Zmluva o tichom spoločenstve vs. zmluva o združení

Právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve je obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník“). Podľa ustanovenia § 673 Obchodného zákonníka sa: „zmluvou o tichom spoločenstve zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.“

Tiché spoločenstvo teda predstavuje špecifickú formu podnikania, pri ktorej tichý spoločník vkladá do podnikania svoje prostriedky a podieľa sa tiež na zisku spoločnosti, ale jeho účasť na podnikaní nie je verejne známa.  

Náležitosti zmluvy o tichom spoločenstve 

Základnými náležitosťami zmluvy o tichom spoločenstve sú:

  • určenie zmluvných strán (tichého spoločníka a podnikateľa)
  • záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi vklad, ktorým sa bude podieľať na jeho podnikaní
  • vymedzenie vkladu (Obchodný zákonník zakotvuje, že predmetom vkladu tichého spoločníka môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní)
  • vymedzenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania podnikateľa

Zmluva o tichom spoločenstve musí mať písomnú formu. 

Oprávnenia tichého spoločníka 

Tichý spoločník má podľa ustanovenia § 675 Obchodného zákonníka právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa na základe zmluvy o tichom spoločenstve podieľa svojim vkladom. Poukazujeme tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo/886/2002, ktorý sa vyjadril, že právo nahliadať „vylučuje možnosť výkladu ako povinnosti tieto doklady vydať na určitú dobu.“ 

Tichý spoločník má taktiež právo, aby mu podnikateľ na požiadanie poskytol informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa svojim vkladom podieľa a kópiu účtovnej závierky. V neposlednom rade má tichý spoločník právo na podiel na zisku podľa dojednaní v zmluve o tichom spoločenstve. 

Zasahovanie do podnikania podnikateľa 

Z legálnej definície zmluvy o tichom spoločenstve, podľa ktorej sa zaväzuje „tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní“ môžeme usudzovať, že tichý spoločník sa na podnikaní podnikateľa podieľa práve poskytnutím vkladu. Právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve nezakotvuje iné spôsoby, akými by sa tichý spoločník na podnikaní podieľal alebo do podnikania podnikateľa zasahoval. 

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 293/2004: Tichý spoločník taktiež nemá právo akokoľvek zasahovať do podnikateľskej činnosti podnikateľa, ktorého je tichým spoločníkom, z podnikateľskej činnosti tohto podnikateľa mu nevznikajú žiadne práva a povinnosti ani za jeho záväzky neručí s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 678 ods. 2 obch. zák. … Tichý spoločník nenapĺňa definíciu podnikateľa… len investuje svoje prostriedky do podnikateľskej činnosti iného subjektu a len týmito prostriedkami sa na základe zmluvy o tichom spoločenstve podieľa na podnikaní inej osoby, bez toho, aby toto podnikanie mohol akokoľvek ovplyvňovať.“ 

Takisto odborná literatúra (napr. MAMOJKA, M. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Eurokodex, 2016, ISBN: 978-80-8155-067-6 a OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, ISBN: 978-80-8168-573-6) sa prikláňa k tomu, že tichému spoločníkovi neprináleží právo podieľať sa na riadení spoločnosti. Uvedené potvrdil aj komentár k Obchodnému zákonníku z dielne vydavateľstva Nová práca, v ktorom sa uvádza: „Tichý spoločník sa nezúčastňuje na podnikaní priamo a nemá vplyv na rozhodovanie v obchodných veciach… Navonok koná jedine konateľ, len on prijíma záväzky, len jemu vznikajú práva a povinnosti.“ 

Zmluva o združení 

V prípade, že by osoba, ktorá poskytuje svoje prostriedky na podnikanie realizované inými subjektami, chcela mať aj vplyv na obchodné rozhodnutia a chcela by sa do podnikania zapájať napr. aj vlastnou prácou, prichádza do úvahy zmluva o združení upravená v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“). 

Pritom by bolo treba popri iných súvislostiach vziať do úvahy aj skutočnosť, či sa tichý spoločník podieľal na podnikaní len majetkovým vkladom (charakteristická črta tichého spoločenstva), alebo sa na dosiahnutí účelu vymedzeného v zmluve zúčastňoval aj osobne, t. j. napríklad vlastnou prácou (charakteristická črta združenia).“ (OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, ISBN: 978-80-8168-573-6, str. 1159) 

V zmluve o združení sa viaceré, minimálne dve osoby (právnické a / alebo fyzické) dohodnú na spoločnom účele a na spoločnom pričinení sa o jeho dosiahnutie, pričom účelom môže byť aj podnikanie. V zmluve o združení je možné podrobne dojednať vyvíjanie činnosti na dosiahnutie účelu združenia, povinnosť členov zdržať sa činností, ktoré by mohli sťažiť dosiahnutie účelu združenia a pod. 

