Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

V zmysle ustanovení Zákonníka práce pracovný čas zamestnanca môže byť rozvrhnutý dvoma spôsobmi. Zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže rozhodnúť a určiť rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na pracovisku s pevnou pracovnou dobou alebo pružným pracovným časom alebo môže rozhodnúť a zaviesť na pracovisku nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas za podmienok stanovených v Zákonníku práce.

Všeobecné podmienky nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času

Všeobecnou právnou podmienkou nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je, že zamestnávateľ je oprávnený nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas len vtedy, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky mu nedovoľujú rovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

V prípade záujmu o poradenstvo v oblasti pracovného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk

Osobitne chráneným kategóriám zamestnancov, teda zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas nemusí byť stanovený pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa, môže byť stanovený len pre určitú časť organizačného útvar alebo druhy práce, dokonca sa môže týkať iba jednotlivej skupiny zamestnancov.

Zákonník práce vyžaduje, aby takýto režim práce bol dohodnutý so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, ak na pracovisku nepôsobia zástupcovia zamestnancov. V prípade, že zástupcovia zamestnancov pôsobia u zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce je potrebné takúto formu rozvrhnutia pracovného času upraviť priamo v kolektívnej zmluve alebo v inom internom predpise zamestnávateľa.

Rozvrhové obdobie

Pomocou rozvrhového obdobia, ktoré je určené najviac na 4 mesiace alebo pri splnení osobitných podmienok ustanovených v Zákonníku práce najviac na 12 mesiacov, sa umožňuje, aby medzi rozsahom pracovného času v jednotlivých týždňoch boli aj väčšie rozdiely. Avšak aj v tomto prípade zamestnávateľ musí dodržať minimálny 8-hodinový denný odpočinok po práci, ako aj minimálny týždenný odpočinok po vykonaní práce. Je podstatné, aby v rozvrhovom období najviac 4 mesiacov, resp. 12 mesiacov, priemerný týždenný pracovný čas nepresiahol ustanovený týždenný pracovný čas.

Rozvrhové obdobie do 4 mesiacoch

Zamestnávateľ môže v súlade s § 87 ods. 1 Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne v období najviac štyroch mesiacov:

  • ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne,

po dohode:

  • so zástupcami zamestnancov alebo
  • so zamestnancom, ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov
  • na obdobie najviac štyroch mesiacov, v ktorom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

Dohoda so zástupcami zamestnancov a dohoda so zamestnancom a zamestnávateľom nemusí mať písomnú formu, aj keď v praxi bude vhodné pre oboch účastníkov pracovného pomeru dohodnúť sa na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času písomnou formou z hľadiska právnej istoty.

V prípade zamestnancov, ktorí majú dojednanie pracovného času zakotvené v pracovnej zmluve a pracovný čas sa im bude meniť je potrebné uzavretie dohody o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce.

V prípade zamestnancov, ktorí pracovnú zmluvu uzatvorili po dátume 01.11.2022 a v pracovnej zmluve nemali obsiahnuté dojednania k pracovnému času, ale im informácie k pracovnému času boli zo strany zamestnávateľa jednostranne oznámené, vyžaduje sa zaslanie nového oznámenia s aktuálnymi informáciami.

Rozvrhnutie nerovnomerného pracovného času na obdobie 4 mesiacov predstavuje, že sa jednotlivým zamestnancom rozvrhne pracovný čas na jednotlivé týždne. O nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času musí byť minimálne jeden týždeň vopred zamestnanec oboznámený a rozvrh práce sa zostavuje spravidla aspoň na jeden týždeň v prípade, ak sa neurobí na celé obdobie 4 mesiacov vopred.

Rozvrhové obdobie dlhšie ako 4 mesiace

Zamestnávateľ môže v súlade s § 87 ods. 2 Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov:

  • pre určité organizačné útvary alebo druhy prác,
  • ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce,

určením:

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa,
  • na obdobie najviac 12 mesiacov, v ktorom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas, pričom dĺžku obdobia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov, ale môže ísť maximálne len o obdobie 12 mesiacov.

Zamestnávateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov a ktorý sa s nimi nedohodol na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, alebo ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nemôže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov. V takom prípade sa môže dohodnúť len so zamestnancom na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času na obdobie 4 mesiacoch.

Ustanovený pracovný čas a priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ môže pracovný čas rozvrhnúť nerovnomerne na jednotlivé týždne, pričom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období 4 mesiacov ustanovený pracovný čas. Teda podstatným pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je priemerný týždenný pracovný čas.

Ustanovený pracovný čas je odlišný a rozlišuje sa nasledovne:

  • 40 hodín týždenne majú pracovný čas zamestnanci vo všeobecnosti, teda tí, čo majú rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas,
  • 38 a 3/4 hodiny týždenne majú pracovný čas zamestnanci, ak pracujú na dve zmeny,
  • 37,5 hodiny týždenne majú pracovný čas zamestnanci, ktorí pracujú na tri zmeny alebo ktorí pracujú v nepretržitej prevádzke.
  •  

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Vzhľadom na skutočnosť, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín, je dôležité či pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase zamestnanec pracuje na zmeny, alebo nie a či ide o dve zmeny alebo tri zmeny.

Podľa ustanovenia Zákonníka práce prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase.

Vzhľadom na uvedené pri práci na zmeny musia byť splnené tri podmienky:

  • striedanie sa zamestnancov na rovnakom pracovisku,
  • striedanie sa zamestnancov podľa určitého rozvrhu (zmien), ktorý musí byť určený zamestnávateľom vopred a
  • zamestnanci musia v priebehu určitého obdobia – dni alebo týždne pracovať v rôznom čase.

Ak zamestnávateľ rozvrhuje pracovné zmeny na pracovisku a stanovuje ich trvanie, musí prihliadať najmenej na tieto nasledujúce kritériá:

  • maximálna dĺžka pracovného času v 24 hodinách nesmie presiahnuť 12 hodín bez prestávky v práci
  • minimálny rozsah odpočinku medzi dvoma zmenami – zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín;
  • minimálny rozsah odpočinku v týždni – zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

Zamestnávateľ je zároveň povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca.

Povaha práce s nerovnomerne rozvrhnutým časom neumožňuje dosiahnuť stav, aby v rámci kalendárneho mesiaca bol priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca zhodný s jeho ustanoveným týždenným pracovným časom.

Zamestnanec spravidla odpracuje buď nižší alebo vyšší počet hodín, než je jeho fond pracovného času na príslušný mesiac. Vyšší počet odpracovaných hodín však neznamená, že ide o prácu nadčas. O prácu nadčas ide len v prípade výkonu prác mimo rozvrhu pracovných zmien.

Ak sa pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase vykonáva práca v sobotu a v nedeľu, zamestnancom patrí v zmysle Zákonníka práce mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Prezlečenie do uniformy – započítava sa do pracovného času?

V právnej poradni sa vyjadrujeme k otázke, či sa čas potrebný na prezlečenie do uniformy započítava do pracovného času?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Absencia zamestnanca v práci

Ak sa zámestnávateľ nechce dohodnúť o skončení PP dohodou na určitý deň, môžem skončenie PP riešiť absenciou?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Skúšobná doba – musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve?

V príspevku odpovedáme, či v pracovnej zmluve musí byť uvedená skúšobná doba a čo v prípade, ak nie je? Ako...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie