Dohoda o urovnaní dlhov

Aktualizované: 10.02.2019 | Vytvorené: 18.01.2019 |

Dohodu o urovnaní, ktorú inak nazývame aj dohoda o pokonávke, upravuje § 585 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Dohoda o urovnaní dlhov

Obsah

Dohoda o urovnaní záväzkov Obsahové a formálne náležitosti dohody o urovnaní Predmet urovnania Rozsah urovnania Vplyv omylu na urovnanie Konanie na súde Dohoda o urovnaní dlhu Dohoda o urovnaní podľa Obchodného zákonníka Záver

Dohoda o urovnaní záväzkov

Dohoda o urovnaní je záväzkovo-právny vzťah, ktorý spôsobuje zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa. Nejde však o klasický zánik záväzku, nakoľko dohodou o urovnaní sa súčasne nahrádza doterajší záväzok novým záväzkom. Účelom dohody o urovnaní je úprava sporných a pochybných práv a povinností medzi stranami. Znamená to, že každá zo strán musí čiastočne ustúpiť zo svojich požiadaviek, a to bez toho, aby zisťovali, aký je skutočný stav veci. Účelom takejto dohody je zabezpečiť, aby sa strany vyhli možnému sporovému konaniu pred súdom. Spomínané ústupky však nemusia byť nepodmienečne súčasťou urovnania.

Ústrednými pojmami dohody o urovnaní sú „spornosť“ a „pochybnosť“. Tie sa môžu týkať samotnej existencie, obsahu či rozsahu záväzku. Pod pojmom spornosť rozumieme situáciu, keď zmluvné strany nevedia nájsť kompromis ohľadom právne významnej skutočnosti. Ak hovoríme o práve, ktoré je pochybné, nie je úplne jasné trvanie či obsah záväzku. Zdôrazňujeme, že urovnať možno sporné záväzky, pochybné záväzky, ale aj záväzky, pre ktoré platí, že sú sporné a pochybné zároveň. Určenie spornosti a pochybnosti je subjektívna kategória, ktorá je závislá výlučne od vôle subjektov záväzkovo-právneho vzťahu. Pre uzatvorenie dohody o urovnaní nie je rozhodujúci názor tretích osôb o spornosti predmetného práva.

Práve existencia sporného alebo pochybného práva odlišujem dohodu o urovnaní od iných inštitútov ako je dohoda o zmene záväzku, privatívna novácia, vzdanie sa práva či odpustenie dlhu.

Dohodu o pokonávke zaraďujeme medzi tzv. nepomenované zmluvné typy, nakoľko ich výslovná úprava v Občianskom zákonníku absentuje. V prípade absencie explicitnej úpravy použijeme subsidiárne všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch. Aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami bude mať primárne právna úprava § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale taktiež aj individuálne zmluvné dojednania. Až následne budeme postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Urovnanie možno považovať za odplatný právny úkon a preto bude možné aplikovať ustanovenie § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady.

Dohoda o urovnaní môže byť dvojstranná, ale aj viacstranná.

Obsahové a formálne náležitosti dohody o urovnaní

Dohoda o urovnaní by mala mať nasledovné náležitosti:

  • označenie zmluvných strán,
  • označenie záväzku, ktorý sa urovnáva a nahrádza (z urovnania musí byť zrejmé, ktorý záväzok sa nahrádza a v akom rozsahu, inak bude dohoda neplatná pre neurčitosť právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka),
  • podpis zmluvných strán,

Z ustanovenia § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva že, ak „bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí aj sa dohoda týka premlčaného záväzku.“ V prípade nerešpektovania predpísanej formy bude dohoda o urovnaní považovaná za absolútne neplatnú v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Okrem vyššie uvedených náležitostí Občiansky zákonník nevyžaduje žiadne iné osobitnosti. Pokiaľ by však účastníci záväzkovo-právneho vzťahu chceli upraviť aj ďalšie právne skutočnosti v dohodeo urovnaní, platná právna úprava v Slovenskej republike im v tom nebráni. Pôjde o tzv. vedľajšie zmluvné dojednania (accidentalia negotii).

Predmet urovnania

Predmetom urovnania môže byť v zásade akýkoľvek záväzok a jemu zodpovedajúce právo (sporné alebo pochybné). Existujú však prípady, v ktorých uzavretie dohody o urovnaní neprichádza do úvahy. Pôjde najmä o tzv. statusové konania, ktoré upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“), medzi ktoré zaraďujeme napríklad konanie o vyhlásení za mŕtveho či konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.

Pri pozitívnom vymedzení dospejeme k záveru, že predmetom urovnania môže byť jednak záväzok zo zmluvy (napr. zo zmluvy o dielo), zo spôsobenej škody (napr. zo škody pri prevádzke motorového vozidla), z bezdôvodného obohatenia, ale aj z iných právnych dôvodov. Vyššie uvedené skutočnosti upravuje § 489 Občianskeho zákonníka ako spôsoby vzniku záväzkovo-právnych vzťahov.

