AKMV 
- Definície pojmov
- Práva spotrebiteľa
- Povinnosti obchodníka voči spotrebiteľovi
- Lehoty na odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy
- Pravidlá pri znížení ceny
- Nekalé obchodné praktiky
- Recenzie
- Vymáhanie pohľadávky
- Zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka
- Všeobecné obchodné podmienky
Dňa 01.07.2024 vstupuje do účinnosti nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý nahradí tieto zákony:
- zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
- zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
- zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu.
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa zakotvuje všeobecnú úpravy ochrany spotrebiteľa, ako aj osobitnú úpravu pre zmluvy uzavreté na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka. Vzťahuje sa na predaj a poskytovanie produktov, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Produktom je podľa tohto zákona „tovar, služba, digitálny obsah, nehnuteľnosť, elektrina, voda alebo plyn, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, teplo, práva a záväzky.“
Niektoré zo zmien, ktoré nová právna úprava prináša si priblížime v tomto článku.
Definície pojmov
Obchodník
Zákonom sa mení doteraz používaný pojem „dodávateľ“ a nahrádza sa pojmom „obchodník.“ Ten je zahrnutý v Občianskom zákonníku a ide o osobu, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.
Predajná akcia
Predajnou akciou sa rozumie podujatie, ktoré:
- sa koná mimo prevádzkových priestorov obchodníka a domácnosti spotrebiteľa,
- je určené pre obmedzený počet spotrebiteľov s prístupom na základe adresovaného oznámenia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie (ďalej len „pozvánka“), a
- ktorého predmetom je najmä prezentácia, ponuka, predaj alebo poskytnutie produktu,
- ak obchodník počas podujatia alebo do 15 pracovných dní po uskutočnení podujatia uzavrie so spotrebiteľom zmluvu.
Naopak o predajnú akciu nejde v prípade predaja na verejnej dražbe alebo podujatie, ktorého predmetom je výlučne ochutnávka a konzumácia potravín a nápojov spojená s ich predajom alebo predvedenie a predaj kozmetických výrobkov, ak nie sú predvádzané, ponúkané a predávané aj iné produkty.
Online trh
Zákon o ochrane spotrebiteľa zakotvuje definíciu online trhu. Online trhom, v zmysle § 2, písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa je: „služba, ktorá pomocou softvéru, vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie umožňuje spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi odlišnými od prevádzkovateľa online trhu alebo s inými spotrebiteľmi.“
Práva spotrebiteľa
§ 3
(1) Každý spotrebiteľ má právo:
a) na ochranu zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov,
b) na informácie v rozsahu a za podmienok podľa tohto zákona a právne záväzných aktov Európskej únie,
c) na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady produktu,
d) podať podnet orgánu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa § 26, ak sa domnieva, že boli porušené práva alebo právom chránené záujmy spotrebiteľa,
e) na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľ nie je povinný vrátiť ani uschovať produkt, ktorý mu obchodník dodal alebo poskytol bez objednávky (ďalej len „nevyžiadané plnenie“). Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadaného plnenia nemá za následok vznik povinnosti spotrebiteľa uhradiť cenu alebo iné náklady za nevyžiadané plnenie alebo vznik iných povinností pre spotrebiteľa. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy, ak spotrebiteľ výslovne o ďalšie plnenie nepožiadal. Opakujúce sa plnenie sa vždy považuje za nevyžiadané, ak obchodník nepreukáže opak.
Povinnosti obchodníka voči spotrebiteľovi
Povinností obchodníka je pomerne viac, uvádzame niektoré z nich vybraté z § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa:
b) uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu produktu, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie produktu kontaktoval obchodníka telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS) za zvýšenú tarifu, pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania, jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS) alebo maximálnej možnej cene volania alebo krátkej textovej správy (SMS), ktorú je spotrebiteľ povinný za volanie alebo krátku textovú správu (SMS) uhradiť; ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátku textovú správu (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky obchodník,
d) predávať použitý tovar alebo tovar s vadami oddelene od ostatných tovarov alebo osobitne označený; to neplatí, ak obchodník ponúka výlučne použitý tovar alebo tovar s vadami,
g) poskytnúť spotrebiteľovi všetky informácie a dokumenty v slovenskom jazyku alebo so súhlasom spotrebiteľa v inom jazyku, ktorý je pre spotrebiteľa zrozumiteľný,
j) poskytnúť spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady služby a o lehote, v ktorej vadu odstráni, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady služby, bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom,
k) písomne oznámiť spotrebiteľovi dôvody odmietnutia zodpovednosti za vady služby, ak obchodník odmietne zodpovednosť za vady služby.
