlá pre jej plynutie, dlhšiu výpovednú dobu však dohodnúť môže.

Dobrý deň, neuvádzate presný dátum, ani nie je zrejmé, či ste na dohodu o vykonaní práce pracovali aj po vzniku trvalého pracovného pomeru, preto Vám môžeme odpovedať iba všeobecne.

Výpovedná doba pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca je upravená v § 62 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonníka práce“), tak, že „výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce: „Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.“

Zároveň upozorňujeme, že právna úprava pripúšťa, aby si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve dohodli aj dlhšie výpovednú dobu, ako je výpovedná doba podľa citovaných ustanovení.

Pokiaľ je stále v platnosti aj dohoda o vykonaní práce, tá môže byť ukončená uplynutím času (keďže sa vždy uzatvára na dobu určitú), dohodou, vykonaním dohodnutej úlohy alebo odstúpením. Podľa § 226 ods. 3 Zákonníka práce: „Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky.“