Zákon dokonca nevylučuje ani možnosť, že dohoda o urovnaní sa bude týka:

  • jednostranného záväzku, akým je napríklad konanie bez príkazu, verejný prísľub či odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka;
  • záväzku, ktorý je súdne nevymáhateľný (napr. prekludovaný);
  • záväzku, ktorý je neplatný;
  • záväzku, ktorý je domnelý. 

Rozsah urovnania

Urovnaním možno nahradiť celý záväzok, ale aj len vybrané práva a povinnosti. Pokiaľ dôjde ku generálnemu urovnaniu, neznamená to automaticky, že všetky práva a povinnosti boli medzi stranami záväzkovo-právneho vzťahu sporné. Sporné mohli byť len niektoré z nich, avšak k dohode došlo komplexne. Takýto spôsob urovnania nebráni platnosti dohody o urovnaní. „Občiansky zákonník ustanovuje interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa generálne urovnanie nemohlo týkať práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ide o kogentnú normu, od ktorej nie je možné sa odchýliť. To, čo účastník mohol alebo nemohol k rozhodujúcemu okamihu uzavretia pokonávky pomýšľať na určité práva sa kvalifikuje objektívne. V každom jednotlivom prípade je potrebné individuálne posúdiť, či by si účastník ani pri náležitej starostlivosti nebol schopný predstaviť existenciu takéhoto práva (nevedel a nemohol o ňom vedieť). Práva, na ktoré aspoň jedna strana nemohla pomýšľať, nie sú dohodou o urovnaní dotknuté. Ak účastníci dohody dodatočne zistia, že v čase jej uzavretia takéto práva mimo pokonávky existovali, nemá to žiadny vplyv na platnosť urovnania a nedotknuté práva možno naďalej uplatňovať“. (Števček, Dulak, Bajánková: Občiansky zákonník –komentár II. §541-§880. Praha: C.H.Beck, 2015,1580s.)

Vplyv omylu na urovnanie

„Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.

Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. (§ 586 OZ)

I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.“ (§ 587 OZ)

Konanie na súde

Dohoda o urovnaní sporných alebo pochybných práv môže byť v súdnom konaní základom zmieru. Zmier možno v zmysle § 170 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“) uzavrieť už pri tzv. predbežnom prejednaní sporu. Nie je vylúčené ani uzavretie zmieru v zmysle § 148 CSP. Proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, nie je prípustné odvolanie, nakoľko CSP taxatívnym výpočtom upravuje uznesenia v § 357 CSP, proti ktorým je prípustné odvolanie, pričom uznesenie o schválení zmieru absentuje.

Uzatvorenie dohody o urovnaní nemusí z procesného hľadiska automaticky viesť k uzatvoreniu zmieru. Dohoda o urovnaní sa môže prejaviť aj v inom dispozičnom procesnom úkone strany, akým je napríklad čiastočné alebo úplné spaťvzatie žaloby.

Dohoda o urovnaní dlhu

Dohoda o urovnaní dlhu je klasickým druhom dohody o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka. Pod pojmom dlh rozumieme záväzkovú povinnosť dlžníka. Samotná dohoda o urovnaní dlhu obsahuje:

  • vymedzenie zmluvných strán
  • vymedzenie sporných skutočností – „Medzi účastníkmi tejto Dohody XX a YY sú sporné nasledovné skutočnosti:... Podpísaním tejto dohody zo strany jej účastníkov sa všetky sporné práva a povinnosti ku dňu uzavretia tejto dohody urovnajú nasledovne :“
  • podpis zmluvných strán.

Dohoda o urovnaní podľa Obchodného zákonníka

Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú právnu úpravu dohody o urovnaní, budú sa ustanovenia dohody o urovnaní upravenej v Občianskom zákonníku aplikovať aj na obchodné záväzkovo-právne vzťahy. Ostatné právne otázky, ktoré súvisia s dohodou o urovnaní, ako napr. otázka premlčania či náhrady škody, sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Hovoríme, že ide o tzv. absolútne neobchodné vzťahy.

Jediné, na čo by sme chceli upozorniť je forma dohody o urovnaní v režime Obchodného zákonníka. Tu rovnako ako v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že sa písomná forma vyžaduje vždy, ak je pôvodný záväzok v písomnej forme alebo ak ide o záväzok premlčaný, avšak k tomu pribúda obligatórne písomná forma aj v prípade ak jeden z účastníkov prejaví pri rokovaní vôľu, aby sa pokonávka uzavrela písomne. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Záver

Dohoda o urovnaní nie je osobitným zmluvným typom. Dohoda o urovnaní má dve funkcie a to solučnú (pôvodný záväzok zaniká) a obligačnú funkciu (vzniká nový záväzok, ktorý pôvodný záväzok v dohodnutom rozsahu nahrádza). Keďže pôvodný záväzok nemusí ani len existovať, uzavretie dohody o urovnaní môže viesť aj len k vzniku nového záväzku. 

Naše služby

  • Vypracovanie dohodu o urovnaní
  • Zastupovanie v súdnych sporoch

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.