Okrem iného obchodník tiež nesmie účtovať spotrebiteľovi poplatky za použitie platobného prostriedku alebo iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok, ktoré prevyšujú skutočné náklady, ktoré obchodníkovi pri platbe vzniknú.
Označenie tovaru aj jednotkovou cenou
Obchodník je povinný až na výnimky označiť tovar predajnou cenou a jednotkovou cenou jednoznačným a ľahko čitateľným spôsobom.
Lehoty na odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy
Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie služby alebo od uzavretia zmluvy o dodávaní vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, zmluvy o dodávke a odbere tepla alebo uzavretia zmluvy o dodaní digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči.
Pokiaľ však k uzavretiu zmluvy dôjde pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii, spotrebiteľ bude môcť podľa novej právnej úpravy od takejto zmluvy odstúpiť v lehote až 30 dní od jej uzavretia.
Pravidlá pri znížení ceny
Po novom bude obchodník povinný v každom oznámení o znížení ceny tovaru uviesť predchádzajúcu cenu tovaru. Predchádzajúcou cenou tovaru sa pritom na účely zákona o ochrane spotrebiteľa myslí najnižšia cena, za ktorú obchodník predával alebo poskytoval tovar v období 30 dní pred znížením ceny tovaru, alebo od začiatku predaja alebo poskytovania tovaru, ak obchodník predával alebo poskytoval tovar v období kratšom ako 30 dní pred znížením ceny.
Prečo je to tak?
Zakotvenie tohto pravidla má zamedziť nekalým praktikám, kedy obchodník uvádza, že tovar je zlacnený, ale v skutočnosti zlacnený nebol a v niektorých prípadoch sa jeho cena dokonca zvýšila.
Nekalé obchodné praktiky
Nová právna úprava pomerne podrobne zakotvuje problematiku nekalých obchodných praktík, ktoré sú zakázané. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä:
- klamlivé konanie,
- klamlivé opomenutie konania a
- agresívna obchodná praktika.
- Zoznam obchodných praktík, ktoré sa vždy považujú za nekalé, je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa.
V tejto súvislosti má spotrebiteľ, ktorý bol priamo dotknutý nekalou obchodnou praktikou obchodníka, podľa povahy nekalej obchodnej praktiky právo:
- a) na bezplatnú nápravu, najmä právo na opravu produktu, výmenu produktu alebo na vyplatenie dodatočnej zľavy z ceny, ak podľa povahy a okolnosti použitia nekalej obchodnej praktiky je dodatočná náprava možná, alebo
- b) odstúpiť od zmluvy, ak bola použitá 1. agresívna obchodná praktika pri uzavretí zmluvy, alebo 2. nekalá obchodná praktika, bez použitia ktorej by spotrebiteľ zmluvu neuzavrel.
1. Klamlivé konanie
§ 10 Klamlivé konanie je obchodná praktika, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
a) existencii produktu alebo k povahe produktu,
b) hlavným vlastnostiam produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, pomoc a služby poskytované po predaji produktu, zodpovednosť za vady, výrobný postup, dátum výroby alebo dodania, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, zemepisný pôvod alebo obchodný pôvod, očakávané výsledky použitia alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte,
c) rozsahu záväzkov obchodníka, motívom pre obchodnú praktiku, charakteru procesu predaja, akémukoľvek vyhláseniu alebo symbolu týkajúcemu sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia obchodníka alebo produktu,
d) cene, spôsobu výpočtu ceny alebo k existencii osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe údržby, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu obchodníka alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť, majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách, právne vzťahy, vlastníctvo práv vyplývajúcich z obchodného alebo duševného vlastníctva, ocenenia alebo vyznamenania,
g) právu spotrebiteľa vrátane práv zo zodpovednosti za vady produktu, alebo
h) rizikám, ktorým môže byť spotrebiteľ vystavený.
(2) Klamlivé konanie je aj obchodná praktika, ktorá s prihliadnutím na všetky jej znaky a okolnosti zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa
a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal, ak nejde len o snahu zaviazať sa, ale o jednoznačný záväzok, ktorý môže byť preverený, a obchodník v obchodnej praktike uvedie, že je viazaný kódexom správania, alebo
c) marketing tovaru spôsobom, ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch Európskej únie alebo v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), hoci tovar má podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti; obchodná praktika sa nepovažuje za klamlivú, ak odlišné zloženie a vlastnosti tovaru sú odôvodnené legitímnymi alebo objektívnymi faktormi.
2. Klamlivé opomenutie konania
Klamlivé opomenutie konania je ďalšou z nekalých obchodných praktík vymedzených v §11 zákona o ochrane spotrebiteľa. Toto ustanovenie ukladá obchodníkovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi všetky potrebné informácie, ktoré potrebuje na to, aby mohol uskutočniť rozhodnutie o obchodnej transakcii.
Klamlivé opomenutie konania ďalej zákon vymedzuje aj ako: „obchodná praktika, pri ktorej obchodník s prihliadnutím na jej znaky, okolnosti a obmedzenia prostriedku komunikácie skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatnú informáciu“
Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že klamlivé opomenutie môže byť aj „neoznámenie obchodného účelu obchodnej praktiky ako napríklad v prípade, že obchodník ponúka neplatené zdravotné prehliadky ako súčasť programu starostlivosti o svoje zdravie a neoznámi pritom, že hlavným účelom stretnutí je prezentácia produktov za účelom ich predaja spotrebiteľom.“
3. Agresívne obchodné praktiky
Medzi obchodné praktiky podľa prílohy č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé patria napr. tieto agresívne obchodné praktiky:
- vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor pred tým, ako sa uzatvorí zmluva,
- osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku,
- zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty,
- výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie obchodníka.
4. Klamlivé obchodné praktiky
Medzi obchodné praktiky podľa prílohy č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé patria napr. tieto klamlivé obchodné praktiky:
- tvrdenie obchodníka, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je,
- vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že produkt možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je,
- vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov,
- zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia,
- tvrdenie obchodníka, že sa chystá ukončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň, pričom tomu tak nie je,
- tvrdenie v obchodnej praktike, že obchodník ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu,
- vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa produkt predáva.
Všetky klamlivé obchodné praktiky uvedené v tejto prílohe č. 1 nájdete TU.
Recenzie
Nakoľko čoraz viac spotrebiteľov sa pri výbere tovaru riadi aj recenziami od iných spotrebiteľov, zákon na to reflektoval v povinnosti obchodníka poskytnúť jednoznačné informácie o tom, či a ako sa hodnotenia spracúvajú a či pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí si reálne tovar kúpili a používali.
Vymáhanie pohľadávky
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa zakotvuje aj vymedzenie zakázaných praktík pri vymáhaní pohľadávok.
Podľa § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa, osoba, ktorá vo vlastnom mene alebo v mene veriteľa vymáha pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy, nesmie v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávky osobne navštevovať spotrebiteľa alebo jemu blízke osoby v domácnosti alebo na pracovisku bez predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa a kontaktovať alebo akýmkoľvek spôsobom obťažovať spotrebiteľa alebo jemu blízke osoby počas sobôt, dní pracovného pokoja a ostatných dní v čase medzi osemnástou hodinou až ôsmou hodinou nasledujúceho dňa.
Táto právna úprava sa nevzťahuje na výkon činnosti súdneho exekútora, advokáta a notára podľa osobitných predpisov.
Zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka
Ak sa dohodnú podmienky zmluvy výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, ide o zmluvu uzavretú na diaľku. Prostriedkami diaľkovej komunikácie je využitie online rozhrania, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.
Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov obchodníka je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom
a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka,
b) na ktorej uzavretie dal návrh spotrebiteľ obchodníkovi na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka,
c) uzavretá v prevádzkových priestoroch obchodníka alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa obchodníkom na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka, alebo
d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.
Poznámka: Prevádzkovými priestormi je prevádzkareň alebo iný priestor, kde obchodník alebo poverená osoba, zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie.
Všeobecné obchodné podmienky
V súvislosti so zmenami právnej úpravy odporúčame uskutočniť revíziu všeobecných obchodných podmienok.
S revíziou všeobecných obchodných podmienok Vám radi pomôžeme!
Ak máte záujem o vypracovanie Všeobecných obchodných podmienok, Reklamačného poriadku a iných dokumentov, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk, obratom Vás budeme kontaktovať.
Nová právna úprava by si v konkrétnych prípadoch mohla vyžadovať napr. tieto zmeny a aktualizácie:
- aktualizácia terminológie (nový zákon o ochrane spotrebiteľa napr. nahrádza doteraz používaný pojem „dodávateľ“ pojmom „obchodník“),
- aktualizácia vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy podľa vzorového formulára, ktorý tvorí prílohu č. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa,
- aktualizácia poučenia o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy podľa poučenia, ktoré tvorí prílohu č. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa,
- úprava lehôt na odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy (v súvislosti s predĺžením lehoty na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzavretých pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajne akcii),
- úprava definícii niektorých pojmov podľa aktuálnych definícií,
- nahradenie odkazov na zrušené právne predpisy odkazmi na aktuálne právne predpisy,
- iné aktualizácie a doplnenia podľa konkrétnych okolností na strane obchodníka.
Prečítajte si aj: Obchodné podmienky pre podnikateľov, ako ich vytvoriť?