Združenie, ktoré na základe zmluvy o združení vznikne, však nemá právnu subjektivitu a nepodlieha registrácii ani ohláseniu. Vo vzťahu k tretím osobám vystupujú jednotliví členovia združenia, pričom však môžu vystupovať aj pod spoločným menom združenia. Zo záväzkov voči tretím osobám sú členovia združenia viazaní spoločne a nerozdielne posudzuje sa ale, či uskutočňovaný úkon sledoval dosiahnutie účelu dojednaného v zmluve o združení.  

Zánik zmluvy o združení 

Účasť v združení môže zaniknúť:

  1. vystúpením
  2. vylúčením
  3. výpoveďou účastníka (ak bola v zmluve o združení dohodnutá) 

Podmienky vystúpenia účastníka združenia 

Ktorýkoľvek účastník združenia môže zo združenia vystúpiť, avšak nie

a) v nevhodnej dobe za súčasného splnenia podmienky,

b) že by vystúpenie bolo na ujmu ostatných účastníkov združenia. Výnimkou je prípad „vážnych dôvodov“, kedy môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota. 

Nevhodnou dobou je doba, v ktorej sa realizuje spoločná činnosť združenia a vystúpenie niektorého z účastníkov združenia by mohlo ohroziť jej dokončenie. Ďalej môže ísť o prípad, keby vystúpenie niektorého z účastníkov združenia by mohlo spôsobiť ujmu celému združeniu. Pokiaľ by nevhodná doba nebola na ujmu účastníkov združenia, zo združenia možno vystúpiť aj v nevhodnej dobe. Tým sa má zabrániť šikanovaniu ostatných účastníkov združenia.“ (Fekete, I. a kol.: Občiansky zákonník Veľký komentár.) 

Výnimkou zo zákazu vystúpenia niektorého z účastníkov združenia (aj keby to mohlo spôsobiť ujmu ostatným účastníkom) je prípad, ak sú na strane vystupujúceho spoločníka vážne dôvody. Z takýchto dôvodov možno zo združenia vystúpiť kedykoľvek. K vážnym dôvodom môžu v zmysle judikatúry patriť také dôvody, ktoré sú tak závažné a dôležité, že tým prevažujú nepriaznivé dosahy na situáciu ostatných účastníkov združenia, bez ohľadu na to, či vznikli na strane účastníkov, alebo ide o vonkajšie okolnosti (napr. zánik oprávnenia na podnikanie, zrušenie právnickej osoby formou likvidácie a podobne). „Dohodou účastníkov združenia nemožno obmedziť právo účastníka vystúpiť zo združenia z vážnych dôvodov; takým obmedzením je i dojednanie, podľa ktorého účasť účastníka na združení zanikne až uplynutím dojednanej doby počítanej od doručenia vystúpenia ostatným členom združenia.“ (Rc 25/2005) 

Vylúčenie člena združenia 

Vylúčiť účastníka zo združenia je možné podľa Obchodného zákonníka len z vážnych dôvodov jednomyseľným uznesením ostatných účastníkov združenia. Podmienky vylúčenia môže zmluva o združení upraviť inak. 

V zmysle § 839 Občianskeho zákonníka „Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.“ 

V zmysle § 840 Občianskeho zákonníka „Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.“

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Ako získam povolenie na predaj alkoholu v kaviarni?

Potrebovala by som povolenie na predaj alkoholu, nalievanie v kaviarni. Kde môžem získať toto povolenie?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Chov sladkovodných rýb – oprávnenie na podnikanie

Predmet podnikania Chov, spracovanie a obchodovanie s chránenými živočíchmi je zaradený medzi voľné živnosti. Avšak chov sladkovodných rýb podľa § 3 zákona  č. 455/1991 Zb. o živnostenskom...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Ako založiť bezobalový obchod?

Z formulácie činnosti nie je zrejmé, čo bude predmetom „obchodnej činnosti“, t. j. či nepôjde o predaj tovaru, ktorý je z režimu...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie